Prečo si Kiska a progresívci nepadajú do náručia

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Prečo si Kiska a progresívci nepadajú do náručia

Zdroj Facebook

Pre ľudí z PS/Spolu plynú posledné dni, keď má ešte zmysel dohodnúť s Andrejom Kiskom trojkoalíciu.

Už v krátkom čase bude nad slnko jasné, či sa cesty Michala Trubana, Ivana Štefunka a Miroslava Beblavého s Andrejom Kiskom ešte predsa len pretnú.

Ak sa tak nestane, a to sa v týchto dňoch javí ako pravdepodobnejší variant, PS/Spolu a Za ľudí zvedú zápas o podobný typ voliča. A obe strany – PS/Spolu ako terajší preferenčný líder a Kiska ako exprezident s istým potenciálom rastu – začnú priamo súperiť o prvú pozíciu v prehustenom opozičnom pelotóne.

Hra o Čierneho Petra

To súperenie sa už vlastne začalo na zakladajúcom sneme Za ľudí koncom septembra. Vystúpenie Miroslava Beblavého, ktorý netaktným spôsobom prezentoval výsledky prieskumu Focusu o údajnej výhodnosti trojkoalície, sledovalo súčasne dva záujmy tandemu PS/Spolu. Tým prvým bolo vystaviť Kisku a spol. silnému verejnému a mediálnemu tlaku, aby exprezident prestal taktizovať a pridal sa k víťazovi eurovolieb – tento zámer mu až tak nevyšiel, keďže aj spriaznené médiá hodnotili Beblavého prejav v lepšom prípade ako neslušnosť, v tom horšom ako podraz.

Z dlhodobejšieho hľadiska mal však vystupňovaný tlak PS/Spolu na trojkoalíciu svoj pragmatický účel: ak sa liberáli s Kiskom napokon nedohodnú na sformovaní akejsi malej SDK verzia 2020, všetkým voličom zmeny má byť zrejmé, že to stroskotalo na neochote, nerozhodnosti, márnivosti – alebo ako to radi vo svojich hravých videách hovoria Truban s Beblavým – na egu Andreja Kisku.

Ide teda aj o hru, komu zostane v rukách onen Čierny Peter. A Andrej Kiska a jeho okolie si budú dávať pred časťou vlastných aj potenciálnych voličov pozor, aby to neboli oni, kto povedali jasné nie.

Nedohoda z januára 2019

Michal Truban, Ivan Štefunko a Miroslav Beblavý majú svoje dôvody, pre ktoré cítili morálne oprávnenie vyšpičkovať tlak na Kisku nielen teraz, ale už začiatkom leta, keď ho ako končiaceho prezidenta pozývali na spoločnú tlačovku, na ktorú Kiska nechcel ani celkom nemohol prísť.

Z ich pohľadu sa príbeh spájania-nespájania začal v máji minulého roka, len krátko po tom, ako Andrej Kiska po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej oznámil, že nebude opätovne kandidovať na prezidenta, ale naďalej ostane v politike. Kiska vtedy nepovedal verejne viac, ale v hradnom zákulisí sa už začali prípravy na založenie vlastnej strany.

Štefunko, vtedajší líder Progresívneho Slovenska, aj Beblavý ako predseda Spolu, stáli vtedy ešte na čele strán, ktoré boli hlboko pod päťpercentnou hranicou, obaja sa usilovali presvedčiť prezidenta, aby nezakladal novú stranu, ale aby išli do toho spoločne.

Od jari minulého roka sa teda rozprávali o predstave spoločnej akcie, ďalšie rozhovory sa mali konať po letných prázdninách, ale ostalo to na mŕtvom bode. Kiska neskôr na jeseň pôsobil rezignovane, dokonca dával predstaviteľom PS aj Spolu najavo, že ani on sám si už nie je istý, či má vstúpiť do straníckej politiky.

V Progresívnom Slovensku aj v Spolu v tom čase rástla nervozita. Progresívci už na tom neboli dobre s financiami, bohatší ľudia im príliš nepomáhali, lebo všetci čakali, čo urobí Andrej Kiska, či sa k nim pridá, alebo pôjde vlastnou cestou. 

Na prelome rokov, keď sa už prezidentská kampaň pomaly preklápala do horúcejšej fázy, no Čaputovej percentá boli ešte nízke, prebral prezident Andrej Kiska zákulisnú iniciatívu – presvedčil PS a Spolu, aby sa spojili do európskych volieb s tým, že neskôr sa k nim pridá.

V priebehu januára sa však počas neformálnych diskusií vzájomné vzťahy medzi dvomi stranami a prezidentom skôr zhoršili. V PS aj Spolu nadobudli dojem, že Kiska s nimi rokuje tak trochu ako šéf firmy, nie budúci partner. Predostrel im plán, že na spoločnú parlamentnú kandidátku dosadí on polovicu svojich ľudí, pričom PS a Spolu si rozdelia zvyšnú polovicu. On sám by sa stal lídrom kandidátky, ktorý by pendloval medzi Bratislavou a Popradom, no celkovo ľuďom z PS a Spolu nebolo jasné, či chce byť aj kandidátom na premiéra a do akej miery to všetko myslí vážne.

Kiska zas ponúkal svoju popularitu aj peniaze, tvrdil, že už do eurovolieb môže liberálny tandem PS/Spolu podporiť veľkou finančnou injekciou, ale ešte aj ako končiaci prezident i priamo v kampani, na bilborde aj spolu s Ivetou Radičovou.

K dohode napokon nedošlo a výsledok rokovaní s Kiskom bol tak trochu paradoxný. Bol to Kiska, ktorý pomkol PS a Spolu k rokovaniam o spoločnej eurokandidátke pod vlastnou kuratelou. No jeho dominantné správanie prispelo k tomu, že i Miroslav Beblavý, ktorý mal ideologicky o čosi bližšie ku Kiskovi než k progresívcom, sa rozhodol, že radšej bude hrať ako-tak rovnocennú hru s PS než druhé husle pri Kiskovi.

Prirodzene, Kiska hľadel pred prezidentskými voľbami na celú vec inou optikou: bol to on, ktorý mal väčší politický výtlak aj osobnú popularitu než lídri PS a Spolu dokopy, bol to on, ktorý zvádzal minimálne od jesene 2017 tvrdý politický zápas s Robertom Ficom, a bol to napokon on, ktorý by vo veľkej miere finančne zabezpečoval nový projekt. Preto vnímal protinávrh PS a Spolu, aby si prerozdelili vplyv vo vrcholových orgánoch aj miesta na budúcej kandidátke po tretinách (Kiska tretina, PS tretina a Spolu tretina) ako nedôstojnú ponuku.

Ich cesty sa rozišli, Kiska sa definitívne rozhodol pre samostatnú cestu.

Neslávne leto pre Kisku aj Trubana

Po januári sa však politické pomery zásadne posunuli. V prezidentských voľbách prišiel triumf progresívnej kandidátky Zuzany Čaputovej a o necelé dva mesiace víťazstvo PS/Spolu v eurovoľbách.

Kiska založil stranu Za ľudí, z ktorej malo ísť od začiatku konzervatívnejšie vyžarovanie (nie registrovaným partnerstvám či vlažnosť voči Istanbulskému dohovoru), a tým aj oprávnenie na samostatnú existenciu popri PS/Spolu.
 

Ani v lete však téma spájania nezmizla, keďže oba projekty si otestovali svoje nové hranice. Kiska a jeho okolie síce nepredpokladali, že hneď v prvých prieskumoch sa stanú lídrami opozície. Ale tých zhruba päť percent nameraných v júni, júli aj auguste boli pre čerstvého exprezidenta, ktorý si zvykol na vysoké, hoci klesajúce čísla vlastnej dôveryhodnosti, značne nepríjemným precitnutím.

Kiska si pôvodne veril, že zakladá víťaznú opozičnú silu, od leta dúfa, že sa počas jesene priblíži k desiatim percentám.

Lenže dobré leto nezažili ani v PS/Spolu – progresívci nechceli ustúpiť z predstavy, že spoločným volebným lídrom sa stane predseda PS Michal Truban, takže s Beblavého Spolu sa napokon dohodli rýchlejšie, než sa čakalo. No korunovaný kandidát na premiéra sa ani nestačil nadýchnuť k prvým marketingovým heslám o nových politikoch, keď ho v auguste uzemnila drogová kauza aj otázka, ktorú si mimo PS/Spolu kladú všetci – naozaj to myslíte vážne s tým, že Truban by mohol byť od budúceho roka premiérom?

V PS/Spolu tušia, že po jarnej eufórii a letnom vytriezvení hrozí jesenná fáza zostupu (v júni pred založením Kiskovej strany 17,8, v septembri 13,3 percenta) na čele s lídrom, ktorý medzi voličmi nebudí nadšenie a medzi konkurentmi autoritu.

Ale v PS ani Spolu nie je nastavenie identické. Miroslav Beblavý a spol. snahu o trojkoalíciu predstierajú asi najmenej, pretože pre Spolu, ktoré stojí ideovo medzi progresívcami a kiskovcami, by išlo o najvýhodnejšiu konfiguráciu. A vcelku logicky by sa otvorila otázka, či by lídrom novovzniknutej trojkoalície nemohol byť napríklad Miroslav Beblavý, ktorý nemá drogové ani daňové kauzy. 

U progresívcov panuje väčšia skepsa až odpor, viacerí už zlomili nad rokovaniami s Kiskom palicu, považujú to za stratu času. V posledných týždňoch patril Truban medzi zástancov názoru, že to treba ešte skúsiť.  

V čerstvo založenej strane Za ľudí sú zástancovia koalície, ale aj viacerí, ktorí nevidia v takomto spájaní zmysel. Veria, že časť váhavých voličov sa časom preleje k nim, lebo z exprezidentovej strany vyžaruje väčšia serióznosť. Tento optimistickejší pohľad zastáva napríklad Veronika Remišová.

Kto z koho

Na samotného Andreja Kisku nepôsobila dobre nielen Beblavého reč na zakladajúcom sneme jeho strany, ale ani stretnutie vedenia Za ľudí a PS/Spolu, ktoré sa konalo deň pred snemom.

Lídri PS/Spolu predostreli tri body, od ktorých chceli odraziť ďalšie rokovania o možnej trojkoalícii: po prvé, lídrom takejto trojkoalície by mal byť Michal Truban, rozdelenie vplyvu by malo byť v tretinovom pomere a po tretie, vo volebnom programe takejto trojkoalície by mali byť aj životné partnerstvá (pre homosexuálne aj heterosexuálne páry).

Z pohľadu kiskovcov však nešlo ani tak o východisko pre ďalšie rokovania, ako skôr takú miernu provokáciu. Ak by aj Kiska pristál na debatu, že lídrom takejto trojkoalície by nebol on, ale niekto iný, sotva by mohol za kandidáta na budúceho premiéra pasovať Michala Trubana.

Takisto už po všetkom, čo povedal, nemôže súhlasiť, aby bol v prípadnom volebnom programe trojkoalície inštitút, ktorý je len synonymom registrovaných partnerstiev. To si zrejme uvedomujú aj v PS/Spolu, tie životné partnerstvá uviedli medzi tromi bodmi možno aj preto, aby mali z čoho zľavovať.

Na druhej strane, v PS/Spolu nebude ani vzhľadom na súčasné preferencie ochota ponúknuť Kiskovi iné mocenské pomery než 1:1:1. Pre Kisku je to však podobne neprijateľné ako na jar – PS a Spolu odvtedy ešte viac mentálne zrástli, preto by bol exprezident v takomto projekte s tretinovým podielom len minoritným akcionárom.

Napokon, u kiskovcov neveria ani tomu, že spojenie v trojkoalícii by prinieslo takzvaný synergický efekt. Jedným z argumentov je, že tento efekt sa nepotvrdil ani v roku 1998 v prípade Slovenskej demokratickej koalície, keď bol súčet preferencií piatich materských strán pred vznikom SDK o niekoľko percentuálnych bodov vyšší než volebný zisk SDK. (Faktom však je aj to, že SDK obrala najmä na východe krajiny o hlasy Schusterova SOP, ktorá vznikla krátko pred voľbami.)

V PS/Spolu zas považujú za dôkaz možnej synergie vlastnú skúsenosť. PS a Spolu mali pred uzatvorením dvojkoalície ako samostatné strany dokopy okolo deviatich percent, potom vystrelili nahor. Lenže ani tento model sa nedá uplatniť na prípadnú trojkoalíciu – PS/Spolu mali najskôr tiež spoločne zhruba deväť percent, prudký nárast prišiel až následne s fenoménom Zuzany Čaputovej.

Navyše, z vlastných prieskumov kiskovcom vyplýva, že kým bratislavskí voliči Za ľudí preferujú spojenie s PS/Spolu, najmä na východe, konkrétne v Prešovskom kraji, kde má strana vďaka Kiskovi aj ľuďom ako Vladimír Ledecký relatívne silné postavenie, nadšenie pre spájanie s podozrivými progresívcami výrazne slabne.

V zásade však v zákulisí všetci potvrdzujú, že sa vlastne na začiatku jesene nedá zmerať, aký skutočný efekt na voličov by mala takáto trojkoalícia. A tak hoci si po prieskume, ktorý predstavil Beblavý na sneme Za ľudí, idú robiť podobný prieskum aj kiskovci, tento rébus sa nevyrieši, lebo každý si môže čísla interpretovať v prospech svojho záujmu.

Vnútri tandemu PS/Spolu vládne presvedčenie, že ak sa nedohodnú s Kiskom na vytvorení volebnej koalície tento týždeň, už to pre šibeničné termíny a zložitosť celého procesu nemá zmysel. Naopak, u Kisku si dali hraničný termín na rozlúsknutie koaličnej otázky do konca októbra.

Napokon je možné, že všetci, PS, Spolu aj Za ľudí, budú tvrdiť, že sa so všetkou úprimnosťou a zodpovednosťou išli dohodnúť na trojkoalícii, len každý v inom čase. V skutočnosti je to tak, že kritickej časti politikov na oboch brehoch sa už dnes do toho ani veľmi nechce.  

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo