Dohoda USA s Tureckom iba utíšila boje, riešenie bude zrejme na Putinovi

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Dohoda USA s Tureckom iba utíšila boje, riešenie bude zrejme na Putinovi

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan (vpravo) a americký viceprezident Mike Pence počas stretnutia v prezidentskom paláci v Ankare 17. októbra 2019. Foto: TASR/AP

Dohoda ponechala priveľa otvorených otázok.

Keď americký prezident Donald Trump 7. októbra ohlásil stiahnutie amerických vojsk zo Sýrie, Turecko v priebehu niekoľkých dní spustilo vojenský útok na Kurdmi ovládané sýrske územia. Kurdské sily o americkom kroku neboli bezprostredne upovedomené, čo prispelo k veľkej búrke nesúhlasu, ktorá sa spustila na americkú vládu.

Bezprostredne po tom kurdské sily ohlásili zámer dohodnúť sa so sýrskym prezidentom Asadom. Jeden z veliteľov Kurdmi vedených síl SDF Mazloum Abdi pre časopis Foreign Policy 13. októbra napísal: „Uvedomujeme si, že ak začneme spolupracovať s Moskvou a Asadom, budeme musieť spraviť bolestivé kompromisy. No ak si máme vybrať medzi kompromismi a genocídou nášho národa, celkom určite si vyberieme životy našich ľudí.“

Kurdský veliteľ žiadal USA, aby iba využili svoj vplyv na vyrokovanie udržateľného mieru medzi Turkami a Kurdmi. Je otázne, či sa to Američanom naozaj podarilo. Zdieľať

Abdi tiež uviedol, že rozumie vôli prezidenta Trumpa stiahnuť amerických vojakov z oblasti, „vieme, že USA nie sú svetovým policajtom“. V článku žiadal USA, aby iba využili svoj vplyv na vyrokovanie udržateľného mieru medzi Turkami a Kurdmi. Je však otázne, či sa to Američanom naozaj podarilo.

Dohoda nechala mnohé otázky otvorené

Trump, ktorý už v úvodnom oznámení uviedol, že s tureckým útokom nesúhlasí, na Turecko uvalil niekoľko sankcií a minulý týždeň vyslal do Ankary svojho viceprezidenta a ministra zahraničných vecí, aby Erdogana pritlačili k miernejším krokom.

Pence a Pompeo nakoniec s Erdoganom uzavreli dohodu, ktorá vstúpila do platnosti 17. októbra a zaviazala tureckú vládu prerušiť vojenskú operáciu na päť dní, dokým kurdské jednotky neopustia oblasť „bezpečnej zóny“. Prímerie sporadicky prerušovali prestrelky, ale v zásade sa dodržiava a kurdské sily sa z časti pohraničného pásma postupne sťahujú. 

Dohoda je však v skutočnosti iba dočasným riešením, ktoré spolu s odchodom amerických vojsk vytvára na Turecko iba vonkajší tlak a riešenie situácie priamo v oblasti prenecháva miestnym aktérom. Vzhľadom na reálne možnosti je to aj nevyhnutný záver.

Po zverejnení textu dohody upozornili viacerí analytici na niekoľko jej sporných prvkov, ktoré zvýraznili dočasnosť riešenia.

Sporný je už bod číslo 8, podľa ktorého sa USA aj Turecko zaväzujú k zachovávaniu „politickej jednoty a územnej integrity Sýrie“. Už len samotný turecký vpád na sýrske územie tento bod, samozrejme, spochybňuje. Podobne ako sýrsku integritu poprel turecký vpád do Afrínu z januára tohto roku, ktorý Turecko odvtedy okupuje. Sýria voči novým tureckým plánom od augusta ostro protestuje.

Znenie dohody upozorňuje na potrebu zakročenia proti aktivitám ISIS v severovýchodnej Sýrii, ale nereflektuje skutočnosť, že práve Kurdmi vedené jednotky SDF niesli hlavnú úlohu v porážke islamistov a Turecko, naopak, zaujímalo doteraz často skôr neutrálny postoj.

Dohoda takisto jasne nedefinovala oblasť takzvanej „bezpečnej zóny“, o ktorej sa vedie celý spor. V bode číslo 7 iba spomína, že ide o zónu „kontrolovanú tureckými silami“.

Turecký prezident Erdogan v uplynulých mesiacoch hovoril o vytvorení 30-kilometrového pásu na sýrskej strane hranice s Tureckom v dĺžke 400 km. Turecko sa obáva vybudovania silnej kurdskej infraštruktúry na svojich južných hraniciach, pretože by to mohlo spôsobiť separatistické tendencie tureckej juhovýchodnej oblasti, ktorú takisto obýva početná kurdská menšina. Sýrske jednotky SDF sú navyše tvorené z veľkej časti jednotkami YPG napojenými na kurdskú stranu PKK, ktorú Erdoganov režim, ale aj USA považujú za teroristickú organizáciu.

Uzavretá dohoda oprávňuje Turecko brániť sa voči ohrozeniu zo strany teroristov a vyjadruje náklonnosť USA k Turecku ako členovi NATO. Nereaguje však na kroky, ktoré už začala vyvíjať Asadova armáda. Mestá Kobane a Manbídž, ktoré v uplynulých mesiacoch kontrolovali Kurdi a ležia v Erdoganom plánovanej zóne, už v predchádzajúcich dňoch obsadila sýrska armáda.

Sýrsky prezident Asad v piatok pred vysokopostavenými ruskými diplomatmi zdôraznil potrebu „ukončenia agresie a odchodu všetkých tureckých, amerických a iných zahraničných armád ilegálne sa nachádzajúcich na sýrskom území“. Je zrejmé, že sýrska vláda bude vyvíjať snahu na vytlačenie Turkov zo svojho územia.

Mapa súčasného konfliktu v Sýrii. Červená farba: oblasť kontrolovaná sýrskou vládou, zelená: sýrskymi rebelmi, svetlozelená na severe Sýrie: Tureckom (oblasť okolo mesta Afrín), žltá: Kurdmi, tmavomodrá: Tureckom (oblasť na sýrsko-tureckej hranici), modrá: Izraelom (Golanské výšiny), čierna: Islamským štátom. Vývoj je možné sledovať na syria.liveuamap.com

Dohoda nerieši súčasných ani nových utečencov

Ako upozornila novinárka Engelová, „bezpečná zóna“ je z veľkej časti tvorená púšťou a pre utečencov by tam bolo potrebné najprv vybudovať príslušnú infraštruktúru. Ťažko povedať, či to spadá do Erdoganových plánov. Zdieľať

V bode číslo 7 sa turecká strana zaviazala, že zaistí bezpečnosť obyvateľov vo všetkých oblastiach „bezpečnej zóny“, ktoré bude kontrolovať. Faktom však pritom je, že podľa pozorovateľov už tisícky obyvateľov z tejto oblasti utiekli. Nehovoriac o bodoch dohody, v ktorých sa Turecko zaväzuje dohliadať na zajatecké tábory, v ktorých je zadržiavaných niekoľko tisíc islamistov. Tábory kontrolovali práve Kurdi a ich osud je po ich odchode nejasný. Tvoria nebezpečenstvo jednak pre Európu, ale aj pre iné oblasti vo svete, ako dnes upozornil ruský minister obrany.

Sporná je aj otázka, čo sa stane po uplynutí stanovených piatich dní. Erdogan na začiatku tvrdil, že do „bezpečnej zóny“ plánuje umiestniť jeden až dva milióny arabských utečencov, ktoré v uplynulých rokoch utiekli do Turecka zo Sýrie. Česká novinárka Tereza Engelová uviedla, že Erdogan sa takto snaží vyriešiť vnútropolitický problém, opoziční politici ho totiž už dlho kritizujú za neriešenie utečeneckej situácie a aj kvôli tomu stráca percentá popularity.

Engelová však súčasne upozornila, že oblasť „bezpečnej zóny“ je v skutočnosti z veľkej časti tvorená púšťou a ak by tam mali byť utečenci naozaj premiestnení, bolo by tam potrebné najprv vybudovať príslušnú infraštruktúru. Ťažko povedať, či to spadá do Erdoganových plánov.

Európa by mala prehodnotiť svoju politiku

Nasledujúce udalosti sa dajú predpovedať len veľmi ťažko. Kurdi sa do stanoveného termínu pravdepodobne stiahnu. Na výmenu za pomoc od sýrskej armády stratia svoju doterajšiu autonómiu.

Európsky kontinent musí prehodnotiť svoju politiku a nemôže donekonečna hádzať hlavnú zodpovednosť na Ameriku. Blízky východ je širším okolím Európy, nie USA.  Zdieľať

Turecko ovládne viacero sýrskych oblastí pozdĺž hranice okrem tých, ktoré obsadí sýrska armáda. Prezident Asad bude tlačiť na odchod Turkov, ale otvorený konflikt si nebude priať ani jedna zo strán.

V utorok 22. októbra sa má Erdogan v Soči stretnúť s ruským prezidentom Putinom a riešenie zostane zrejme na ich pleciach. Rusko má v Sýrii vojenskú základňu a vzhľadom na to, že do obnovenia Asadovej moci v sýrskej občianskej vojne investovalo značné prostriedky, aj teraz mu na stabilite Sýrie bude záležať. 

V uplynulých týždňoch panovalo v Európe rozhorčenie z Trumpovho rozhodnutia, ale pri konkrétnych krokoch voči Turecku sa niektoré štáty EÚ zmohli len na uvalenie zbrojného embarga. V dlhodobom meradle však kontinent musí prehodnotiť svoju politiku a nemôže donekonečna hádzať hlavnú zodpovednosť na Ameriku. Blízky východ je širším okolím Európy, nie USA. 

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo