Greta je horlivá tam, kde veda podporuje jej ideológiu

Greta je horlivá tam, kde veda podporuje jej ideológiu

Švédska enviromentálna aktivistka Greta Thunbergová počas prejavu na Klimatickom summite v sídle OSN v New Yorku 23. septembra 2019. Foto: TASR/AP

Ale podstatne menšie nadšenie preukazuje vedeckým tvrdeniam, ktoré jej ideológii odporujú, hovorí v rozhovore britský vedec Malcolm Grimston.

Stretli sme sa na Ekonomickom fóre v Krynici, zaujal ma dávkou skepticizmu, keď poukázal na rozdiel medzi mediálnym obrazom Nemecka a realitou, ale aj ďalšími postrehmi. Malcolm Grimston pôsobí na Imperial College v Londýne, v minulosti pracoval pre Chatham House, venuje sa jadrovej energetike a klimatickým témam. Rozhovor sme urobili mailom.

Klimatický summit OSN sa skončil, s akým výsledkom?

Len veľmi ťažko možno postrehnúť nejaký výsledok, ako obyčajne. Veľa rétorických cvičení a žiadna seriózna perspektíva, čo treba robiť, ktorá by tú rétoriku podporila.

Vaše dojmy z Grety Thunbergovej a jej reči Ako sa opovažujete?

Celkom iste jej reč zvýšila záujem mnohých ľudí, preto mala vážny dosah, čo má aj svoju dobrú stránku. Žiaľ, podobne ako mnohí ďalší z hnutia radikálnych zelených (Deep Green) je aj ona veľmi horlivá v šírení vedeckých tvrdení, ktoré podporujú jej ideológiu, špeciálne ak ide o klimatickú zmenu, ale podstatne menšie nadšenie preukazuje vedeckým tvrdeniam, ktoré jej ideológii odporujú.

Čo máte na mysli?

Napríklad to, čo súvisí s praktickými uskutočniteľnými riešeniami. Zdá sa, že Greta Thunbergová je napríklad stále presvedčená, že obnoviteľné zdroje dokážu vyriešiť problémy a výzvy, ktorým čelíme, a vôbec si nie je ochotná uvedomiť a uznať, akú významnú rolu hrala a hrá napríklad jadrová energia.

Žiaľ, táto fundamentálna intelektuálna nepoctivosť môže viesť k tomu, že jej aktivita spôsobí viac škody ako úžitku.

Dôvod?

Dôvodom je to, čo bez najmenších pochybností vidíme posledných dvadsať rokov v Nemecku. Takýto prístup jednoducho slúži ako krytie pre neefektívne a povrchné prístupy, v prípade Nemecka ide o využívanie fosílnych palív namiesto jadra.

Môže byť tínedžerka s utopickým nadšením a aktivistickým zápalom reálnym partnerom pre politikov?

Osobne sa domnievam, že áno, ale predpokladom je, že títo politici majú v sebe rešpekt k vede, aj keď odporuje ich dogmám a predsudkom.

Ako veľmi je spolitizovaná diskusia o životnom prostredí, nemyslím len priamo v politike a médiách, ale aj medzi vedcami a vo svete biznisu?

Príliš veľmi. V skutočnosti nie je zmena klímy pre nikoho najdôležitejšou agendou, až na pár výnimiek niekoľkých vážených environmentalistov, ktorí akceptujú vedu vo všetkých jej aspektoch. Pre najväčšie environmentálne organizácie (Big Green) môžu emisie naďalej rásť, dôležitejšie je, aby sa jadrové elektrárne zatvárali. Pre vlády sú rozhodujúce krátkodobé politické záujmy. Pre priemysel sú rozhodujúce peniaze a to, čo ich zarába.

Zmena klímy je v skutočnosti čistý príklad toho, čo sa volá väzňova dilema (teória hier, kde sú dvaja väzni, ktorí nemôžu spolu komunikovať. Pri vyjednávaní s políciou berú ohľad najmä na svoje osobné záujmy, pozn red.), to znamená, že je v záujme nás všetkých, aby sme konali, ale zároveň to nie je v záujme jednotlivej krajiny, ak by zvyšok sveta konal, krajina, ktorá sa do toho nezapojí, bude z toho ťažiť a, naopak, ak nebude väčšina sveta nič robiť, tie krajiny, ktoré niečo začnú, samy seba poškodia. Tento hlavolam nie je ľahké prekonať, keďže v každej krajine sa môžu presadiť politické sily, ktoré vedu o klíme odmietnu alebo jednoducho budú sledovať túžbu po bohatšom živote pre svojich obyvateľov.

Radi čítate Postoj?

Bez vás by sme Postoj nemohli tvoriť.

Pridajte sa k našim podporovateľom na podpora.postoj.sk

K povinnej výbave zelenej ideológie patrí kritika USA a zvlášť prezidenta Trumpa. Prekvapilo ma, keď som vás počul na ekonomickom fóre v Krynici hovoriť niečo iné, keď ste porovnali USA a Nemecko.

Je to irónia, ale je to tak. Napríklad priemerná redukcia spotreby uhlia v rozmedzí rokov 2007 – 2017 vyznieva v prospech USA, Američania ju znížili o 5 percent, Nemecko o 2 percentá. Trump je naozaj príšerný, napríklad keď sa pokúsil zabrániť Kalifornii v zavedení prísnejších pravidiel energetickej efektivity. Ale Nemecko je neskutočne horšie, jednak pre reálne výsledky a jednak pre to pokrytectvo, ktoré pestuje. Považujem za nesmierne hanebné, že Nemci dokážu kvôli novým uhoľným baniam na hnedé uhlie ničiť obydlia, katedrály, lesy a zároveň poučovať iných, čo sa patrí. Niečo šokujúce.

Keď sa pozrieme na EÚ, ktoré štáty majú najväčší problém spĺňať nové štandardy zelenej politiky, ako o nich hovorí nová šéfka Komisie Ursula von der Leyenová a zelené progresívne politické kruhy? Ak sa spýtam priamo, ekonomiku ktorého štátu čakajú najťažšie zmeny, ak majú byť splnené ciele o uhlíkovej neutralite?

Do značnej miery záleží na tom, ako budeme merať (account for) uhlík. Ak zvolíme prístup, že všetky uhlíkové emisie budeme viazať na krajinu pôvodu, potom majú najväčší problém Nemecko a Poľsko, pre ich závislosť od uhlia. Ak ale budeme merať tzv. uhlíkovú stopu a cieľom bude, aby každá krajina redukovala dosah uhlíka vo svojej činnosti, a nie len priame emisie, potom budú čeliť problémom všetky krajiny. Vtipné na tom je, že najhoršie na tom v tomto druhom prípade budú krajiny ako Švédsko a Francúzsko, ktoré už dnes produkujú veľmi nízke emisie, za čo vďačia svojim veľkým jadrovým programom. Zároveň to ale znamená, že ďalšie redukcie budú pre tieto krajiny mimoriadne náročné.

Malcolm Grimston pôsobí na Imperial College v Londýne, v minulosti pracoval pre Chatham House, venuje sa jadrovej energetike a klimatickým témam. Foto: YouTube

Ako by sa mal tento rozpor riešiť?

Myslím si, že by bolo oveľa lepšie, keby EÚ, ale aj ďalšie krajiny mali spoločný súbor emisných noriem, takže tie krajiny, ktoré ich už spĺňajú, by z toho ekonomicky ťažili, mali by skrátka výhodu.

Čo nás čaká, pýtam sa na váš názor, ako tieto nové ciele a štandardy, o ktorých sa teraz hovorí, zmenia terajší životný štýl? Čo všetko bude po novom zdanené, ako sa zmeny, ktoré volajú po nových reguláciách dopravy, zahraničného obchodu, dokonca colnej politiky podpíšu na zmene našich ekonomík a bežného života?

Musím vám povedať, že nie som presvedčený, že nás čaká nejaká revolúcia, že dôjde k nejakým obrovským zmenám v tých oblastiach, o ktorých hovoríte. Zotrvačnosť je v politických systémoch značne vysoká. Za kľúčové zmeny, ktoré považujem za potrebné, by som považoval obrat od uhlíkových emisií k uhlíkovým stopám, takže krajiny alebo bloky krajín ako EÚ by nemohli splniť svoje environmentálne ciele jednoducho tým, že zatvoria na svojom území odvetvia ťažkého priemyslu, pričom budú nakupovať tieto produkty z iných krajín, ktoré dokonca majú aj nižšie environmentálne štandardy. Pokiaľ ide o dane, nejaký druh zdanenia na hranici, ktorý by penalizoval výrobu uhlíka v procese výroby, bude asi potrebný.

Keď už hovoríme o svete, veľa sa u nás hovorí o EÚ a USA, pritom podiel EÚ na emisiách vo svete je len deväť percent, podstatne menej sa u nás hovorí o Ázii, špeciálne Číne, Indii a ďalších krajinách, veď demografické centrum sveta aj centrum ekonomického rozvoja dnes leží v Ázii. Akým smerom ide Ázia, čo sú hlavné rozdiely a prečo?

Je len logické, že v našej časti rozvinutého sveta sa zameriavame na naše krajiny, za tunajší stav nesú vlády priamu zodpovednosť. Ale zároveň je pravda a nemožno to povedať jasnejšie, že ak Čína a India nebudú presvedčivo stáť za politikou redukcie uhlíka, celý proces totálne zlyhá.

Štáty ázijsko-pacifického regiónu právom poukazujú, že tamojšia spotreba energie na obyvateľa je stále hlboko pod úrovňami Západu, preto je logické, že budú požadovať, aby bohatý svet prevzal časť ekonomických nákladov a poškodil tým svoju vlastnú ekonomickú konkurencieschopnosť, ak chce, aby sa chudobné alebo chudobnejšie krajiny pripojili k Západu v tejto politike.

Čína a v menšej miere aj India práve investujú do jadrových programov a hovoria o klimatickej zmene, je to pre nich istým spôsobom téma, mám ale podozrenie, že bude podstatne viac treba urobiť pre to, aby boli do týchto krajín prenesené najmodernejšie nízkouhlíkové technológie, a to aj za cenu znížených alebo dokonca dotovaných cien, čo, samozrejme, otvára celý rad otázok dotýkajúcich sa intelektuálneho vlastníctva.

Keď sa pýtate na hlavný rozdiel, je ním to, že zatiaľ čo v bohatých krajinách je energetická potreba stabilizovaná alebo klesá, v týchto krajinách rastie a bude rásť. Je to hrozba aj príležitosť zároveň. Hrozba preto, že riešením pre tieto krajiny nie je a nebude menej energie, ale viac uhlia. A príležitosť preto, že to otvára možnosť pre nové technológie.

Na konci článku vás ešte poprosím o jednu vec:

Ak radi čítate moje články na Postoji, staňte sa, prosím, členom klubu podporovateľov Postoja. 

  

Vašich 5 eur mesačne výrazne pomôže k vzniku ďalších našich článkov.
Ďakujem. Jaroslav Daniška

Viac o podpore nájdete na podpora.postoj.sk

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo