Bykovova Fabrika ako obžaloba oligarchie a sociálna revolúcia v malom

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Bykovova Fabrika ako obžaloba oligarchie a sociálna revolúcia v malom

Foto: interessant.ru

V kinách sa premieta dobrý ruský thriller s viacerými dejovými zvratmi.

Predstavte si polorozpadnutú budovu jedného podniku na spracovávanie kovu na okraji ruského mesta. Chlapi tu hrdlačia za minimálnu mzdu v neveľmi dôstojných podmienkach. V jeden deň príde do fabriky majiteľ – miestny oligarcha Kalugin so svojou ochrankou a chlapom oznámi, že podnik je v bankrote a zamestnanie budú mať iba do konca mesiaca.

Takto začína svoj film ruský režisér Jurij Bykov. Jeden z robotníkov s prezývkou Šedivec nahovorí niekoľko chlapov, aby Kalugina uniesli a za jeho prepustenie vymámili výkupné. Po počiatočnom váhaní dôjdu k tomu, že nemajú čo stratiť, a aby uživili rodiny, Kalugina unesú a zatvoria vo fabrike.

Výkupné však k budove privezú Kaluginovi súkromní ochrankári. Keď vidia, že únoscovia sú bežní chlapi, neplánujú to jednoducho ukončiť a začne sa tvrdá hra, kto z koho. Do toho sa pripletie aj špeciálna bezpečnostná jednotka, ktorú niekto privolá a začne Kaluginových ochrankárov pred budovou pacifikovať. Ich veliteľ sa však rýchlo musí podriadiť, keď vodca ochrankárov vďaka Kaluginovým stykom zavolá priamo jeho veliteľovi a ten mu prikáže sa stiahnuť.

Ak ste niekedy videli dobrý ruský film a pamätáte si, ako vás sociálna téma v ňom chytila a ako tvrdo a dôrazne bola uchopená, vo Fabrike to dostanete podobne. Zdieľať

Režisér Bykov vytvoril plnohodnotný thriller s viacerými výbornými akčnými scénami, či ich tvorí konflikt ochrankárov a špeciálneho komanda, alebo prestrelky medzi ochrankármi a únoscami. 

Na pozadí však leží hlboká sociálna dráma, ktorú odkrývajú silné dialógy – paradoxne ani nie tak medzi samotnými robotníkmi, ale medzi Šedivcom a šéfom ochrankárov a hlavne medzi Šedivcom a Kaluginom.

Tie dialógy iskria a idú až na dreň. Nie sú to citlivé reči z prostredia veľkomiest, ale prejavy tvrdých zemitých chlapov z vidieka starajúcich sa o svoje rodiny. Ak ste niekedy videli dobrý ruský film (napríklad Zvjagincevov Leviatan alebo Nemilovaní) a pamätáte si, ako vás sociálna téma v nich chytila a ako tvrdo a dôrazne bola uchopená, vo Fabrike to dostanete podobne. Ani západné filmy nezvyknú dávať týmto témam taký dôraz.

Radi čítate Postoj?

Bez vás by sme Postoj nemohli tvoriť.

Pridajte sa k našim podporovateľom na podpora.postoj.sk

Vo filme divák najprv sympatizuje so Šedivcom. Pozadie jeho postavy je spočiatku síce takmer neznáme, ale robotník bojujúci za práva svojich spolupracovníkov je prirodzene dobrou postavou. V priebehu filmu sa však dejová línia aj vďaka odkrývaniu Šedivcových hlbších úmyslov a jeho minulosti niekoľkokrát stočí úplne iným smerom.

Robotníci najprv spoločne bojujú proti cynizmu moci, neskôr, keď sa podobne cynicky zachová voči nim aj samotný Šedivec, film nadobúda nový rozmer a je výpoveďou nielen o podmienkach chudoby robotníkov („Cement tu má vyššiu hodnotu ako ľudský život“), ale v malom aj o metódach sociálnej revolúcie.

Paradoxom tiež je, že Šedivcovi vytkne pravdu o jeho motiváciách a živote jednak šéf ochrankárov, ktorý sa s ním v istých chvíľach snaží dohodnúť po dobrom (a nakoniec s ním sympatizuje), a niečo neskôr hlavne oligarcha Kalugin, ktorý však cynikom zostane až do úplného konca.

Vo filme herecky vynikajú najmä Šedivec (Denis Švedov) a šéf ochrankárov (Vladislav Abašin), ktorí sa umelecky stretávajú na pešej ceste z mesta do fabriky a potom naopak. Oligarcha Kalugin (Andrej Smoljakov) má niekoľko silných dialógov, ale inak okrem svojej nepríjemnej tváre nemá veľkú rolu.

Režisér možno mohol viac dopracovať mediálnu odbočku deja, nie je úplne jasné, kam nakoniec viedla a či splnila svoj cieľ. Film tak veľmi neponúkol riešenie, naznačil ho iba v utrpení a obetovaní sa jednotlivca a zostal predovšetkým tvrdou obžalobou cynizmu a korupcie spoločnosti. 

Rusko je tvrdý štát, v ktorom sa na ľudské práva nehľadí v takej miere ako na Západe. Ale hoci ho niektoré západné kruhy považujú za totalitný, aj jeho kinematografia svedčí o tom, že takéto extrémne prívlastky nesedia.

Na konci článku vás ešte poprosím o jednu vec:

Ak radi čítate moje články na Postoji, staňte sa, prosím, členom klubu podporovateľov Postoja. 

  

Vašich 5 eur mesačne výrazne pomôže k vzniku ďalších našich článkov.
Ďakujem. Lukáš Obšitník

Viac o podpore nájdete na podpora.postoj.sk

 
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo