Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Dnes treba vedieť
14. október 2019, 07:23

Zákony prijaté pred 70 rokmi umožnili prenasledovať cirkev

Zákony prijaté pred 70 rokmi umožnili prenasledovať cirkev

Zľava Viliam Široký, Klement Gottwald a Zdeněk Fierlinger na snímke zo 4. apríla 1946. Foto: TASR/Jozef Teslík

"Štátu sa podarilo vniknúť do štruktúry cirkvi, úplne ovládnuť jej hospodársky život a zásadne vplývať na riešenie jej personálnych otázok," uviedla na svojej webstránke Konferencia biskupov Slovenska.

Len vďaka podpore od našich čitateľov vám prinášame aktuálne spravodajstvo. Podporte nás, prosíme.

Od nástupu komunistického režimu sa snažil štát podriadiť si pôsobenie cirkví alebo ich celkom eliminovať. Významnú rolu v tomto procese zohrali dva zákony – zákon o zriadení Štátneho úradu pre veci cirkevné a tiež zákon o hospodárskom zabezpečení cirkví a náboženských spoločností. Obe právne normy prijal federálny parlament 14. októbra 1949, teda pred 70 rokmi.

Zámer mať vplyv na katolícku cirkev a tiež na ostatné cirkvi a náboženstvá vyjadril už v júni roku 1948 Klement Gottwald slovami: "Preč od Ríma a smerom k národnej cirkvi. Je nutné cirkev neutralizovať a dostať ju do svojich rúk tak, aby slúžila režimu." V tom čase sa začalo aj individuálne prenasledovanie predstaviteľov katolíckej cirkvi. Komunistická moc postupne likvidovala kresťanské spolky a tlač. Delegácia predstaviteľov katolíckej cirkvi navštívila v novembri 1948 pápeža Pia XII., ktorý však vyslovil názor, že sa treba pripraviť na život v totalitnom zriadení, pretože jeho koniec bol v nedohľadne.

Napokon 14. októbra 1949 federálny parlament prijal zákony, ktoré sa stali oporou pre potláčanie a prenasledovanie cirkvi. Zákon č. 217/1949 Zb. zriadil Štátny úrad pre cirkevné veci, na čele ktorého stál neskorší minister obrany Alexej Čepička. Jeho pobočku, Slovenský úrad pre veci cirkevné, viedol Gustáv Husák.

Zákonom č. 218/1949 Zb. o hospodárskom zabezpečení cirkví a náboženských spoločností sa štát zaviazal poskytovať duchovným všetkých uznaných cirkví a náboženských spoločností osobné pôžitky, teda plat, hodnostný prídavok a odmenu. Stanovil však ako podmienku štátny súhlas. Ten mohli dostať iba duchovní s československým štátnym občianstvom s priznanou štátnou spoľahlivosťou a bezúhonnosťou.

Inzercia

Ako uviedol český právnik a kňaz Jiří Rajmund Tretera, zákony prešli podľa očakávania bez problémov, hoci sa pri hlasovaní v parlamente udialo procedurálne pochybenie. Predsedajúca schôdze, poslankyňa Anežka Hodinová-Spurná, na záver rokovania vyhlásila: "Kto súhlasí s návrhom zákona v znení správy z výborov, nech zdvihne ruku!" Po chvíli usúdila: "To je väčšina." Nespýtala sa, či je niekto z poslancov proti alebo sa zdržal hlasovania.

Neskôr nasledovalo otvorené prenasledovanie cirkvi v podobe zatvorenia kláštorov – Akcia K znamenala zatvorenie mužských kláštorov, po jej ukončení sa v rámci Akcie R rušili ženské kláštory. Gréckokatolícka cirkev bola nútene včlenená do pravoslávnej.

Mnohí kňazi boli väznení – napríklad spišský biskup Štefan Barnáš, gréckokatolícky biskup Pavel Peter Gojdič, spišský biskup Ján Vojtaššák, gréckokatolícky biskup Vasiľ Hopko či trnavský biskup Michal Buzalka. Lekár Silvester Krčméry bol väznený v rokoch 1951 - 1964 (podieľal sa na organizovaní Sviečkovej demonštrácie v marci 1988, zomrel v roku 2013).

"Prijatie cirkevných zákonov malo zásadný význam pre náboženský život v Československu. Štátu sa podarilo vniknúť do štruktúry cirkvi, úplne ovládnuť jej hospodársky život a zásadne vplývať na riešenie jej personálnych otázok," uviedla na svojej webstránke Konferencia biskupov Slovenska.

Dnes treba vedieť

teraz

Autori štúdie z roku 2019, podľa ktorej strety polície v USA s Afroameričanmi nekončia smrťou výrazne častejšie, než strety polície s príslušníkmi iných rás, sa rozhodli ju stiahnuť. Vydali už dve protirečivé odôvodnenia, prečo tak urobili, píše o nich české ECHO24.

pred hodinou

Novou predsedníčkou Krajského súdu v Trenčíne sa stala Iveta Záleská. Menovací dekrét jej odovzdala ministerka spravodlivosti Mária Kolíková. Okrem Záleskej mali záujem o predsednícke kreslo aj doterajší predseda súdu Miroslav Manďák a krajskí sudcovia Alena Radičová a Michal Antala.

pred 2 hodinami

Americký prezident Donald Trump zablahoželal svojmu poľskému náprotivkovi Andrzejovi Dudovi k jeho „historickému znovuzvoleniu“. 

pred 4 hodinami

Predseda SMERu-SD Robert Fico na popoludnie zvolal tlačovú konferenciu, na ktorej chce kritizovať kroky vlády, nad ktorými sa „pozastavuje zdravý rozum“. Tlačovú konferenciu na tému Demontáž sociálneho štátu zvolala aj vznikajúca strana Hlas-SD Petra Pellegriniho. 

pred 4 hodinami

Senát Najvyššieho súdu na čele s Jurajom Klimentom ponecháva vo väzbe Richarda Molnára, ktorý je obvinený z korupčnej trestnej činnosti v kauze Búrka. Zrušil tak uznesenie Špecializovaného trestného súdu, voči ktorému podala sťažnosť prokurátorka Úradu špeciálnej prokuratúry.