Kňazi a laici ukrajinských cirkví sa starajú o zranených vojakov a pozostalých. Vojaci nám dôverujú, tvrdia.
Ukrajinskú krízu pomáhajú východným susedom zmierňovať miestne cirkvi. Už počas prvých protestov sa kostoly rímskokatolíckej, ukrajinskej gréckokatolíckej a ortodoxnej cirkvi premenili na poľné nemocnice, kde sa chirurgické zákroky vykonávali vedľa oltárov.
Podľa slov profesora teológie na Ukrajinskej Katolíckej univerzite v Ľvove Petra Terletskyjho je nutná konkrétna odpoveď cirkvi na utrpenie. „Vojaci potrebujú vedieť, že cirkev je komunita, ktorá podporuje a lieči. Táto podpora vyžaduje konkrétnu solidaritu, a nie iba teóriu,“ povedal Terletskyj pre Catholic News Service.
Odvtedy, čo v meste Ilovajsk vypukli neľútostné boje medzi vládnymi jednotkami a separatistami, sa profesor angažuje v nemocnici v Ľvove. Okrem pastorácie sa stará o dopĺňanie lekárskych zásob a vybavenia, zabezpečuje prevoz ťažko zranených do zahraničia, rokuje s klinikami a lekármi, zháňa peniaze na ich starostlivosť.
Miestni kňazi v starostlivosti o zranených spolupracujú so psychológmi. Terletskyj však poznamenáva, že pacienti viac dôverujú kňazom, než psychológom. „Sme zvýhodnení. Nie sme súčasťou vojenského systému. My sme cirkev. Chceme pomôcť a vojaci vedia, že sú pre nás naozaj cenní. Vďaka tomu sú otvorenejší," citoval profesora portál National Catholic Reporter.
Podľa slov kňaza Andriya Lohina, ktorý spravuje Nemocnicu metropolitu Andriya Sheptytskyho v Ľvove, je duševné zdravie rovnako potrebné ako zdravie tela.
Lohin v nemocnici v Ľvove rozbehol špeciálny program pre liečbu vojakov a ich rodín. V Centre pre duševné zdravie prijímajú aj ľudí, ktorí neboli zranení, ale potrebujú všeobecnú lekársku starostlivosť. „Strávili mesiace za veľmi tvrdých podmienok. Je zrejmé, že ich zdravotný stav sa zhoršil," vysvetlil Lohin. „Oni jednoducho potrebujú pozornosť a náležitú úctu. Pre nás je táto služba stelesnením kresťanskej lásky v konkrétnych činoch," dodal.
S podobnou iniciatívou prišiel aj rektor seminára Ducha Svätého v Ľvove Ihor Boiko, ktorý sa venuje duchovnej podpore rodín padlých vojakov a demonštrantov. „Naša predstava je vytvoriť vzájomné podporné skupiny. Cirkev musí byť blízko, počúvať ich," povedal Boiko.
Rektor pozýva ku konkrétnej pomoci trpiacim aj seminaristov. „Potrebujú sa naučiť, že je to veľmi hlboká a špeciálna skúsenosť, ktorú nemožno nájsť v žiadnej knihe," vysvetlil. „Rozprávať sa a byť s rodinami zabitých demonštrantov a vojakov učí seminaristov ľudskosti, láskavosti a starostlivosti,“ poznamenal Boiko.
Potrebu starať sa o duševné zdravie Ukrajincov vníma aj Synoda biskupov Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi. Pre kňazov pripravila osobitný tréning o tom, ako jednať s ľuďmi s post-traumatickým stresom. Diecéznych biskupov vyzvali k tomu, aby zakladali centrá pre duchovnú a psychologickú podporu.
K téme
Rozhovor s utečencami: Ukrajinu nepotrebuje nikto - ani Rusku, ani Amerika
Tvárami dnešnej Ukrajiny sú hnev, nádej aj strach
Profesor Terletskyj priznáva, že svedectvá vojakov, o ktorých sa staral, posilňujú jeho vieru. „Vojaci často hovoria: 'Vieš, otec, Boh nám pomohol. Podľa všetkých zákonov fyziky a balistiky by sme nemali žiť.' V týchto trpiacich vidím výzvu a volanie pre celú spoločnosť. Je to výzva hľadať pravdu vo svojom živote a bojovať za ňu," povedal Terletskyj.
Podľa slov ukrajinského gréckokatolíckeho biskupa Borys Gudziaka služba zraneným pretvára poslanie cirkvi. „Stretnutia s ranenými hrdinami sú pre mňa zdrojom inšpirácie. Kristus nás volá, aby sme dali svoj život. Ale títo mladí muži dali viac ako mnohí z nás, ktorí žijeme kresťanský život už dlhú dobu. Keď ľudia prelievajú svoju krv a obetujú sa pre vašu dôstojnosť, vaše drobné obavy opadnú,“ vysvetlil prezident Ukrajinskej Katolíckej univerzity.
Monika Ostrovská
Foto: TASR/AP/Pavel Golovkin, Efrem Lukatsky