Zdieľať
Tweetnuť
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
24. 06. 2015, 17:48

Ako myslí utečenec – exkluzívna reportáž na Postoy.sk

Imigranti nie sú čísla. Sú to ľudia, ktorí potrebujú pomoc. Ak nechceme o nich hovoriť ako o kvótach EÚ, musíme byť sami aktívni – ponúkame spôsob ako. reportaz1.jpg V parlamentnej rozprave nejde o imigrantov. Po sobotnej demonštrácii ide o slovenskú ulicu a krčmu. Od...

Ako myslí utečenec – exkluzívna reportáž na Postoy.sk

Imigranti nie sú čísla. Sú to ľudia, ktorí potrebujú pomoc. Ak nechceme o nich hovoriť ako o kvótach EÚ, musíme byť sami aktívni – ponúkame spôsob ako.

V parlamentnej rozprave nejde o imigrantov. Po sobotnej demonštrácii ide o slovenskú ulicu a krčmu. Odmietnuť návrh EÚ je pritom správne – ale iba ak dokážeme pomôcť inak a lepšie.

Spolu s kamarátmi sme urobili zbierku a rozhodli sme sa na stránkach Postoya priniesť text jedinečnej reportáže dvoch mužov, ktorí sa v Egypte pripojili k skupine sýrskych utečencov, s ktorými sa chceli dostať do Európy. Myslíme si totiž, že bez toho, aby sme videli a pochopili, ako žijú, utekajú a myslia imigranti, sa nedokážeme o tejto vážnej téme rozprávať.

Po sobotnej demonštrácii v Bratislave a rokovaní parlamentu to platí dvojnásobne.

To, čo sa deje, je pre nás budíčkom do nového sveta. Až doteraz platilo, že sme boli pre imigrantov tranzitná, čítaj nezaujímavá krajina. Stačí sa pozrieť na štatistiku Migračného úradu: z vyše 58 tisíc žiadostí o azyl na našom území po roku 1993 bolo takmer 50 tisíc konaní zastavených. Pointou našej azylovej politiky preto nebolo relatívne nízke číslo udelených azylov (v rokoch 1993 - 2015 bolo udelených 650 azylov), ale nezáujem imigrantov o našu krajinu. Ak utekajúcich Afgáncov, Indov, Arabov či Čečencov u nás policajti chytili, tí požiadali o azyl – a po čase utekali ďalej, na Západ. Tam mali zázemie, rodinu, vyššie očakávania a nádej na lepšiu prácu. Lákal ich Berlín, Londýn a Paríž, nie neznáma Bratislava.

Pre našu krajinu to malo viacero dôsledkov. Integrovať pár desiatok ľudí ročne nebol pre štát väčší problém. Najväčším bezpečnostným problémom boli cezhraničné mafie – od Sobraniec po Myjavu, ktoré sa na pašovaní ľudí podieľali. So Schengenom prišiel väčší tlak a zdalo sa, že problém sa zmenšil.

Prečítajte si:
Rozhovor s koordinátorkou projektu na pomoc utečencom

Zdieľať

Až prišla vojna v Iraku, na ktorej sa zúčastnilo aj Slovensko, a potom Arabská jar. Blízky východ, severná Afrika a širší región je v chaose, sny o demokracii nahradili medzináboženské vojny a vyháňanie kresťanov a iných menšín. V Sýrii, Egypte, Iraku či Líbyi stoja proti sebe džihádisti a autokrati. Tí ostatní sú obete. A to znamená, že milióny ľudí sú v pohybe. Celkom osobitne sa to týka kresťanov. Len Libanon, ktorý má o milión obyvateľov menej ako Slovensko, sa stal útočiskom pre vyše milión utečencov zo Sýrie. Dokážeme si predstaviť, kde by sme na Slovensku vytvorili priestor pre milión ľudí, ktorým by v susednej krajine hrozila smrť?

Za tými hroznými číslami sú pritom konkrétne ľudské osudy: s menami, zúfalými rozhodnutiami, rozdelenými rodinami či chorobami – a niekde medzi tým aj so snami o lepšom živote.

Európska únia a viaceré štáty z juhu a západu Európy od nás chcú, aby sme priložili ruku a pomohli. Juh Európy niekoľko rokov ekonomicky stagnuje, nezamestnanosť rastie a nápor utečencov sa stále zvyšuje. Len do Talianska prišlo minulý rok 170 000 ľudí, najmä zo severu Afriky. Tento rok ich môže byť až 500 000. Podobné problémy má aj Grécko a ďalšie krajiny. Maďarsko chce stavať na hraniciach plot, iní prehodnocujú fungovanie Schengenu, domáce obyvateľstvo sa radikalizuje a búri. Nehovoriac o tom najhoršom: tisíckach ľudí, ktorí zahynuli po ceste a ich rodiny sa o tom ani nedozvedeli.

Problém je príliš zložitý. Viacerí sa právom obávajú, či ho Európa vôbec dokáže zvládnuť. Preto treba zmeniť doterajší prístup a nečakať na to, ako sa ďalej zhorší. Musíme byť aktívni.

Sobotná demonštrácia v Bratislave, ale aj víkendové výsledky volieb v Dánsku, kde prudko posilnila populistická protiimigračná Dánska ľudová strana, však varujú: Žiadne skratky neexistujú. V strede, na západe ani na juhu Európy. Preto majú Robert Fico a slovenskí politici, ale aj vlády Česka, Poľska, Maďarska či pobalstkých krajín pravdu, keď odmietajú bruselské kvóty na povinné pridelenie istého počtu utečencov. Takáto „solidarita“ podľa Bruselu by totiž vytvorila nové problémy. Ale premiér Fico sa nebezpečne mýli, ak by sa odvážil o téme urobiť referendum. Problému sa treba venovať a netváriť sa, že sa nás netýka.

"Ak chceme pomôcť, musíme zmeniť garde. Prevziať iniciatívu a ponúknuť príklad. Nečakať na tlak Bruselu, ale konať sami."

Zdieľať

Päť väzňov z Guantanáma, ktorí u nás žijú a ktorých transport dohodla Ficova vláda, Slovensko nijako nevzrušili. Pár Čečencov, ktorí kedysi u nás dostali azyl a dnes údajne bojujú za ISIS, tiež nepovažujeme za problém. Stovky, možno tisícky Ukrajincov, Srbov a Kosovčanov, ktorí u nás pracujú, si dokonca ceníme.

Ale talianske autobusy so stovkami Afričanov prevezených zo Sicílie či Kalábrie by slovenskou spoločnosťou a politikou otriasli a atmosféru v krajine by len zhoršili.

Ak teda chceme pomôcť, musíme zmeniť garde. Prevziať iniciatívu a ponúknuť príklad. Nečakať na tlak Bruselu, ale konať sami.

Slovenskí lekári v projektoch dr. Vladimíra Krčméryho a jeho Vysokej školy svätej Alžbety pomáhajú v Iraku a inde po svete. Tisíce ľudí na úteku im vďačí za základnú zdravotnú starostlivosť a inú pomoc. Ak chceme pomáhať ľuďom v Iraku, aby nemuseli podniknúť zúfalú cestu do Európy, podporme Krčméryho. Slovensko dokáže postaviť viac nemocníc, viac škôl a posielať viac peňazí na lieky, stravu a oblečenie pre ľudí v núdzi. Všetky Krčméryho projekty po svete majú dnes rozpočet dva milióny eur. Z pohľadu štátu nepodstatná suma. Čo by dokázali Krčméryho a ďalší ľudia urobiť za 20 alebo 200 miliónov eur?

Je to úloha najmä pre štát, ale pomôcť môžeme aj ako občania. Navštívte webstránku www.step-in-project.org a pomôžte našim lekárom na severe Iraku ešte dnes.

Ale pomáhať máme aj inak, doma. Kľúčom k tomu je, aby sme utečenca videli reálne. Aby sme v ňom videli človeka, s jeho pohľadom, životným príbehom a úzkosťou v srdci. Potom pre nás nebude hrozbou. Hrozné naopak bude, ak mu nedokážeme pomôcť.

Aby sme k novej diskusii aj my prispeli, rozhodli sme sa v spolupráci s nevládnou iniciatívou www.KtoPomoze.sk priniesť pre našich čitateľov text, v ktorom sa „presunieme“ do skupiny sýrskych utečencov, ktorí sa chcú dostať na juh Talianska.

Táto exkluzívna reportáž Wolfganga Bauera a Stanislava Krupařa vyšla pôvodne v nemeckom Die Zeit, fotografie Stanislava Krupařa získali viacero ocenení.

Je to dramatický a až dokonca napínavý príbeh. Po jeho prečítaní sa však na túto vážnu tému budete pozerať inak.

(Ak nás chcete podporiť, aby sme mohi publikovať viac podobných textov, možete tak spraviť tu).

Jaroslav Daniška

Foto: Stanislav Krupař

Odporúčame

ISIS: Ramadán bude mesiacom smrti

ISIS: Ramadán bude mesiacom smrti

Islamský štát opäť púta pozornosť svojou krutosťou a barbarskými vraždami. Ramadán sa má stať mesiacom smrti. Abú Muhammad Adnání v zverejnenej zvukovej nahrávke vyzval, aby sa ramadán, ktorý sa začal pred pár dňami, stal „pohromou pre neveriacich, šítov a odpadlíckych moslimov“.  Moslimskí teroris...

V čom si pápež a Putin rozumejú

V čom si pápež a Putin rozumejú

Kým Putin pápežovi tlieska, že sa nepustil do otvorenej kritiky konfliktu na Ukrajine, miestni gréckokatolícki biskupi sú sklamaní. Najvyspelejšie ekonomiky sveta na nedávny summit G7 v Nemecku prezidenta Vladimira Putina nepozvali. Naopak, pápež František ho niekoľko dní nato prijal vo Vatikáne. Ro...

Je možné obrátiť moslimov?

Je možné obrátiť moslimov?

Po vysokej škole som sa prihlásil pracovať pre Laických misijných pomocníkov losangeleskej arcidiecézy. Po príprave ma poslali do južnej Nigérie a pridelili ma ku Kolégiu sv. Rodiny v Abaku, kde som spolu s írskymi misijnými kňazmi a domácimi laickými učiteľmi vyučoval stredo- a vysokoškolákov latin...

Všetko najlepšie, „sommo poeta“! 750 rokov Danteho

Všetko najlepšie, „sommo poeta“! 750 rokov Danteho

Ak máme veriť odborníkom – a občas im nie je dôvod neveriť – niekedy počas týchto dní v znamení blížencov si pripomíname 750. výročie narodenia najväčšieho katolíckeho básnika a možno aj najväčšieho básnika v celých ľudských dejinách, Danteho Alighieriho. 562px-dante03a.jpg ...