Turecké jednotky postupujú do Sýrie, Erdogan opäť hrozí Európe utečencami

Turecké jednotky postupujú do Sýrie, Erdogan opäť hrozí Európe utečencami

Konvoj ťažkej techniky tureckej armády v meste Akcakale na turecko-sýrskej hranici po začiatku vojenskej operácie Mierová jar v severnej Sýrii. Foto – TASR/AP

Turecký útok si vyžiadal prvé obete, na úteku sú tisícky civilistov. Rusko žiada turecko-sýrsky dialóg.

Len vďaka podpore od našich čitateľov vám prinášame aktuálne spravodajstvo. Podporte nás, prosíme.

Ministerstvo obrany Turecka vo štvrtok skoro ráno informovalo, že turecké pozemné jednotky pokračujú v postupe proti kurdským bojovníkom v severnej Sýrii, píše agentúra AP.

Ministerstvo vo svojom vyhlásení bližšie podrobnosti k priebehu operácie neuviedlo. Zverejnilo však krátke video vojenských oddielov v akcii.

Turecko spustilo pozemnú ofenzívu proti Kurdom a teroristickej organizácii Islamský štát na severovýchode Sýrie v stredu. Informovala o tom agentúra AFP s odvolaním sa na vyhlásenie tureckých ozbrojených síl.

Hovorca protureckých sýrskych síl pre AFP uviedol, že pozemná ofenzíva sa začala v oblasti Tal Abjád, ktorú kontrolujú kurdské Oddiely ľudovej obrany (YPG).

Podľa tureckých médií inváziu vedú turecké špeciálne jednotky a obrnené vozidlá, ktoré na sýrske územie prenikli na niekoľkých miestach.

„Turecké ozbrojené sily a Sýrska národná armáda spustili pozemnú operáciu na východ od Eufratu, ktorá je súčasťou operácie Prameň mieru,“ uviedlo na Twitteri turecké ministerstvo obrany.

Komentár Lukáša Obšitníka

Stiahnutie sa USA zo Sýrie, ktoré oznámil Trump v nedeľu, je v súlade s dlhodobými plánmi amerického prezidenta. Od začiatku svojej kandidatúry kritizoval zasahovanie USA do diania na Blízkom východe a sľuboval, že svoju krajinu odtiaľ vyvedie. Čelil pre to veľkej kritike od lídrov republikánov aj demokratov, tak je to aj teraz. Pritom americká verejná mienka je v tejto veci na jeho strane.

Chybou je, že svoj nedeľný krok zrejme s Kurdmi bezprostredne vôbec nekonzultoval, čo v tomto čase znamená, že ich vystavil priamemu útoku tureckej armády. Dá sa to vnímať ako krok pochopiteľný z hľadiska dlhodobých Trumpových plánov, ale dokazujúci impulzívnosť a chaotickosť jeho rozhodovania, pri ktorom nehľadí na dopady, v tomto prípade na svojich slabších a ohrozených spojencov. Hoci Trump v nedeľu oznámil, že s útokom Turecka nesúhlasí, de facto ho umožnil.

Zodpovednosť za dianie v oblasti musia definitívne prevziať jednotlivé regionálne mocnosti – Turecko, Sýria, Irán a predovšetkým Rusko. Pre Putina to nebude ľahká úloha, keďže si zrejme bude musieť vybrať medzi pokračovaním dobrých vzťahov s Erdoganom a lojalitou k sýrskemu prezidentovi Assadovi, na ktorého území má Rusko vojenskú základňu a ktorému sever Sýrie stále legitímne patrí. Sýria už Kurdom ponúkla pomoc.

Otázkami, ktoré by si Západ mal klásť, je však nielen zodpovednosť Trumpa, ale predovšetkým Erdogana ako agresora. Podobne je sporná aj faktická nečinnosť štátov EÚ, ktoré sú dianím v Sýrii ohrozené mnoho viac ako USA a mali by konať nielen diplomatickými vyhláseniami. Blízky východ je širším okolím Európy, nie Ameriky.

Takisto je otázkou ako sa k Erdoganovej agresii zachová NATO. Turecko je jeho dôležitým členským štátom, ale už dlho, napríklad pri postoji k ISIS, sa správa skôr opačne.


Kurdmi vedené Sýrske demokratické sily v stredu uviedli, že odvrátili tureckú pozemnú ofenzívu na sýrskej severnej hranici. „Pozemný útok tureckých síl bol odvrátený bojovníkmi SDF, v regióne Tal Abjád,“ uviedol na Twitteri hovorca SDF Mustafá Balí.

Operácia Prameň mieru sa začala v stredu popoludní bombardovaním a delostreleckou prípravou zameranou na pozície kurdských bojovníkov. Podľa Sýrskeho pozorovateľského centra pre ľudské práva (SOHR) so sídlom v Británii si doterajšie vojenské akcie tureckých ozbrojených síl vyžiadali životy ôsmich civilistov vrátane dvoch detí.


Na snímke z tureckej strany turecko-sýrskej hranice pri meste Akcakale stúpa dym po výbuchoch na sýrskom území po začiatku vojenskej operácie Mierová jar v severnej Sýrii. Foto – TASR/AP

Turecké v stredu ozbrojené sily oznámili, že zasiahli 181 „teroristických cieľov“ v rámci operácie Prameň mieru.

Podľa spravodajského servera BBC sa terčami leteckých útokov a delostreleckej paľby stali viaceré mestá a dediny, čo prinútilo tisíce civilistov k opusteniu ich domovov.

Kurdské sily uviedli, že najmenej piati civilisti doteraz prišli o život a najmenej 25 ďalších utrpelo zranenia. Podľa Sýrskeho pozorovateľského centra pre ľudské práva (SOHR) so sídlom v Británii si doterajšie vojenské akcie tureckých ozbrojených síl vyžiadali životy ôsmich civilistov vrátane dvoch detí. Zabitých bolo aj sedem bojovníkov Kurdmi vedených Sýrskych demokratických síl (SDF).

Prudké boje sa odohrávali okolo mesta Tal Abjád, kde sa turecká ofenzíva začala. Hovorca SDF Mustafá Balí uviedol, že v tejto oblasti došlo k odvráteniu pozemnej invázie. Kurdské úrady vyzvali na všeobecnú mobilizáciu a ľudí vyzývali, aby „sa vydali na hranicu s Tureckom... a postavili sa na odpor v tejto citlivej, historickej chvíli“.

SDF tiež informovalo, že pri tureckom nálete bola zasiahnutá jedna z väzníc, kde sú zadržiavaní bojovníci Islamského štátu (IS). SDF požiadali Američanmi vedenú koalíciu proti IS, aby zriadila bezletovú zónu s cieľom zastaviť „útoky na nevinných ľudí“.

Turecko ubezpečuje OSN, že operácia bude primeraná

Turecko uviedlo v stredu v liste Bezpečnostnej rade OSN, že jeho vojenská operácia v severnej Sýrii bude „primeraná, uvážená a zodpovedná“. Informovala o tom agentúra Reuters, ktorá pripomína, že BR OSN sa zíde vo štvrtok na žiadosť Británie, Francúzska, Nemecka, Belgicka a Poľska, aby prediskutovala situáciu v Sýrii.

„Tak ako to bolo v prípade predchádzajúcich protiteroristických operácií, reakcia Turecka bude primeraná, uvážená a zodpovedná,“ napísal v liste turecký veľvyslanec v OSN Feridun Sinirlioglu. Podľa neho sa operácia zameria iba na teroristov a ich skrýše, útočiská, pozície či vybavenie. Dodal, že sa prijali všetky opatrenia s cieľom vyhnúť sa obetiam medzi civilným obyvateľstvom.

Turecko odôvodnilo svoju akciu článkom 51 Charty OSN, ktorý hovorí o individuálnom alebo kolektívnom práve na sebaobranu voči ozbrojenému útoku.

Generálny tajomník OSN António Guterres je „veľmi znepokojený“ vývojom v severovýchodnej Sýrii a „akákoľvek vojenská operácia musí plne rešpektovať Chartu OSN a medzinárodné humanitárne právo,“ uviedol hovorca OSN Frahan Haq. Guterres vyzval na ochranu civilistov a civilnej infraštruktúry a domnieva sa, že neexistuje vojenské riešenie sýrskeho konfliktu.


Sýrčania utekajú pred tureckou paľbou z mesta Rás al-Ajn na severe Sýrie. Foto – TASR/AP

Liga arabských štátov medzitým oznámila, že na požiadavku Egypta zvolá na sobotu do Káhiry mimoriadne zasadnutie ministrov zahraničných vecí, ktoré sa bude zaoberať tureckou vojenskou ofenzívou voči kurdským silám v Sýrii. Informovala o tom agentúra AFP.

Podľa zástupcu generálneho tajomníka Ligy Húsáma Zakího je táto ofenzíva „neakceptovateľným útokom“ porušujúcim medzinárodné právo. Liga zároveň varovala, že útok by mohol pomôcť Islamskému štátu (IS) znovunadobudnúť aspoň časť svojej sily.

Útok medzičasom odsúdila Saudská Arábia. Podľa nej táto „agresia“ tureckej armády naruší stabilitu regiónu a podkope boj proti džihádistom, píše agentúra AFP.

"Agresia" tureckej armády "negatívne ovplyvní bezpečnosť a stabilitu regiónu", napísalo v stredu na Twitteri ministerstvo zahraničných vecí Saudskej Arábie. Takisto to podkope "medzinárodné úsilie bojovať proti teroristickej skupine Islamský štát", upozornil Rijád.

Šéfka diplomacie Európskej únie Federica Mogheriniová vyzvala Turecko, aby vojenskú operáciu na sýrskom severovýchode zastavilo.

Podľa Mogheriniovej EÚ stále zastáva názor, že sýrski utečenci sa musia vrátiť do svojho miesta pôvodu, keď na to budú splnené podmienky. Varovala, že "akýkoľvek pokus o demografickú zmenu by bol neakceptovateľný".

Trump pohrozil vyhladením tureckej ekonomiky

Americký prezident Donald Trump uviedol v súvislosti so začatou tureckou ofenzívou voči Kurdom v severovýchodnej Sýrii, že dúfa v „racionálne“ správanie tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana. Informovala o tom agentúra AFP.

Dodal, že pokiaľ táto vojenská operácia nebude vykonaná „najhumánnejším možným spôsobom“, „vyhladí“ tureckú ekonomiku. „Ak bude neprimeraná, zaplatí veľkú hospodársku cenu,“ varoval. Odmietol však definovať pojem humánny prístup.

Trump svojím výrokom o vyhladení tureckej ekonomiky reagoval na otázku novinára, či ho neznepokojujú špekulácie, podľa ktorých má Erdogan v úmysle vyhladiť sýrskych Kurdov.

Americký prezident zároveň odmietol kritiku, podľa ktorej bude mať Washington v budúcnosti problémy vytvárať spojenectvá v dôsledku jeho rozhodnutia stiahnuť americké ozbrojené sily zo sýrskej hranice s Tureckom. „Spojenectvá sú ľahké,“ uviedol. Podľa jeho slov Kurdi pomáhali americkým jednotkám v boji proti Islamskému štátu len pre vlastné záujmy a pre „svoje územia“.

Zároveň tento národ bez vlastného štátu obvinil z toho, že nepomohol Amerike počas druhej svetovej vojny ani s vylodením v Normandii.

Trump podľa agentúry DPA dodal, že USA presunuli obzvlášť nebezpečných bojovníkov IS zo severovýchodnej Sýrie. Posťažoval sa, že európske krajiny odmietli prijať naspäť islamských bojovníkov, ktorí sú doteraz zadržiavaní kurdskými silami. Domnieva sa, že ak sa títo zajatci dostanú na slobodu, „budú utekať do Európy“, keďže tam majú mnohí svoje domovy.


Kurdskí demonštranti v Bruseli protestujú proti tureckej pozemnej operácii v severovýchodnej Sýrii. Foto - TASR/AP

Americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo k tomu uviedol, že Spojené štáty neschválili Turecku inváziu do Sýrie, no dodal, že Ankara mala „legitímne obavy o bezpečnosť“. Informovala o tom agentúra Reuters.

Prezident Trump podľa Pompea rozhodol o stiahnutí amerických vojakov zo severovýchodu Sýrie, aby ich ochránil pred nebezpečenstvom. Minister zároveň v rozhovore pre televíznu stanicu PBS zamietol šíriace sa obavy z oživenia Islamského štátu v Sýrii.

Americkí senátori navrhujú prísne sankcie

Skupina amerických senátorov z radov republikánov aj demokratov oznámila, že sa dohodla na prijatí rozsiahlych sankcií voči Turecku, ak sa jeho sily nestiahnu zo susednej Sýrie. Informovala o tom agentúra AFP.

Republikánsky senátor Lindsey Graham uviedol, že spolu s demokratom Chrisom Van Hollenom predkladajú legislatívu, ktorá by zmrazila všetok majetok na území USA tureckému politickému vedeniu vrátane prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, jeho viceprezidenta a ministra obrany.

Sankcie by sa tiež vzťahovali na organizácie, ktoré uzatvárajú obchody s tureckou armádou alebo s ropnými a plynárenskými spoločnosťami slúžiacimi tureckým ozbrojeným silám.

Grahama a ďalších amerických zákonodarcov nahnevalo náhle rozhodnutie prezidenta Donalda Trumpa stiahnuť vojakov USA zo severnej Sýrie. Tento krok označili za zradu kurdských síl, ktoré roky pomáhali bojovať proti islamským militantom.

Snemovňa reprezentantov amerického Kongresu a Senát začnú opäť zasadať v utorok na budúci týždeň.   

Rusko chce presadzovať turecko-sýrsky dialóg

Ankara by mala o otázke kurdských milícií na severovýchode Sýrie diskutovať priamo s Damaskom, uviedol vo štvrtok ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, ktorý aktuálnu tureckú cezhraničnú ofenzívu označil za produkt politiky Spojených štátov. Informovala o tom agentúra AFP.

„Budeme sa usilovať o nevyhnutnosť dialógu medzi Tureckom a Sýriou,“ uviedol Lavrov a dodal, že vyriešenie tohto problému v minulosti „sťažovali činy Američanov a koalície“.

Čína po spustení tureckej vojenskej operácie vyhlásila, že sa „musí rešpektovať“ suverenita, nezávislosť a územná celistvosť Sýrie.

„Všimli sme si, že všetky strany sa všeobecne obávajú možných následkov tureckej vojenskej operácie, a vyzvali sme Turecko, aby sa správalo zdržanlivo,“ uviedol v tejto súvislosti hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Keng Šuang.

Kurdi tvrdia, že útoky tureckej armády opäť odrazili

Kurdské sily vo štvrtok vyhlásili, že odrazili najnovší pozemný útok tureckej armády v severovýchodnej Sýrii. Stalo sa tak deň po tom, ako Ankara spustila cezhraničnú operáciu, ktorá vyvolala odsúdenie medzinárodného spoločenstva, píše agentúra AFP.

Turecké sily sa v stredu pokúsili o útok na pohraničné mesto Tal Abjad. Sýrske demokratické sily (SDF), faktická armáda autonómnej kurdskej oblasti, v noci na stredu uviedli, že tento útok odrazili.

SDF vo štvrtok vyhlásili, odrazili aj ďalší pokus o prienik do východnejšie položeného mesta Ras al-Ajn. „Naše sily čelili pokusu o pozemný vpád tureckej okupačnej armády na osi Tal Halaf a Sulúk,“ informovali SDF prostredníctvom vyhlásenia.

Turecké ministerstvo obrany tvrdá na tom, že operácia pokračuje podľa plánu. „Mierová operácia Prameň mieru prebiehala v noci úspešne, vo vzduchu aj po zemi,“ uviedlo vo štvrtok. „Obsadili sme určené ciele," povedalo bež bližšieho určenia.

Protureckí povstalci obsadili dve dediny v severnej Sýrii

Turecko vo štvrtok oznámilo, že s Ankarou spriaznení sýrski opoziční povstalci „vyčistili od terorizmu“ dve dediny pri tureckej hranici v Sýrii. Podľa agentúry AP to znamená, že v týchto dedinách neostali žiadni kurdskí bojovníci.

Turecká štátna tlačová agentúra Anadolu bez ďalších detailov informovala o vstupe Tureckom podporovaných bojovníkov do dedín Jabisa a Tal Fandar.

Hovorca Tureckom podporovaných sýrskych povstalcov Júsif Hammúd tvítoval, že sa nachádzajú v dedine Jabisa neďaleko mesta Tal Abjad. Dodal, že je to „prvá dedina, ktorá získala slobodu“.

Monitorovacia organizácia Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva (SOHR) medzičasom uviedla, že turecké komandá vstúpili vo štvrtok ráno do dediny Bair Ašik neďaleko mesta Tal Abjad.

Útok odsúdili aj Česká republika, Taliansko, Fínsko i Európska komisia

Tureckú ofenzívu proti Kurdom na severovýchode Sýrie odsúdilo aj české ministerstvo zahraničných vecí.

„Turecká ofenzíva iba zhorší situáciu civilistov a utečencov. Bude znamenať oddialenie návratu ľudí domov. Situáciu je možné upokojiť len diplomatickým tlakom. Očakávam spoločný postup EÚ, prispieť by mali aj USA,“ uviedol na Twitteri český minister zahraničných vecí Tomáš Petříček (ČSSD) s tým, že bezpečnosť hraníc by mala byť zaistená inak.

Podľa spravodajského servera Novinky.cz premiér Andrej Babiš (ANO) v utorok avizoval, že v prípade útoku by sa mala zísť Bezpečnostná rada OSN. Babiš pri septembrovom stretnutí s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom podporil plán na vznik bezpečnostnej zóny na severe Sýrie.  

Podľa Európskej únie turecká ofenzíva v kurdských oblastiach Sýrie odďaľuje akúkoľvek nádej na pokrok smerom k ukončeniu konfliktu.

Hovorkyňa Európskej komisie Maja Kocijančičová vo štvrtok uviedla, že ofenzíva zhorší prílev utečencov zo Sýrie, zvýši násilie voči nevinným civilistom a znemožní boj proti teroristickej organizácii Islamský štát (IS). Dodala, že konflikt v Sýrii sa nevyrieši vojenskou, ale jedine politickou cestou.

Taliansky minister zahraničných vecí Luigi Di Maio označil tureckú ofenzívu za "neakceptovateľnú". Útok Turecka odsúdilo aj Fínsko, ktoré v súčasnosti predsedá Rade EÚ.

Nórsko pozastavilo vo štvrtok všetky dodávky zbraní do Turecka. Reagovalo tak na spustenie operácie Ankary proti Kudrom na severovýchode Sýrie, informovala agentúra AFP.

"Vzhľadom na to zložitú a rýchlo sa meniacu situáciu nebude ministerstvo zahraničných vecí v rámci preventívnych opatrení plniť nové objednávky na vývoz obranného alebo viacúčelového materiálu... do Turecka," uvádza sa vo vyhlásení nórskeho ministerstva.

Recep Tayyip Erdogan počas tlačovej konferencie 10. októbra 2019. Foto: TASR/AP

Erdogan pohrozil EÚ, že sýrskym utečencom otvorí brány do Európy

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan vo štvrtok pohrozil, že sýrskym utečencom „otvorí brány“ svojej krajiny do Európy. Erdogan týmto vyhlásením reagoval na kritiku partnerov z Európskej únie v súvislosti so vstupom vojsk Ankary do severnej Sýrie, píše agentúra DPA.

„Hej, Európska únia! Nemôžete označovať našu operáciu ako inváziu,“ povedal Erdogan v Ankare.

„Potom otvoríme brány a pošleme vám 3,6 milióna utečencov,“ pokračoval Erdogan s tým, že cieľom tureckej vojenskej operácie je „eliminácia terorizmu“.

Invázia Turecka do severovýchodnej Sýrie, kde operujú Kurdmi vedené Sýrske demokratické sily (SDF), sa začala v stredu. Ankara tak urobila po tom, ako sa z tejto oblasti stiahli americkí vojaci a tým uvoľnili cestu tureckej operácii proti Kurdom, dlhoročným spojencom Spojených štátov v boji proti islamským teroristom zo skupiny Islamský štát.

Erdogan ďalej povedal, že turecké ozbrojené sily od začiatku operácie „neutralizovali“ celkovo 109 „teroristov“.

Vo štvrtok sa na žiadosť Británie, Francúzska, Nemecka, Belgicka a Poľska zíde Bezpečnostná rada OSN, aby prediskutovala situáciu v Sýrii.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo