Lex Haščák a povinnosť slovenskej opozície

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Lex Haščák a povinnosť slovenskej opozície

Na snímke pochod Za spravodlivé Slovensko v Bratislave 18. októbra 2019. Foto: TASR - Dano Veselský

Slovenská opozícia nechápe, kto má byť v kauze Gorila hlavný terč.

„Volič je úplne h.vno. Nevie nič. Fakt nevie nič. O ničom nevie nič. (...) Nevie, čo je to HDP, čo sú to verejné financie, nič. Tí ľudia vnímajú iba totálny absolútny povrch. Absolútny povrch.“

 

Ten výrok mobilizuje. Uráža, ponižuje, to áno, ale najmä mobilizuje. Jeho sila totiž nie je v tom, že za ním cítiť výsmech najbohatších. To je jasné rovnako ako to, že najbohatší by bez tých nevedomých a povrchných nikdy nezbohatli. Teraz je rad na týchto úbožiakoch, aby pohli figúrkou. Respektíve aby pohli figúrkou tí, ktorí ich v zastupiteľskej demokracii majú reprezentovať. Ak k tomu dôjde, spoločnosť aj demokracia funguje.

Ak k tomu nedôjde, na spoločnosť rezignujeme, demokraciu predstierame.

Zatiaľ vidíme, že jedni kričia na demonštrácii, iní píšu insitne silené heslá na bilbordy. Lenže naša spoločnosť potrebuje niečo iné, ako protest pred domom pána Haščáka. Niečo silnejšie. Ak nedôjde k reakcii, nahnevaní a ponížení si nájdu iných reprezentantov.

To, čo sa má stať, je zodpovednosť mainstreamu. 

Robert Fico má pravdu, že Gorila nebola jeho kauza. Ale jeho kauzou je, že sa nič nevyšetrilo, nepadli obvinenia ani tresty. Že niekto ako Malchárek sa ešte dnes správa voči médiám drzo a povýšene, že iní ministri zišli z očí, zišli z mysle.

Gorila bola kauzou Dzurindovej vlády a najmä vládneho dua Dzurinda-Rusko, resp. ich strán a nominantov. Napísal som vtedy, že Gorilou skončil na Slovensku postkomunizmus, nekomunistická pravica stratila morálnu prevahu nad postkomunistickou ľavicou. Cením si preto kolegov z Aktualít a celkom konkrétne aj spisovateľa Jaroslava Rumpliho, že to Ivanovi Miklošovi pripomenuli. A treba to pripomínať aj ďalším, vrátane Lucie Žitňanskej.

Lenže dnes sme už ďalej. O SDKÚ už nejde, z Ruskovej strany nezostala ani spomienka na názov. Ficove vlády mali tvrdú rétoriku, ale nevymysleli nič, čo by vinníkov potrestalo, pomery aspoň čiastočne napravilo.

Fico sa o to pokúsil, lenže snaha, aby Penta „zaplatila“ za oligarchizáciu našej politiky, aby tou cenou bol aspoň zákaz zisku zdravotných poisťovní, nevyšiel. Teda vyšiel len na papieri. Zisk, ako nás naučili západní strategickí investori, sa dá dosahovať aj inak a najmä skôr, pred vypísaním daňového priznania. A to vie aj Penta.

Zverejnenie zvukového záznamu kauzy Gorila nám všetkým pripomína, že politika si svoju úlohu ešte musí splniť. Keďže Fico neuspel, zodpovednosť na seba preberá dnešná opozícia. Nie až po voľbách, ak zostaví vládu, už teraz, aby jej voľby dali mandát.

Má to aj druhú stránku.

Je len málo ľudí, o ktorých Jaroslav Haščák v údajných prepisoch jeho rozhovorov, hovoril tak, že sa s nimi nedá dohodnúť, že na jeho návrhy nikdy nepristúpia. Jeden z nich sa volal Pavol Minárik. Ten istý Minárik, ktorý by sa nikdy s Haščákom nedohodol, ale nemal problém povedať, že Penta sa zaslúžila o reštrukturalizáciu našej ekonomiky viac ako mnohí ministri. Myslel to pozitívne, napriek všetkému nesúhlasu so spôsobmi tejto skupiny.

K pointe. Tušíme, že naši oligarchovia neskončia vo väzení. Platia si tých najlepších právnikov, nerobia lacné chyby. To neznamená, že polícia či tajná služba sa nemá venovať ich potenciálne kriminálnej činnosti. Naopak.

A predsa môže náprava vyzerať aj inak.

Svoju šancu mali samotní oligarchovia. Mohli urobiť verejné gesto, vybudovať niektoré verejné investície, ktoré neprinášajú zisk, darovať ich štátu, obciam. Opraviť tisíc škôl, financovať šport, štedro obdarovať univerzity, charity. Aj Andrej Kiska to dokázal. Penta nie.

Nezbavuje to viny ani zodpovednosti, ale má to potvrdiť, že cítia zodpovednosť voči spoločnosti, že všetko nie je len zisk.

Lenže ak odkaz znie, že všetko je len a len zisk, treba to prijať a správať sa podľa toho.

Slovenská opozícia sa tragicky mýli, ak si myslí, že po zverejnenej nahrávke má byť jej terčom číslo jeden Robert Fico. Objednávateľ a beneficient je predsa celý čas niekde inde. Od súčasnej opozície preto čakám, že sa v jej radoch rozpúta súťaž, ako čo najefektívnejšie a súčasne férovo „potrestať“ podnikanie Penty. Ako uplatniť autoritu štátu, aby náš štát ukázal, že slúži tým, ktorí „fakt nič nevedia“.

Štát má právo regulovať zdravotníctvo, rozdeliť reťazec nemocnica-poisťovňa-lekáreň, štát má právo regulovať vlastníctvo médií, aj Kočnerove správy nám ukazujú, na čo tu médiá slúžia. Štát má dostatok kompetencií, aby sa správal ako ten silnejší.

A je tu ešte jeden dôvod, nazvime ho historický.

Onedlho si pripomenieme 30. výročie začiatku ekonomickej transformácie. Čaká nás diskusia, čo sa podarilo, čo sa nepodarilo.  A prečo napríklad u nás a v Česku vznikla oligarchia, ktorá napr. v Poľsku neexistuje. A v čom sa slovenská a česká oligarchia líši.

Túto tému ale nemôžu niesť aktéri 90. rokov, ani tigríci a tigrice z Dzurindovej epochy (už vôbec nie z tej Mečiarovej), minimálne väčšina z nich. Túto diskusiu má viesť niekto iný, koho úlohou nie je hájiť, čo sa stalo, ale napraviť, čo napraviť treba.

A prvý zákon by sa mal volať Lex Haščák.

Inak hrozí, že na občianskej výchove nahradí doterajšiu definíciu demokracie citát z úvodu tohto textu.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo