Ako pochopiť Tsiprasa (komentár Jaroslava Danišku)

Grécky premiér Alexis Tsipras bojuje o viac, ako je euro v gréckych peňaženkách, dohoda s Troikou či nebodaj dopad krízy na zvyšok eurozóny.

Ministri financií eurozóny dnes rokujú v Luxemburgu, na rokovaní sa zúčastní aj grécky premiér Tsipras. Všetky veľké európske denníky už niekoľko dní píšu o pravdepodobnom odchode Grécka z eurozóny, podľa politikov je každý deň osudový, iní varujú (napr. grécka centrálna banka), že kríza sa skončí „pravdepodobným odchodom Grécka z EÚ“.

Grécky premiér Alexis Tsipras

Aby emócií nebolo málo, grécky minister Yanis Varoufakis pred rokovaním stihol povedať, že dohodu dnes neočakáva. Francúzsky minister financií Michel Sapin varuje, že všetko sa môže skončiť „totálnou katastrofou“ a nášho ministra Kažimíra britský list Financial Times citoval, ako už odlišuje vzťah ku Grékom a gréckemu premiérovi a jeho vláde.

Nech už sa dnes stane čokoľvek, a dohoda je rovnako možná ako nedohoda, slnko opäť vyjde a Grécko v EÚ zostane.

Pre pochopenie krízy je však dôležité pochopiť, ako myslí grécky premiér. Tsipras totiž nemyslí ekonomicky. To by sa buď usiloval o odvážnejšie reformy, vyššie dane, alebo rýchly odchod z eurozóny. Takéto tri prístupy totiž majú ekonomickú logiku. Tsipras tiež nemyslí ako európsky politik. Obavy Európskej centrálnej banky alebo amerického Fedu, ktoré hovoria o ekonomických dôsledkoch gréckej krízy na ďalšie štáty, sú pre neho menej podstatné.

Tsipras však myslí politicky. Ale ako grécky politik. Jeho krajina prechádza svojím Weimarom, obrovským ekonomickým úpadkom, ktorý transformuje grécku spoločnosť a štát. Tsiprasa to napokon vynieslo k moci. A keďže tento sebavedomý muž nie je ako Iveta Radičová a chce za každú cenu zostať pri moci, politika voči EÚ, Európskej centrálnej banke a Medzinárodnému menovému fondu, je tomu podriadená.

Tsiprasova koaličná vláda nedokáže robiť požadované reformy, nedokáže zvyšovať dane a zjavne nedokáže odvážnejšie reformovať štát. Dokáže síce privatizovať, dokáže identifikovať 58-tisíc daňovníkov, ktorí sú podozriví, že štátu dĺžia viac ako 200-tisíc eur, ale to nestačí. Grécko nedokáže splácať svoje dlhy. Aby Syriza zostala pri moci, musí presadzovať záujmy svojich voličov, teda chudobnejších, sklamaných, zle zaplatených a nahnevaných či nezamestnaných voličov. Východisko? Možnosti sú dve: Alebo Tsipras dosiahne v Európe ďalšie ústupky, napríklad významné zníženie astronomického dlhu a odklad splátok, alebo bude donútený opustiť eurozónu.

" Keby v Grécku vládol mladý Klaus, už by niekde v Kanade čakali na povel na tlačenie nových bankoviek a kolky by boli už dávno nachystané."

Zdieľať

V záujme Nemecka (ale aj Slovenska) je skôr to prvé, v záujme eurozóny skôr to druhé. Ak nebude Grécko schopné splácať svoje dlhy, zaplatíme ich my, ktorí sme mu požičali. Richard Sulík by mal teda vo svojej diagnóze pravdu od a po zet.

Ako bude potom pred svojimi voličmi vyzerať nemecká kancelárka? Pravicový kritik CDU – Aliancia za Nemecko nemôže dostať lepší darček. A ako bude vyzerať slovenský premiér? Sulík oblepí krajinu s niečím, čo sa slovenským dôchodcom páčiť veľmi nebude. A tak je to v každej krajine.

Samozrejme, odpúšťať dlh nie je populárne, ale zaplatiť ho celý je pre establišment horšie.

Racionálne a výchovné by pritom bolo, aby Grécko z eurozóny odišlo. Už kvôli ďalším problémom a tiež kvôli samotnému Grécku a jeho obnove. Keby v Grécku vládol mladý Klaus, už by niekde v Kanade čakali na povel na tlačenie nových bankoviek a kolky by boli už dávno nachystané. Grécky politik však myslí inak. Napokon, väčšina gréckych voličov chce zostať v eurozóne, preto ľahšie pochopia, že boli vyhodení, než že by odišli sami. A Tsipras bude obeť, ktorá zaplatila za to, že za Grékov bojovala.

Inými slovami, Tsipras má dve relatívne dobré možnosti. A najmä, obidve ho doma politicky posilňujú. Naopak, vo vleku sú európski politici. Po prvé preto, že presunuli dlhy európskych bánk na svoje štáty a teda dnes nesú za ne zodpovednosť, a po druhé preto, že nevedia, či im ide viac o osud eurozóny alebo svoje postavenie doma.

Jaroslav Daniška 
Autor je redaktor časopisu .týždeň

Foto: TASR/AP

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo