Rada Európy dostala petíciu proti zabíjaniu novorodencov

Viac ako 200-tisíc občanov Európy sa podpísalo pod petíciu za práva novorodencov, ktorí prežili umelý potrat. Dnes bude prijatie petície posudzovať Komisia Rady Európy.

Podľa časopisu British Journal of Obstetrics and Gynaecology v 23. týždni tehotenstva až desať percent detí prežije svoj potrat. Nejde teda o ojedinelý jav a stáva sa to aj v krajinách, kde je umelý potrat povolený len do 12. či 14. týždňa. Tieto deti sú potom ponechané na smrť bez opatery a neskôr odstránené ako biologický odpad.

Nezisková organizácia Európske centrum pre právo a spravodlivosť, ktorá spolu s ďalšími organizáciami spustila petíciu, predloží členom komisie správu so štatistikami a svedectvami, ktoré dokladujú uvedené fakty z viacerých krajín. Správa obsahuje tiež výzvu, aby takéto praktiky boli Radou Európy odsúdené a aby životaschopnosť ľudského fetusu bola braná do úvahy v potratových legislatívach členských štátov. Európske centrum pre právo a spravodlivosť pokračuje v zbieraní a dokumentovaní takýchto prípadov a vyzýva zdravotnícky personál, aby im svoje svedectvá posielal na adresu ecljofficiel@gmail.com.

Ako príklad je tu svedectvo jednej francúzskej študentky: „Narodí sa mŕtve, ak bude mať šťastie“. Svedectvo je súčasťou textu petície

Študujem za pôrodnú asistentku v poslednom ročníku a počas stáže v pôrodnici som v jednom okrese na severe Francúzska videla narodiť sa živé dieťa po lekárskom potrate. Bolo v 24. týždni a pôrodná sestra ho nechala bojovať s dýchaním opustené na stole pre detskú reanimáciu. Zomrelo o desať minút, veľmi oslabnuté umelo vyvolanými sťahmi.

Pred zákrokom sme si nepreverili tlkot srdca, aby sme tým „chránili“ matku. Vtedy pôrodná sestra povedala, že „sa narodí mŕtve, ak bude mať šťastie, ak nie... tak čo... nedá sa nič robiť... je to pre rodičov“.

Videla som to dieťa bojovať o život za totálneho nezáujmu o jeho utrpenie... neľudskosť, ktorá zamrazí. Sú to hororové situácie...

Vtedy som mala 19 rokov, teraz mám 22 a nikdy na to nezabudnem... Túžim byť lekárkou, aby som mohla ošetrovať tých, čo už nemajú „právo“ byť ošetrení.

Vzhľadom na to, že ide o európsku iniciatívu, svedectvá zo všetkých kútov Európy sú vítané a dokonca nevyhnutné, vrátane Slovenska.

Štefan Danišovský
Autor je spolupracovník Postoy.sk, pracuje vo Francúzsku.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo