Zákony prijaté pred 70 rokmi umožnili prenasledovať cirkev

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Zákony prijaté pred 70 rokmi umožnili prenasledovať cirkev

Zľava Viliam Široký, Klement Gottwald a Zdeněk Fierlinger na snímke zo 4. apríla 1946. Foto: TASR/Jozef Teslík

"Štátu sa podarilo vniknúť do štruktúry cirkvi, úplne ovládnuť jej hospodársky život a zásadne vplývať na riešenie jej personálnych otázok," uviedla na svojej webstránke Konferencia biskupov Slovenska.

Len vďaka podpore od našich čitateľov vám prinášame aktuálne spravodajstvo. Podporte nás, prosíme.

Od nástupu komunistického režimu sa snažil štát podriadiť si pôsobenie cirkví alebo ich celkom eliminovať. Významnú rolu v tomto procese zohrali dva zákony – zákon o zriadení Štátneho úradu pre veci cirkevné a tiež zákon o hospodárskom zabezpečení cirkví a náboženských spoločností. Obe právne normy prijal federálny parlament 14. októbra 1949, teda pred 70 rokmi.

Zámer mať vplyv na katolícku cirkev a tiež na ostatné cirkvi a náboženstvá vyjadril už v júni roku 1948 Klement Gottwald slovami: "Preč od Ríma a smerom k národnej cirkvi. Je nutné cirkev neutralizovať a dostať ju do svojich rúk tak, aby slúžila režimu." V tom čase sa začalo aj individuálne prenasledovanie predstaviteľov katolíckej cirkvi. Komunistická moc postupne likvidovala kresťanské spolky a tlač. Delegácia predstaviteľov katolíckej cirkvi navštívila v novembri 1948 pápeža Pia XII., ktorý však vyslovil názor, že sa treba pripraviť na život v totalitnom zriadení, pretože jeho koniec bol v nedohľadne.

Napokon 14. októbra 1949 federálny parlament prijal zákony, ktoré sa stali oporou pre potláčanie a prenasledovanie cirkvi. Zákon č. 217/1949 Zb. zriadil Štátny úrad pre cirkevné veci, na čele ktorého stál neskorší minister obrany Alexej Čepička. Jeho pobočku, Slovenský úrad pre veci cirkevné, viedol Gustáv Husák.

Zákonom č. 218/1949 Zb. o hospodárskom zabezpečení cirkví a náboženských spoločností sa štát zaviazal poskytovať duchovným všetkých uznaných cirkví a náboženských spoločností osobné pôžitky, teda plat, hodnostný prídavok a odmenu. Stanovil však ako podmienku štátny súhlas. Ten mohli dostať iba duchovní s československým štátnym občianstvom s priznanou štátnou spoľahlivosťou a bezúhonnosťou.

Ako uviedol český právnik a kňaz Jiří Rajmund Tretera, zákony prešli podľa očakávania bez problémov, hoci sa pri hlasovaní v parlamente udialo procedurálne pochybenie. Predsedajúca schôdze, poslankyňa Anežka Hodinová-Spurná, na záver rokovania vyhlásila: "Kto súhlasí s návrhom zákona v znení správy z výborov, nech zdvihne ruku!" Po chvíli usúdila: "To je väčšina." Nespýtala sa, či je niekto z poslancov proti alebo sa zdržal hlasovania.

Neskôr nasledovalo otvorené prenasledovanie cirkvi v podobe zatvorenia kláštorov – Akcia K znamenala zatvorenie mužských kláštorov, po jej ukončení sa v rámci Akcie R rušili ženské kláštory. Gréckokatolícka cirkev bola nútene včlenená do pravoslávnej.

Mnohí kňazi boli väznení – napríklad spišský biskup Štefan Barnáš, gréckokatolícky biskup Pavel Peter Gojdič, spišský biskup Ján Vojtaššák, gréckokatolícky biskup Vasiľ Hopko či trnavský biskup Michal Buzalka. Lekár Silvester Krčméry bol väznený v rokoch 1951 - 1964 (podieľal sa na organizovaní Sviečkovej demonštrácie v marci 1988, zomrel v roku 2013).

"Prijatie cirkevných zákonov malo zásadný význam pre náboženský život v Československu. Štátu sa podarilo vniknúť do štruktúry cirkvi, úplne ovládnuť jej hospodársky život a zásadne vplývať na riešenie jej personálnych otázok," uviedla na svojej webstránke Konferencia biskupov Slovenska.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo