Blog 15. október 2019

Pohľad na zomrelého Gotta hovorí o nás viac, než tušíme.

Lucia Fojtíková
Lucia Fojtíková
Prednedávnom oslávil osemdesiatiny. Kráľ československej pop music zomrel 1. októbra, ktorý je zároveň Medzinárodným dňom hudby. Uplynulo niekoľko dní, ktoré sa niesli v jeho duchu. Ako ho vidíme?
Prednedávnom oslávil osemdesiatiny. Kráľ československej pop music zomrel 1. októbra, ktorý je zároveň Medzinárodným dňom hudby. Uplynulo niekoľko dní, ktoré sa niesli v jeho duchu. Ako ho vidíme?
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Lucia Fojtíková

Pohľad na zomrelého Gotta hovorí o nás viac, než tušíme.

Zomrel Karel Gott. Kladiem si otázku, čo ešte povedať, keď v posledných dňoch zaznelo takmer všetko?
Iba nedávno sme si pripomínali umelcov profesijný i osobný život pri príležitosti jeho jubilea. Dnes skúsim trochu osobne, Karel Gott totiž ovplyvnil aj mňa.

V časoch 80. rokov 20. storočia som prichádzala do puberty a objavila krásu hudby. Napriek vzdelávaniu v ľudovej škole umenia (ktoré kedysi vzdelávali iba v oblasti klasickej hudby) ma očarila práve hudba populárna. Aj ja som podľahla stáliciam československej modernej populárnej hudby a najmä ročníkom, ktoré sa preslávili v dekádach rokov sedemdesiatych a osemdesiatych. A tak ma riadne štvalo, keď Karel Gott každú chvíľu preberal ocenenia mojim idolom spred nosa. Ale človek dozrieva a časom som videla, s akým humorom a recesiou neváha účinkovať v zábavných estrádach a programoch Československej televízie. Musela som si priznať, že jeho schopnosť sebairónie – predsa len, bol to už národný umelec a držiteľ mnohých hudobných ocenení – mi imponuje. A tam niekde u mňa začala cesta „pochopenia“ Karla Gotta. Pretože, povedzme si úprimne, nie je to ľahká cesta.

Rozumiem, ak disidenti a prenasledovaní komunistickým režimom, vidia českým establišmentom
pripravované pocty (a nielen v súvislosti s pohrebom) na adresu umelca ako tŕň v oku. Treba priznať,
že Karel Gott nebol hrdinom ani bojovníkom proti komunistickému útlaku. Je tiež pravdou, že podpísal Antichartu (oficiálny názov znie Za nové tvorivé činy v mene socializmu a mieru, bola to reakcia československej vládnucej moci z roku 1977 a podpisová kampaň významných osobností odsudzujúca prehlásenie Charty 77, vedenej Václavom Havlom) a v pražskom Divadle hudby prečítal vyhlásenie k nej, čo možno chápať ako krok navyše.

Ak mnohí dnes adorujú Karla Gotta, je prirodzené, že kritici to vnímajú ako nespravodlivosť, ba nadobúdajú dojem akéhosi „selektívneho svedomia“, ktoré mnohé zlo prehliada a preferuje iba subjektívne dobro či dokonca ľúbivosť. Chápem toto vnímanie: myslím si však, že posudzovanie komunistickej minulosti je zložitejšia vec, ktorá sa nedá odbiť jednoduchými čierno-bielymi schémami v myslení, pri všetkej úcte. Veď čestne si priznajme: bolo či nebolo Československo „národom kotolníkov“? A bystrý čitateľ iste vytuší, že mienim tých, ktorí sa režimu otvorene postavili a čelili postihom od štátu... Ale komplexné úvahy o zložitosti vnímania komunizmu nechajme na inokedy. Vráťme sa k umelcovi: Gott nebol ani žiadnym svätcom. Jeho celoživotný voľný vzťah k ženám je verejne známy a nemožno ho prehliadať a už vôbec nie mu za to tlieskať. A rodina, ktorú si založil v roku 2008, nemôže celkom zmazať minulosť.

Na druhej strane, ak niekto vidí Gottov život v zmienených kontúrach, vidí iba zlomok celej pravdy.
Odložme bokom ocenenia, odspievané koncerty a absolvované turné vo svete. Neriešme úctyhodný počet naspievaných piesní, vydaných albumov či účinkovaní v hudobno-zábavných programoch. Pritom práve tieto výrečne hovoria o talente, pracovitosti a profesionalite. A hoci súhlasíme s hudobným kritikom Jiřím Černým, že od 80. rokov, ktoré sa považujú za vrchol Gottovej kariéry, sa už na umelcovom hlase prejavujú isté limity, Gott si i tak dovolil ignorovať úslovie „skončiť treba v najlepšom“ a ľudia to akceptovali.

Vo vyjadreniach kolegov i fanúšikov o umelcovi sa skloňujú prívlastky „láskavý“, „skromný“, „dobrý“ a „vtipný“, často sa prízvukuje, že Gott si vážil ľudí bez rozdielu. Hudobný skladateľ Ondřej Brzobohatý, ktorý v posledných rokoch so spevákom častejšie spolupracoval, ocenil Gottovu pokoru voči procesu tvorby, ktorý potrebuje dozrieť ako víno a nikdy ho nemožno uponáhľať, pokiaľ má dielo vykazovať známky umeleckej kvality. Závažným je vyjadrenie hudobného skladateľa Michaela Kocába (spoluzakladateľ zakázanej skupiny Pražský výběr), ktorý pripravujúc knihu, objavil nedávno v spisoch komunistickej Štátnej bezpečnosti zmienky o tom, že Gott sa členov skupiny pred režimom zastával a hudobníkom neraz ponúkol angažmán, čím u komunistov vyvolával nevôľu. Prekvapený Kocáb ocenil, že Gott sa o tejto forme pomoci nikdy verejne nezmienil. V podobnom duchu sa objavujú aj ďalšie svedectvá o zakázaných umelcoch, ktorým Gott pomohol finančne, pracovne, alebo sa ich zastal pred komunistickým establišmentom.

Bolo to málo? Kladiem si otázku, či by tých 40 rokov totality nebolo podstatne neznesiteľnejších, ak by ľudia ako Gott neexistovali: veď aj tí neemigrovaní disidenti sa museli v Československu nejako uživiť a mnohí im pomohli. A žeby všetci skončili v kotolni alebo pri čistení verejných toaliet, to sa tiež nedá konštatovať...?

A napokon: ak sa začítame do rozhovorov s Gottom, uvedomíme si nielen umelcovu sčítanosť a obrovský prehľad i nadhľad, v pozadí navyše vnímame množstvo nezvyčajných stretnutí, zážitkov a skúseností, ktoré umelec absorboval a ktoré zrkadlia jeho náhľady na politiku a život všeobecne. Iste, názor na iluminátov môže šokovať, ale postreh zložitosti globalizácie či nebodaj kritika ekologického hospodárenia už v 90. rokoch minulého storočia? Obávam sa, že viaceré jeho názory sa ukazujú byť až nepríjemne reálne. Napokon, pravdu aj omyl vždy ukáže čas.

Ktorýsi učenec, citovaný talmudom, vraj zhrnul dôležité parametre ľudského života tak, že na otázku na čom spočíva svet, odpovedá: na práci, štúdiu a dobrých skutkoch. Jedno je isté: „boh“ sa už stretol s Bohom. Modlím sa, aby Boh prijal všetko jeho dobro a milosrdne mu odpustil hriechy.

Milý Karle, vďaka za všetko. Nebolo toho málo.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0