Kaczynského filozofia: Podeliť sa s obyvateľstvom

Kaczynského filozofia: Podeliť sa s obyvateľstvom

Jaroslaw Kaczynski. Foto: PiS/FB

Rozhovor s poľským novinárom Michalom Szuldrzynským o tom, čo rozhodne poľské parlamentné voľby najbližšiu nedeľu.

V nedeľu 13. októbra budú v Poľsku dôležité parlamentné voľby, ktoré budú mať význam pre širší región a EÚ. Je šanca, že by sa k moci dostala opozícia a skončila vláda v Bruseli kritizovanej Kaczynského strany? Alebo je dominancia PiS natoľko silná, že ide iba o to, či budú vládnuť sami alebo s menším koaličným partnerom? Rozprávali sme sa o tom s Michalom Szuldrzyńským, ktorý je zástupcom šéfredaktora denníka Rzeczpospolita, pre ktorý komentuje poľskú politiku a vedie víkendovú prílohu PlusMinus. Rozhovor prebehol telefonicky.

Aká je situácia v Poľsku pred nedeľnými voľbami?

Všetky prieskumy verejnej mienky tvrdia, že voľby vyhrá Právo a spravodlivosť (PiS), líšia sa len čísla, či má 42 alebo 46 percent podpory, na druhom mieste je koalícia s názvom Občianska koalícia (KO), ktorej hlavnou časťou je Občianska platforma, tá má v prieskumoch 20 až 26 percent, je stabilne druhá. Na treťom mieste je kandidátka troch ľavicových strán, ktorá získava od 8 do 12 percent. Za nimi je kandidátka strany PSL s Kukizovým hnutím, získavajú okolo 5-6 percent, keďže PSL má silné miestne štruktúry, nemali by mať problém dostať sa cez 5 percent.

Najvážnejšou otázkou je, či sa cez 5 percent dostane kandidátka s názvom Konfederácia, ktorá je spojením libertariánov, nacionalistických strán a národného hnutia, v prieskumoch získavajú od 4 do 6 percent. Ak sa dostanú do parlamentu, Sejm bude dosť rozdrobený, bude tam až 5 strán, respektíve koalícia s väčším počtom menších strán. Ak by to tak bolo, rastie s tým pravdepodobnosť, že PiS nezíska potrebnú väčšinu, aby vládol samostatne.  

Aké povolebné koalície sú potom možné?

Ak získa PiS väčšinu, je všetko jasné. Ak nie, voľby zodpovedajú dve otázky, ak sa Konfederácia nedostane cez 5 percent, bude otázka, či bude niekto z opozičných strán ochotný vytvoriť koalíciu s PiSom, ak sa dostane Konfederácia, bude to zložitejšie, je otvorené, na ktorú stranu sa toto zoskupenie postaví. Možné, samozrejme, je, že PiS ponúkne spoluprácu vybraným poslancom, s pomocou ktorých získa väčšinu.

Aká je predvolebná emócia v krajine, kto rastie, kto slabne?

Odpoviem takto: PiS pochopil a ťaží z jednej veci – voliči neočakávajú od politikov, že by boli ideálni. Dôkazom je, že niektoré nedávne škandály, ako časté lety dnes už bývalého predsedu Sejmu Kuchcińského vojenskými lietadlami a vrtuľníkmi do svojho bydliska, nemali vplyv na preferencie PiS, podobne to bolo s ďalšou aférou šéfa kontrolného úradu.

Opozícia sa čuduje, prečo tieto aféry nemajú vplyv na preferencie PiSu. Ale je to len logické, voliči PiS nečakajú, že ich politici budú svätci, Kuchciński na svoj post rezignoval, predseda strany Kaczynski povedal, že je to dôkaz, že PiS naďalej slúži Poliakom. Pointa je v tom, že voliči PiS očakávajú štedrú sociálnu politiku a strana má takú širokú podporu práve preto, že vláda dokázala, že sa dokáže deliť o verejné peniaze s obyvateľmi, že im slúži.

Veľká časť Poliakov mala dojem, že celá transformácia je proces, keď vláda pomáha biznisu a bohatým a musí šetriť na ľuďoch a sociálnych dávkach. PiS prišiel s filozofiou, že štát sa má zmeniť a obrátiť sa tvárou k obyvateľom, rozdeliť sa s nimi, dať im doslova do ruky hotovosť. A to sa uplynulé roky deje, vláda má šťastie, že uplynulé 4 roky zažíva významný rast ekonomiky, takže sú na to zdroje. Vie to využiť, dôkazom je napr. dávka 500 zlotých (115 eur) mesačne na dieťa, lieky zadarmo pre dôchodcov nad 75 rokov, 300 zlotých (70 eur) v septembri pre každé dieťa, ktoré ide do školy, na pokrytie bežných výdavkov ako zošity, prezuvky a podobne. Naposledy vláda zaviedla a vyplatila 13. dôchodok pre všetkých dôchodcov, plus v kampani dala sľub, že zavedie aj 14. dôchodok. Súčasne s tým vláda znížila dane, najmä DPH. Vláda PiSu ukázala voličom, že sa to dá.

Tieto voľby preto nie sú voľbami medzi dobrými a zlými, ale medzi tými, ktorí sa dokázali o peniaze rozdeliť s obyvateľmi a inými politikmi.

Michal Szuldruzynski. Foto: archív

Povedali ste, že je otvorená otázka, či by niekto z opozície vstúpil do vlády s PiSom. Pri súčasnej dominancii prečo?

Myslím, že v zásade jedinou možnosťou je, že by PiS – ak by bol na to odkázaný – vytvoril vládu s PSL, čo je ľudová strana vidieckeho typu. Je tiež možné, že časť poslancov z tejto kandidátky by po voľbách prešla do klubu PiS, keďže napríklad poslanci strany Kukiza, ktorý dnes kandiduje s PSL, podporovali reformy súdnictva vlády PiS napríklad, hoci neboli súčasťou vlády.

Prečo považujete za nemožné, že by vládu vytvorila s PiSom Konfederácia?

Pretože Konfederácia je jasne proruskou a protiamerickou stranou. Politici Konfederácie sú napríklad proti prítomnosti amerických vojsk na území Poľska, navštevujú Krym, dávajú rozhovory pre Sputnik a rôzne moskovské médiá, to všetko by sa Kaczynskému nedalo vysvetliť a obhájiť pred svojimi voličmi. Treba si tiež uvedomiť, že Kaczynski je ostro protiruský, kvôli ruským konexiám Salviniho alebo Marine Le Penovej s nimi odmietol vytvoriť spoločnú platformu v Európskom parlamente a podobne. Netreba zabúdať na súvislosť so Smolenskom a katastrofou, pri ktorej zahynul brat Jaroslawa Kaczynského a desiatky ďalších, odvtedy je táto téma ešte citlivejšie vnímaná. S Konfederáciou by sa Kaczynski dohodnúť nedokázal.

Z toho, čo hovoríte, sa zdá, že opozícia nemá veľkú šancu získať väčšinu a zmeniť vládu...

Matematicky či teoreticky taká šanca existuje, ale muselo by sa stať viacero vecí, ktoré by to umožnili. Všetky prieskumy totiž potvrdzujú, že nedochádza k žiadnej výmene a presunu voličov od PiSu k opozícii alebo od opozície k PiSu. Nič také sa ani jedným smerom nedeje. Preto bude dôležité, ktorí voliči budú viac zmobilizovaní a prídu k voľbám, komu sa lepšie podarí zmobilizovať tých svojich. Pre PiS je najväčším rizikom, ak by sa časť ich voličov uspokojila s tým, že ich strana tak či tak vyhrá voľby, a preto nemusia ísť voliť.

Radi čítate Postoj?

Bez vás by sme Postoj nemohli tvoriť.

Pridajte sa k našim podporovateľom na podpora.postoj.sk

Aká téma najviac rezonuje vo finále volebnej kampane?

Asi spoločensko-ekonomické témy. PiS straší svojich voličov, že ak vyhrá opozícia, tak budú ukončené všetky sociálne programy, ktoré zaviedla ich vláda. Takto ich chce mobilizovať k voľbám s tým, že sami vidia, že ich život sa počas týchto štyroch rokov zlepšil.

Znamená na to, že opozícia nemá žiadnu silnú tému?

Opozícia opakuje naratív, že je ohrozená demokracia a treba ísť hlasovať, pretože o štyri roky už nemusia byť voľby. Témy ako ochrana nezávislosti súdnictva jej veľmi nefungujú, voličov nemobilizujú a podporu strany PiS nijako neznižujú.

Opozičná Občianska koalícia má kandidátku na premiérku pani Kidawu-Blońsku, čo v politike reprezentuje?

Predsedom najsilnejšej strany je Grzegorz Schetyna. Je to skúsený politik, ale má jeden problém – nemá veľkú charizmu. Preto presadil, aby kandidátkou opozície na premiéra bola Malgorzata Kidawa-Blońska a on zostal skôr organizačným lídrom. Kidawa-Blonśká je aj hlavnou tvárou volebnej kampane Občianskej koalície. Má zaujímavý rodinný pôvod. Je pravnučkou predvojnového poľského prezidenta Stanislawa Wojciechowskiego a tiež premiéra Wladyslawa Grabsiego, pochádza teda z rodiny, ktorá má dlhú politickú tradíciu. Jej manžel je známym režisérom. Kidawa-Blońská je v politike už dlhšie a patrí k umierneným politikom, ktorí sa snažia obrusovať hrany, kampaňuje pod heslom: dosť bolo sporov a polarizácie. Kandiduje ako jednotka strany vo Varšave, to znamená, že je priamou súperkou Kaczynského. Keďže Varšava je skôr liberálnejšia, môže tu dosiahnuť symbolické víťazstvo.

Aká je jej autorita? Presvedčila verejnosť, že by dokázala byť premiérkou?

V Poľsku sú už ľudia zvyknutí, že premiér nemusí byť lídrom strany. Teda tým najsilnejším hráčom. Čiže otázku, či by ako premiérka bola dostatočne samostatná a suverénna v rozhodnutiach, nikto nerieši. Ľudia ju poznajú, bola podpredsedníčkou parlamentu a je populárna.

Małgorzata Kidawa-Błońska. Foto: Wikimedia.org

Vo voľbách do Európskeho parlamentu vytvorili opozičné strany širokú Európsku koalíciu. Teraz idú oddelene ako viaceré koalície. Prečo?

Opozícia išla do eurovolieb spoločne, ale nešla s ňou progresívna strana Jar Roberta Biedrońa. Dnes je situácia podobná a koalícia s názvom Ľavica (strany Spolu, Jar a postkomunistická SLD) ide do volieb samostatne. Schetyna chcel vytvoriť široký ľavo-pravý blok proti strane PiS. Ale líder Poľskej strany ľudovej (PSL) tvrdil, že emócia všetci proti PiS nebude fungovať. Argumentoval eurovoľbami a hovoril, že ľudia chcú mať vo voľbách ľavicovú, liberálnu aj konzervatívnejšiu alternatívu voči PiSu. Toto bol hlavný dôvod, prečo široký blok opozičných strán nevznikol. Môže sa ukázať, že mal pravdu. Pri veľkej mobilizácii odporcov strany PiS sa môže stať, že získajú viac hlasov, ako keby do volieb išli spoločne. Napríklad v eurovoľbách bol pre veľa voličov Občianskej platformy problém, že na spoločnej kandidátke boli ľudia s komunistickou minulosťou, ktorých tam nominoval Zväz demokratickej ľavice (SLD). Alebo, voliči PSL sú konzervatívni a prekážalo im, že na tejto kandidátke boli politici, ktorí presadzujú liberalizáciu potratov a registrované partnerstvá.

Ľavica nebola uplynulé obdobie v parlamente, vrátane SLD, čo sa zmení v poľskej politike návratom starej a príchodom novej ľavice?

Paradox je v tom, že masívnu sociálnu politiku dnes robí PiS. Dvíhajú dôchodky, zlepšujú postavenie zamestnancov a prijímajú prorodinné opatrenia. Túto klasickú ľavicovú agendu PiS prebral a priestor obsadil. Premiér Morawiecki hovorí o tom, že musíme opustiť neoliberálne schémy a podporovať štátne firmy. Vláda chce od nemeckých vlastníkov odkúpiť dôležitú poľskú banku mBank, už dnes je štát pritom dôležitým hráčom v bankovníctve.

Ľavici tak zostali dve agendy. Jednu obhospodaruje SLD a ide o obhajobu záujmov sféry, ktorá má korene v komunistických časoch. PiS napríklad znížil dôchodky ľuďom, ktorí pracovali v bezpečnostných službách bývalého režimu. Tisíce z nich dostali najnižšie možné dôchodky. Od toho momentu začala ísť SLD hore v prieskumoch verejnej mienky. Ľudia, ktorí sa identifikujú s komunistickým Poľskom, sa začali cítiť ohrození. Druhá agenda je progresivistická. To znamená odluku cirkvi od štátu, kritiku cirkví plus témy, ako sú práva LGBTI ľudí.

Čo bude znamenať, ak bude progresivistická ľavica prítomná v parlamente?

Prieskumy ukazujú, že poľská politická scéna sa posunula doprava. Štyridsať percent má PiS, ktorý je patrioticko-sociálnou stranou a v kultúrnych témach je vpravo. Občianska platforma bola osem rokov v kultúrnych témach tiež viac vpravo. Čiže ak bude v parlamente jedna desaťpercentná ľavicová strana, tak to znamená, že deväťdesiat percent Poliakov je skôr konzervatívnych. A zvyšných desať percent sú liberáli a progresívci.

Akú úlohu v kampani hrá zahraničná politika, zvlášť kritika Poľska z Bruselu či Paríža?

Nehrá to rolu. Pre Poliakov je v oblasti zahraničnej politiky v týchto voľbách dôležitejší vzťah s USA. Prezident Trump vyhlásil, že do Poľska príde ďalších tisíc amerických vojakov a rozširuje sa aj vojenská spolupráca. Teraz ešte Donald Trump urobil strane PiS službu a minulý týždeň oznámil, že USA zrušia Poliakom víza. To bola pre Poliakov tridsať rokov veľmi dôležitá vec, od prvého januára sa to konečne zmení a víza sa zrušia. Treba si uvedomiť, že v USA žije vyše 10 miliónov ľudí s poľským pôvodom.

 

Na konci článku vás ešte poprosíme o jednu vec:

Ak radi čítate naše články na Postoji, staňte sa, prosím, členom klubu podporovateľov Postoja. 

  

Vašich 5 eur mesačne výrazne pomôže k vzniku ďalších našich článkov.
Ďakujeme. Jaroslav Daniška a Jozef Majchrák

Viac o podpore nájdete na podpora.postoj.sk

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo