Viktor Orbán a jeho kresťanská demokracia

Viktor Orbán a jeho kresťanská demokracia

Maďarský premiér Viktor Orbán počas prejavu po tom, ako zavesil veniec pod pamätnú plaketu pre zosnulého maďarského kardinála Józsefa Mindszentyho vo Viedni 12. júna 2012. Foto TASR/AP

Maďarský premiér hovoril v prítomnosti kardinála a viacerých biskupov o rozdieloch medzi liberálnou a kresťanskou demokraciou.

Zástup kritikov a nepriateľov maďarského premiéra Viktora Orbána je veľký a pestrý. The Economist považuje Orbána za autokrata. Magazín Foreign Affairs diagnostikoval „umieranie demokracie“ v Maďarsku.

Podľa názoru Stephana Baiera nedorozumenia medzi Orbánom a kresťanskodemokratickou Európskou ľudovou stranou majú dve príčiny: prvou je Orbánovo odhodlanie brániť tradičnú rodinu a manželský zväzok a tou druhou je Orbánova chuť na polemiku a polarizáciu, ktorá ostro koliduje s bruselským sklonom ku konsenzu.  

Orbán polarizoval už v júni 1989, keď ako 26-ročný vo verejnom prejave požadoval odchod Červenej armády z Maďarska. Antikomunistom bol Orbán vždy, ale kresťanským politikom sa stal až neskôr. Bol síce pokrstený v reformovanej cirkvi, no k náboženstvu sa začal hlásiť až pod vplyvom svojej katolíckej manželky Anikó Lévaiovej a svojho priateľa Zoltána Baloga. Tento reformovaný farár a politik strany Fidesz je dodnes „duchovným srdcom vlády“. No bojachtivou hlavou maďarskej vlády a vládnej strany Fidesz je a zostáva samotný Viktor Orbán. Ide o bojovníka, ktorý vie rany nielen rozdávať, ale aj – ako ukázala prehra vo voľbách v roku 2002 – znášať.

Odkedy Orbán ako 39-ročný absolvoval konfirmáciu, náboženstvo nepovažuje za súkromnú vec. Po volebnej porážke v roku 2002 pred svojimi stúpencami povedal: „Len človeka, ktorý stratil svoju vieru, možno poraziť.“ Od návratu do premiérskeho kresla v roku 2010 Orbán chce, aby Maďari boli hrdí na svoje kresťanské dejiny a bránili z viery pochádzajúce hodnoty proti importovanému islamu a západnému relativizmu.

Spokojný nový duchovný sprievodca

Reformovaný farár Zoltán Balog bol nielen šesť rokov ministrom ľudských zdrojov, ale aj dlhoročným duchovným sprievodcom premiéra Orbána. Podľa Baloga Maďarsko potrebuje morálnu autoritu a kresťanská antropológia sa osvedčila.

Balog chváli novú maďarskú ústavu z roku 2011 ako prejav duchovného a intelektuálneho znovuzrodenia, ktoré po desaťročiach komunizmu bolo potrebné. V úvode ústavy sa píše: „Sme hrdí na to, že náš kráľ svätý Štefan I. založil maďarský štát pred tisíc rokmi na pevných základoch a našu vlasť urobil súčasťou Európy.“ A na inom mieste: „Uznávame úlohu kresťanstva pri udržiavaní národa.“

Podľa Baloga bez poriadku vládne v živote jednotlivca i spoločnosti chaos a anarchia. Kresťanský politik musí vyznávať, že existuje posledná autorita, ktorá je nad verejnou mienkou, nad hlasovaním ľudu či nad názorom manželky. „A je ňou Božia vôľa.“

Sklamaný bývalý duchovný sprievodca

Dnes 67-ročný metodistický pastor Gabor Ivanyi hovorí o Orbánovej metamorfóze z liberálneho ateistu na nacionalistu s kresťanskou tvárou.

Ivanyi a Orbán sa zoznámili na konci 80. rokov. V tej dobe bol Ivanyi známym disidentom a Orbán mladým študentom, ktorý s niekoľkými spolužiakmi práve založil „Zväz mladých demokratov“, skrátene Fidesz. Bol vždy hlučný a chcel budiť pozornosť,“ spomína Ivanyi a dodáva, „v tej dobe hral liberála.“

Obaja sedeli za okrúhlym stolom, ktorý v roku 1990 viedol k prvým slobodným voľbám v Maďarsku a následne aj v parlamente. Keď sa Orbán v roku 1993, sedem rokov po civilnom sobáši, rozhodol absolvovať aj cirkevný sobáš, bol to práve Ivanyi, kto ho sobášil a pokrstil mu dve najstaršie deti. „Neľutujem to,“ hovorí Ivanyi. „Ale je mi ľúto, čo sa z neho stalo.“

Po voľbách roku 2010 sa opätovný maďarský premiér Orbán totiž zriekol liberalizmu. Začal hovoriť o „vlasti“ a od slávnej minulosti Maďarska odvádzal jeho svetlú budúcnosť. „Národný“ a „kresťanský“ sa stali Orbánovými kľúčovými pojmami a jeho vláda definuje, čo je kresťanské.

Na základe nového zákona o cirkvách bolo „Evanjelikálne bratstvo Maďarska“, ktoré založil Ivanyi, vyčiarknuté zo zoznamu štátom uznaných náboženských spoločenstiev.

„Videli sme pred 75 rokmi, že nacionalizmus urobil z Európy masový hrob. Keď s tým začneme znova, bude to opäť zlé,“ varuje Ivanyi. „Nemali by sme sa predeľovať a stavať hranice, ale spolunažívať v pokoji.“

Ako pastor Ivanyi káže kresťanstvo, ako bývalý politik a poslanec verí vo vzrastajúcu sa Európu. Podľa neho Orbán používa „kresťanskú demokraciu“, ktorú propaguje, len na rozdeľovanie. „Pácha zradu na európskych hodnotách,“ hovorí Ivanyi. „To s tým kresťanstvom je čisté pokrytectvo.“

Ako uvažuje Orbán

Každoročne má Viktor Orbán filozoficko-politickú prednášku na letnej univerzite v mestečku Tusványos v Sedmohradsku – kedysi uhorskom regióne, ktorý je dodnes obývaný prevažne Maďarmi a strana Fidesz sa tu teší takmer jednomyseľnej podpore.

Vo svojej prednáške maďarský premiér opätovne odmietol liberalizmus a robil reklamu svojmu konceptu „neliberálnej demokracie“. „Demokracia áno, liberalizmus nie,“ povedal tento pravicový politik.

V mestečku Tusványos Orbán predstavil „neliberálnu demokraciu“ ako svoj politický cieľ prvý raz v roku 2014. Teraz ide o naplnenie tohto pojmu „pozitívnym obsahom“, ako povedal. Nie je vraj pravda, že demokracia zo svojej definície predpokladá liberálny postoj. Liberalizmus zdôrazňuje indivíduum, nepožaduje od neho vyúčtovanie a zanedbáva zásluhy jednotlivca o spoločné blaho.

Naproti tomu pri „kresťanskej demokracii“, ktorú on buduje v Maďarsku, ide o službu spoločenstvu. Plánuje zaviesť v priebehu nasledujúcich 15 rokov „kresťanskú slobodu“ v Maďarsku, zdôraznil Orbán. Teologický pojem „kresťanská sloboda“ sa okrem iného interpretuje aj ako sloboda plniť zjavenú Božiu vôľu. „Strávime najbližších 15 rokov tým – to bude povolanie našej generácie –, že sa postavíme proti liberálnemu duchu doby a proti liberálnemu internacionalizmu,“ povedal Orbán. „(...) Na našej strane je to, čo možno nazývať pekné, slobodné a spravodlivé a čo môžeme zhrnúť ako kresťanskú slobodu.“

Prejav pred kresťanskými akademikmi

O rozdiele medzi liberálnou a kresťanskou slobodou hovoril Orbán v prítomnosti kardinála, viacerých biskupov a prominentov na XII. kongrese kresťanských akademikov, ktorý sa konal 14. septembra 2019 v Budapešti. Ide o nesporne dôležitý prejav, ktorý ilustruje, ako Orbán uvažuje, akým spôsobom oslovuje nielen maďarských veriacich v rôznych cirkvách a ako si predstavuje novovznikajúcu kresťanskú demokraciu v strednej Európe:

„Dnes je to jasne rozpoznateľné, že v Maďarsku vznikol nový a skutočný model teórie štátu a politiky, my sme vytvorili tento model. Vytvorili sme vlastný kresťansko-demokratický štát. Zreteľne vidno aj to, že sme k tomu dospeli dvomi veľkými krokmi. Vyžiadalo si to dvojnásobnú zmenu systému. Prvá zmena systému v roku 1990 ukončila sovietsky svet, mohol by som tiež povedať: Sovieti von, komunisti dole, sloboda hore. To bola prvá – keď to tak chceme – liberálna zmena systému, uvoľnenie, oslobodenie od útlaku. Obdobie slobody od niečoho, od okupácie a diktatúry – liberálna zmena systému. To malo za výsledok, samozrejme, liberálnu demokraciu, v ktorej centre stála liberálna sloboda, sloboda od niečoho. Už vtedy existovali ľudia, ktorí si vtedy uvedomili aj to povedali – vy skôr, ja neskôr –, že takto to nebude správne. Sformulujem to presnejšie:

To nebude stačiť. Nebude stačiť povedať, od čoho chceme byť slobodní. Musíme nájsť aj odpoveď na otázku, pre čo chceme byť slobodní. Na čo chceme využiť svoju slobodu? Na vybudovanie akého sveta chceme využiť svoju verejnoprávnu slobodu? Z tohto dôvodu sa musela udiať druhá zmena systému v roku 2010. Aby som nadviazal na slová pána kardinála, pripomeniem slová Józsefa Antalla, ktorý v roku 1990 povedal: ,Mohli by ste, prosím pekne, urobiť revolúciu!‘ Urobili sme jednu v roku 2010, dvojtretinovú a ústavnú revolúciu. Smer druhej zmeny systému neukazuje späť, nie je to návrat k starému systému. Smer druhej zmeny systému ukazuje dopredu, dodáva niečo z prvej zmeny systému, koriguje a rozširuje ju, dáva jej zmysel. Ako nazývame túto druhú zmenu systému? 

Moji milí priatelia!

To sa ešte nerozhodlo, respektíve každý hovorí všetko možné, a všeobecný konsenzus sa ešte nepresadil. Môžeme to nazývať aj národnou zmenou systému, predsa len by nebolo neoprávnené označiť ho za kresťanskú zmenu systému. Kresťanská zmena systému, ktorá má za výsledok kresťanskú demokraciu, v ktorej centre stojí kresťanská sloboda. Tento kresťanskodemokratický štát, jeho piliere a jeho rámec formuje veľkonočná ústava, teda základný zákon štátu, ktorý bol prijatý na Veľkú noc v roku 2011.

Azda mám ešte čas, aby som trocha porozprával o rozdiele medzi liberálnou a kresťanskou slobodou, ako sa to javí z kresla premiéra. Liberálna sloboda učí, že prípustné je všetko, čo neporušuje slobodu druhého. Kresťanská sloboda učí: To, čo nechceš, aby sa spôsobovalo tebe alebo sa s tebou robilo, to nespôsobuj ani ty druhým, a aj v pozitívnom zmysle. Liberálna sloboda znamená, že spoločnosť  je davom konkurenčných indivíduí, ktoré drží pokope trh, ekonomický vlastný záujem a právne predpisy. Podľa kresťanskej slobody však bol svet rozčlenený na národy a národ je kultúrne a historicky určeným spoločenstvom indivíduí. Organizovaným spoločenstvom, ktorého členov treba chrániť a pripravovať na to, aby spoločne obstáli vo svete. V skutočnosti ich to spája do spoločnosti, do spoločenstva.

Podľa kánona liberálnej slobody je intelektuálny výkon, produktívny alebo neproduktívny život súkromnou záležitosťou, nemožno ho podrobovať morálnemu posudzovaniu spoločenstvom a ani zaradiť medzi predmety politiky. Podľa názoru kresťanskej slobody si zasluhuje uznanie taký individuálny výkon, ktorý slúži aj blahu spoločnosti. Starostlivosť o seba samého a prácu, schopnosť vytvoriť si vlastnú existenciu, učenie a zdravý spôsob života, platenie daní, založenie rodiny a výchova detí, orientácia na záležitosti národa, účasť na sebareflexii národa. Kresťanská sloboda považuje tento výkon morálne za hodnotnejší, uznáva ho a podporuje.  

Podľa náuky liberálnej slobody musia liberálne demokracie nakoniec navzájom splynúť, musia v znamení liberálneho internacionalizmu vytvoriť svetovládu, globálnu vládu. Podľa tohto liberálneho názoru je základným európskym pilierom tejto novej svetovej vlády Európska únia v spojení s Clintonovsko-Sorosovskými Spojenými štátmi. Bola by to výlučne na praktickom rozume postavená liberálna ríša, na ktorú nás upozornil už aj Kant, Immanuel Kant. Môžete jasne vidieť, že je to starý príbeh. Podľa náuky kresťanskej slobody sú národy takisto slobodné a suverénne ako indivíduá, nemožno ich nútiť pod zákony globálnej vlády. Podľa kresťanského myslenia impériá nutne utláčajú národy, preto sú nebezpečné a nežiaduce.“

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo