Blog 20. október 2019

Syntetické radosti. Alebo keď miesto modlitby volíme čokoládu.

Katarína Šedivá (Mikulová)
Katarína Šedivá (Mikulová)
Ak je na človeku niečo vznešené, je to jeho spaľujúca túžba po šťastí. Keď som bola malá, zažila som vzácny okamih uvedomenia, že túto nekonečnú túžbu môže naplniť jedine Boh. Nebol mi však zrejmý spôsob, ako sa k Bohu dostanem, či dokonca – akým vynálezom premiestnim celého Boha do svojho srdca. Dnes už viem, že tým tajomným vynálezom je modlitba.
Ak je na človeku niečo vznešené, je to jeho spaľujúca túžba po šťastí. Keď som bola malá, zažila som vzácny okamih uvedomenia, že túto nekonečnú túžbu môže naplniť jedine Boh. Nebol mi však zrejmý spôsob, ako sa k Bohu dostanem, či dokonca – akým vynálezom premiestnim celého Boha do svojho srdca. Dnes už viem, že tým tajomným vynálezom je modlitba.
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Katarína Šedivá (Mikulová)

Syntetické radosti. Alebo keď miesto modlitby volíme čokoládu.

So závisťou sledujem obrazy svätých, ktorých modlitba vyniesla na samotný vrch Neba. Žiarila im tvár, srdce zalievala neopísateľná blaženosť – tak mocná, až sa telo dvíhalo od zeme. „Už dosť  - už dosť!“, volal na Pána svätý Filip Néri, keď ho Božská prítomnosť svojou slasťou div nezabila. A ja? Kričím „už dosť“ pri prvom náznaku utrpenia, „už dosť“ len pri treťom desiatku ruženca. Telo sa búri, končatiny bolia, hlava padá od únavy. Lebo sa neviem modliť. A v znechutení mám tendenciu dokonca úplne kapitulovať a na chvíľu si odpočinúť pri švédskych stoloch svetských radostí. Nazývam ich aj syntetické radosti. Lebo sú v skutočnosti umelé a bez života. Sú len dymom, hmlou, ilúziou, ktorá sa rovná prázdnu.  A tak človek vypasený na hostine predsa umiera na podvýživu. Lebo kde nie je modlitba, tam nie je láska. A srdce živorí.

  • Syntetická radosť: Len si trochu pospinkám.

Je nespočetné množstvo vecí, ktoré nás odrádzajú od modlitby. Rozhodla som sa spísať aspoň niektoré – s ktorými sama bojujem. Na prvý pohľad ide o bežné, či dokonca osožné a dobré veci. No v konkrétnom načasovaní a v konkrétnej miere sa stávajú zlými a len odvádzajú pozornosť od modlitby. Prvou takouto záležitosťou je relax a oddych. Neviem, možno to poznáte. Máte voľno, doma upratané, nikde nikoho. A tak sa zababušíte do deky a zapálite sviečku. Úchvatný moment, ako stvorený pre ruženec. Len čo sa však vaše telo dotkne teplého gauča, je nenávratne po ruženci. Prvý desiatok odmumlete, druhý už spíte. A ešte s dobrým argumentom, že veď odpočinok je zdravý a spánok ešte nikoho nezabil. Spokojne – opakujte niekoľkokrát týždenne a uvidíte sami. Budete vyspinkaní, čerství a krásne ružoví. A nervózni, vznetliví a totálne náchylní k hriechu. Lebo hladina vašej lásky je opovážlivo nízka.

  • Syntetická radosť: Hlavne si niečo kúp.

Niekedy musí človek čeliť frustrácii, blbej nálade, sklamaniu. Opäť ideálna príležitosť na stretnutie s Bohom, spočinutie pod krížom, aspoň na chvíľu, kým nás Duch Svätý trochu nezrovná. Nezriadené vášne sa však búria. Teraz sa mám ísť modliť?  Nikdy! Veď sa to vôbec nehodí. Rozhádzané srdce sa nechce utíšiť. Chce sa doraziť. Niekedy hádkou, dramatickým výstupom a panovačnosťou. Inokedy nezmyselným nákupom, po ktorom nerozumne siahame najmä my dámy. Pokorne dvíham ruku a sadám si na miesto obžalovaných. Kedysi som bola schopná kúpiť aj živého slona - len aby som sa vyhla pohľadu do vnútra.  A tak dokonale viem, čo je to shoppoholický záchvat. Na chvíľu sa oklamem, že v nových šatách začne nový deň o čosi ľahšie. Nové topánky dvihnú sebavedomie, nové šminky rozžiaria úsmev. Čím je srdce prázdnejšie, tým viac eur sa míňa. Niekedy až tak, že ledva dožijem do výplaty. A úchvatný „bonus“? Syntetická radosť netrvá ani hodinu. Obvykle sa stráca už pri platení a dokonale sa mení na nevoľnosť doma pred zrkadlom, keď zistím, že som si kúpila úplné hovadiny.

  • Syntetická radosť: Vrava, chaos, ľudia a spoločenské akcie.

Pred hlasným volaním duše sa zúfalý človek – najmä ak je extrovertnej povahy – rád schováva v dave ľudí. Je chorobne spoločenský a naviazaný na pulzujúce akcie, kde to žije. Nie, ľudia a ich problémy ho v skutočnosti nezaujímajú. On len potrebuje dobrý argument, aby nemusel zostať sám, so svojím úbohým srdcom a Bohom, ktorý už roky klope na jeho dvere. Pane Bože, nevidíš? Teraz sa mi nedá! Som predsa v spoločnosti ľudí! A tak tliacha a tliacha. Na nezáživné témy, ktoré by uspali aj Hríba pod lampou. A keď sa náhodou ocitne doma a nemá nič na práci, už – už vyťahuje telefón a vytáča číslo. Trebárs vaše. Opýta sa vás, kde ste a čo robíte. Ale odpoveď ho nezaujíma. On len skrátka a jasne – volá. A prevolá aj gate, len aby nemusel dvihnúť hovor samotnému Stvoriteľovi.

  • Syntetická radosť: Seriál + kola + čipsy

Drogy modernej doby. Prežívate osamelý večer? Kašlite na modlitbu! Radšej si objednajte poriadnu pizzu, stiahnite akčný film a zapíjajte dve hodiny litrom vychladenej koly. Nie, nevadí, že si už cez tučné brucho nevidíte na nohy. Svet hovorí jasne: Veď si dopraj! Tak veľa pracuješ. A človek poslúcha. Rýchlo si obuje svoje teplé papučky a uteká za kuriérom - vyzdvihnúť si svoju dávku. Zaplatí, uteká dnu, ladí kanál, ladí televízor a už je to tam. Akčný film, v ktorom hrdina zápasí a strieľa, premáha všetkých nepriateľov. Z mozgu sa úspešne vymývajú všetky dobré predsavzatia. Duša trpezlivo čaká na reklamný „brejk“  a vtedy spustí: človeče, preber sa. Vypni už tú telku. Nejedz furt toľko. Nesleduj hrdinov v iluzórnych príbehoch, lebo pravým hrdinom máš byť ty. Človek zacíti svoje svedomie a vstáva. Posledný výkrik duše umlčí otvorená chladnička. Zvyšky z nedeľného obeda, chladený zákusok... Duša, mlč. Nevidíš, že na Boha mi nezostáva čas?

  • Syntetická radosť: Lajky, lajky. Len nech ten Facebook fičí, len nech praská vo švíkoch.

Novodobá závislosť, ktorá sa čoskoro vyhlási za oficiálnu diagnózu. Nekonečná túžba po informáciách a stálej pozornosti okolia. Ženy trpia najmä na absenciu lajkov. Jedna selfie strieda druhú. Keď nikto nelajkuje, zabije to fotka v bikinách, ideálne v póze jógovej asány. Muži si idú svoje narcistické ego, ktoré 1. všetko vie 2. ku všetkému sa vyjadruje 3. vždy je zorientované. A tak sa na Facebooku bežne trávia hodiny. Čítajú sa nové informácie o nových kauzách, aby sa ráno v práci mohlo povedať: „A o tomto si už počul?!“ Politické hry a mocenské divadlá. Sú úžasným seriálom, ktorý odvádza človeka od svojho vnútra a jeho túžby po šťastí. Keď nie je šťastie, nech je aspoň šťastíčko. Nové notifikácie prinášajú novú vlnu dopamínu. A hneď je nám lepšie. Lepšie. Aspoň na chvíľu.

Mohla by som pokračovať do nekonečna. Všetko hovorím od srdca, z vlastnej skúsenosti. Moje úteky od modlitby sa často rovnajú útekom do kaviarne, do susedného Rakúska, do Auparku, na Facebook, na Instagram. Ako hlupák, ktorý nechce uvidieť pravdu, často krúžim po vlastnom byte, raz chytím do ruky noviny a raz knihu, raz časopis a raz ovládač. A tvár Ježiša Krista, ktorá visí na stene v hale, sa láskavo usmieva: Ako dlho sa ešte budeme hrať na skrývačku? A tak odhadzujem noviny, aj časopis, kávičky aj Facebook. Pane, Pane. Ach, ja hlupaňa. Strácala som čas. Ale už som tu.

__________________________________________________________

Dnes citoval náš pán farár svätého Alfonza Mária de Liguori. Vraj kto sa modlí, ten sa dozaista spasí. A kto sa nemodlí, ten sa určite zatratí. Sila, čo?

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0

Najčítanejšie

Deň Týždeň

Najčítanejšie

Deň Týždeň
Diskusia 0