S lídrom rakúskych kresťanských demokratov

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
S lídrom rakúskych kresťanských demokratov

Kostol v Burgenlande, foto flickr

Túto nedeľu sa konajú v Rakúsku predčasné voľby. Kandiduje v nich len jedna strana, ktorá sa priamo uchádza o kresťanských voličov.

Za siedmimi horami, medzi sedemdesiatimi siedmimi krát sedemdesiatimi siedmimi kopcami, kde južný okraj rakúskeho okrajového regiónu Burgenland naráža na severný okraj slovinského okrajového regiónu Prekmurje, býva v bývalej colnici čelný kandidát Kresťanskej strany Rakúska (Christliche Partei Österreichs, CPÖ). Táto strana je taká okrajová, že tentoraz dokázala kandidovať len v rakúskej spolkovej krajine s najmenším počtom obyvateľov, v Burgenlande. Jej úspech vo voľbách do rakúskej Národnej rady možno úplne vylúčiť. Aj keby celý Burgenland zázrakom volil týchto kresťanov, nedostali by sa do parlamentu – na to by potrebovali troch kandidátov, a našli sa len dvaja.

Od Kittsee do Kalchu

Túto nedeľu sa konajú predčasné voľby do rakúskej Národnej rady. Žiadna z parlamentných strán nijako zvlášť neoslovuje kresťanských voličov. Medzi poslancami „novej Ľudovej strany“, ktorá pravdepodobne s odstupom vyhrá voľby, je jediná výslovná kresťanská demokratka, proliferka Gudrun Kuglerová, ktorá však opäť bude kandidovať len na severnom okraji Viedne. Svoj mandát si ponechal aj hovorca rodín Norbert Sieber, ľahostajný roľník od švajčiarskej hranice, ktorého prebudila až Kuglerová. Ostatní kresťanskí demokrati boli odsunutí na beznádejné miesta. Takto rodený Poliak Jan Ledóchowski, brilantný a vtipný rečník, dostal nezvoliteľné 87. miesto. Ľudová strana nie je kresťanskodemokratickou stranou a ani ňou nechce byť.

V jednu slnečnú nedeľu som sa vybral dole k lídrovi kandidátky Kresťanskej strany Rakúska. V dedinke Kalch, ktorá má 200 obyvateľov, sa končil „Race across Burgenland“, s 218 kilometrami najtvrdší ultramaratón Rakúska, od slovenských k slovinským hraniciam, od Kittsee do Kalchu. Nepovažoval som za možné, aby človek za jeden dlhý deň prebehol 218 kilometrov. V posledný horúci letný víkend si však pätnásť ľudí na to trúflo. V sobotu ráno vyštartovali z Kittsee. 12 Rakúšanov, jedna Rakúšanka, jeden Francúz a jeden Maďar.

O slovenskej hranici Burgenlandu vieme svoje, aspoň Bratislavčania poznajú pohraničnú dedinu Kittsee, ktorá leží dva kilometre od Petržalky a je z nej slovenská nocľaháreň. O slovinskej hranici Burgenlandu nevieme nič, lebo tam nič nie je. Sú tam len malé dedinky so stovkou rozptýlených obyvateľov. Kraj sa skladá z malých strmých kopčekov, takmer na každom je po jednom rodinnom dome.

Šiel som okamžite na slovinskú stranu. Ich dediny neboli väčšie, slávili 100. výročie omeškaného pristúpenia Prekmurja k Juhoslovanskému kráľovstvu, predchodcovi Juhoslávie, a ich dialekt znel ako švédčina s estónskym akcentom. Krčmár v Sotine mi načapoval zo svetločerveného miešaného vína „Cviček“ a vysvetľoval mi relatívnu chudobu Prekmurja príliš prísnym výkladom pravidiel prírodného parku Slovinskom: „Na druhej strane je tiež prírodný park, ale Rakúšania môžu mať ploché strechy, my nie.“ Dĺžku nôh krčmárovej dcéry pripúšťam ako dôkaz existencie Boha.

Čelný kandidát CPÖ Thomas Graf, 63-ročný taxikár na dôchodku, ma prijal pred svojou veľkou rozšírenou colnicou. Mal prorockú bradu a traky mu ťahali nohavice vysoko nahor. Bol to jemný staromódny elegán. Nechal ma prenocovať na hornom podlaží svojho domu. Stará lodná podlaha vŕzgala, bolo to romantické. Tento starý mládenec sa sotva zmohol na predvolebnú kampaň, viac sa staral o svoju dementnú matku na predmestí Viedne.

Kalch nemá kostol, v nedeľné predpoludnie sme šli na katolícku omšu do najbližšej dediny. Potom sme sa vrátili do Kalchu. Posadili sme sa na terasu „Hendlwirta“, mali sme výhľad na cieľovú čiaru „Race across Burgenland“. Bola z toho nedeľná oslava, hasiči grilovali klobásy a hrala dychovka. Príchod prvého bežca sme zmeškali, dobehol už o pol jedenástej, pol hodiny pred začiatkom oslavy, dal to za 27 a pol hodiny. Bol to Maďar. Víťaz ležal na lúke a celú večnosť sa nehýbal.

Ostatní, čo zvládli beh od slovenskej k slovinskej hranici, boli Rakúšania. Hodinu po Maďarovi dobehol druhý. Taxikár na dôchodku sucho poznamenal: „No najmladší už nie je.“ O ďalšiu hodinu prišiel tretí. Prekročil cieľovú čiaru so svojím na vôdzke bežiacim psom. Taxikár na dôchodku povedal: „Či toho nediskvalifikujú, veď ho ťahal pes.“ Ja som si dal koláče od hasičov a nejaké tie striky. No líder rakúskych kresťanských demokratov bol prísny na seba. Nepije a jedáva „ako v Starom zákone“, teda žiadne bravčové mäso.

Ani sto hlasov

Opísal mi svoju profesnú kariéru: pošta, justičná stráž, pošta, džoby, 30 rokov taxikárčenia vo Viedni. „Občas mám ešte nočné mory z jazdenia taxíkom. Nebolo to moje poslanie.“ Takmer 20 rokov má starú colnicu, štyri roky poberá minimálny starobný dôchodok. Dva roky nebol v politike. Bol pohádaný so stranou, keď sa „vložil“ do obrany zákazu fajčenia v gastronómii. Keď teraz nikto nechcel kandidovať za CPÖ, nechal sa prehovoriť. To, že sa CPÖ na svojej webovej stránke najnovšie stavia „proti posunu doľava“, sa dozvedel až odo mňa. On ju vidí skôr ako „jazýček na váhach“.

Jeho prioritou sú ochrana života a rodinná politika. Sťažoval sa, že burgenlandské médiá nikdy necitujú „pointu“ jeho programu, tak som ho poprosil, aby mi tú pointu napísal. Začal teda písať: „Najmenšie deti sú v podstate tiež opatrovateľské prípady a potrebujú 24-hodinovú starostlivosť. Starostlivosť o deti a starých ľudí v rodine treba prednostne podporovať, namiesto ich odsúvania do domovov dôchodcov alebo opatrovateľských zariadení.“

Hovoril si, že je „nadkonfesionálny praktizujúci kresťan“ a že chce združiť všetkých kresťanov. Prísne vzaté, Graf je bez vyznania. „Som to, čo raz napísal Pavol, Židom Žid, Grékom Grék, Skýtom Skýt.“ K viere si našiel cestu ako dospelý. Krátko pobudol pri viedenskej sekte Holic-Gruppe, v ktorej sa žilo celibátne, potom bol u mormónov, pestoval kontakty s adventistami a evanjelikálmi. V nedele chodí medzičasom na katolícku omšu. „Čítaním Biblie som došiel k takzvanej pravde.“ „Ako to, že k takzvanej?“ „Pre mňa je to pravdivé.“

Tento politik z periférie mi ukázal ešte trocha vyšší hraničný kopec „Stadelberg“, po slovinsky „Sotinski breg“, Slovincami ironicky nazývaný „Prekmurski Triglav“. Odtiaľ sme mali pekný výhľad na 77-krát 77 strmých kopcov. Keď sa sem prisťahoval, Graf si ešte zaobstaral „Grenzübertrittsschein“. To je už dávno minulosťou, hranica je otvorená, jeho automechanik a jeho obchod so stavebninami sú na druhej strane. Cez rodinu svojho automechanika má kontakt s jednou slovinskou letničnou komunitou, ktorú nazýva „solídnou“. Kontakty sú však len sporadické, pretože Graf nehovorí po slovinsky, v Kalchu nikto nevie po slovinsky.

S lídrom rakúskych kresťanských demokratov som sa teda rozlúčil. Do volieb nešiel veľmi sebavedomo. „Jeden priateľ mi povedal, že nedostaneme ani sto hlasov.“ Utešoval som ho prísľubom, že aspoň ja ho budem voliť.

Šiel som domov, „Race across Burgenland“ ešte pokračoval. Celkovo tých 218 kilometrov zvládlo osem bežcov. Posledný prišiel až dve minúty pred polnocou. Pevne dúfam, že niekto ešte naňho počkal. Neviem to však potvrdiť, bol som už preč.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo