Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
25. september 2019

Škola je trocha ako kostol

Po čom prahnú žiaci, rodičia a učitelia? Príspevok k diskusii o tom, čo by sme mali očakávať od našich škôl.
Škola je trocha ako kostol

Ilustračná foto – Fero Múčka

Každý názov má trocha provokovať a rovnakú snahu má aj názov tohto príspevku. Nejde o rúhanie sa, skôr o viac alebo menej symbolické vykreslenie podobností.

Náš svet je plný kontrastov a protipólov, ktoré je ťažké detailne popísať a vysvetliť. Mnohé sú veľmi komplikované a až neriešiteľné, ale pri istom odstupe sa stávajú priezračne jasnými.

Niežeby sa tým ich zmierenie a riešenie stávalo podstatne jednoduchším, ale tento odstup prináša istú chuť nájsť spoločnú reč. Ani v kostole neviete, ako to celé dopadne, ale máte vieru v to dobré.

Po čom prahneme

Čo sa naučíme v škole a naozaj reálne ovládame, hovorí sa tomu odborne vedomosti a zručnosti, vieme využiť aj v živote. Po tom prahnú najmä zamestnávatelia, aby mali funkčných zamestnancov, ktorí poskytnú dobrý pomer cena a výkon. Určite po tom prahnú aj rodičia, aby ich deti mali slušnú prácu.

Škola je však aj o hodnotách, teda priestor nielen pre učenie sa, ale aj vychovávanie sa. Po tom prahnú najmä tí rodičia, ktorým v kolotoči ich kariér a zamestnaní plných výziev už neostáva čas venovať sa vlastným deťom. A tak len dúfajú, že škola ich ako-tak zastúpi.

Asi nemá veľký význam, ak ste vzdelaný, ale ste bezcharakterne schopný čohokoľvek a na druhej strane asi nemá veľký význam, ak ste čestný a ústretový, ale vlastne nič neviete robiť. Zdieľať

Hneď v základnom princípe fungovania školy sú akoby tieto dva protipóly, učiť či vychovávať. Mnohí budú tvrdiť, že školy sú najmä zdrojom vedomostí a zručností, hodnoty má dať rodina. Mnohí budú tvrdiť, že školy sú najmä zdrojom hodnôt, postojov a angažovanosti, informácie sa dajú získať z virtuálneho priestoru.

Pohľad z odstupu je asi jasný, pravda je uprostred ako skoro vždy. Asi nemá veľký význam, ak ste vzdelaný, ale ste bezcharakterne schopný čohokoľvek a na druhej strane asi nemá veľký význam, ak ste čestný a ústretový, ale vlastne nič neviete robiť.

A po čom prahnú samotní žiaci a študenti? Sú to už malí ľudia, žijú na svojej úrovni spoločensky, pomaly chápu význam komunity, úlohu lídrov a postupne hľadajú svoje miesto.

Prahnú byť na jednej strane samým sebou, originálom, ale na druhej strane prahnú byť rešpektovaní v skupine a byť jej súčasťou. Tu sú tie protipóly priamo v tých malých ľuďoch. Je to ťažká životná križovatka, ktorou každý musí prejsť, a ani my, mnohí dospelí, si niekedy ani radšej nechceme spomínať na tie najkritickejšie kroky.

A po čom prahnú učitelia? Asi bude fér na nich nezabudnúť, lebo bez učiteľa nie je škola. Teda aspoň zatiaľ toto je konvencia, ktorá sa azda nebude meniť. Vymenoval som ich na poslednom mieste, a to tentokrát symbolicky úmyselne, lebo na nich sa už dlhodobo zabúda. A to je protipól najväčší.

Na jednej strane sú to oni, ktorí majú plniť to, po čom prahnú firmy, rodičia a najmä ich žiaci, ale na druhej strane, nikoho nezaujíma, po čom prahnú oni, učitelia. Ako si niekto normálny môže myslieť, že sa dá len brať a nič nedávať?

Nielenže je to proti termodynamike, ale ani to nie je s kostolným poriadkom a určite ani v súlade s mystikou energií Zeme. Toto nie je o revolučných zmenách v školstve ani o pomyslenej chamtivosti učiteľov, to je o normálnosti. Je to o tom odstupe.

Normálne odpovede na stále omieľané otázky

Môžeme (no dúfam, že donekonečna nebudeme) mlátiť poloprázdnu slamu o protipóloch školstva, ako sú ilustrované v týchto pár príkladoch o tom:

-  či je predškolská výchova nutná alebo nie? Nuž, ak ste sa narodili v normálnej rodine, asi nutná nebude, ale mnoho detí také šťastie nemalo, a tak je našou povinnosťou im pomôcť.

A pre ne je predškolská výchova pomocnou rukou, ba možno aj poslednou záchranou. Buďme systematickí v diagnostike detí, profesionálni v práci s nimi a najmä normálni.

- čo s inklúziou a integráciou? Keďže sme to v podstate nikdy nerobili, je nám to organizačne aj kultúrne cudzie, nevieme to zatiaľ robiť, a tak to veľmi nebude asi fungovať. Ale utiecť pred tým neutečieme. Svet sa mení a nie je fér ani normálne vyhlásiť zanedbané dieťa za retardované, a to len pre našu zošnurovanosť. Pôjde to pomaly, ale asi budeme musieť začať s mentálnou inklúziou nás samých v našich dospeláckych hlavách.

- či frontálne vyučovanie alebo diskusia? Stáť pred tabuľou a niečo hovoriť a písať je klasika a ostane ňou. Ostať však iba pri tom nie je možné ani normálne, lebo žiaci a študenti musia získať zručnosti, keď sami niečo vyriešia, zostroja alebo odprezentujú.

Inzercia

Diskusia je super, ale predtým, než môžete diskutovať, musíte vedieť základné fakty, názor nepadne z neba. Stručne, dobrý učiteľ nepotrebuje ani tabuľu, aby učil, zlému nepomôžu ani digitálna tabuľa, ani kruhové usporiadanie lavíc a ani živá koza uprostred triedy.

- či memorovať alebo vyhľadávať informácie? Ako čo. Je istý objem informácií, ktoré si musíte zapamätať, lebo nie je normálne si každý deň na internete pozrieť, obrazne, koľko dní má týždeň alebo aký veľký je jeden meter. Ak máte istý objem informácií, treba ich dostať do krvi – úlohami, experimentmi, skúšaním. Potom je možné tieto vedomosti navzájom spájať, neskôr vyhľadávať nové informácie a nakoniec ich kriticky vyhodnocovať. V každom prípade, ľahšie o tom hovoriť, ako to urobiť. Hovorí sa, že „študent je svieca a učiteľ ju má len zapáliť“, občas sa zabúda, že tu „sviecu treba na začiatku z toho vosku ucapkať“.

Diskusia je super, ale predtým, než môžete diskutovať, musíte vedieť základné fakty, názor. Zdieľať

- či známkovať žiakov alebo nie alebo ako hodnotiť? Porovnávanie sa navzájom je naša evolučná vlastnosť, ktorá nás posúva dopredu, často otravuje, ale asi sa jej nezbavíme. Či budeme dávať známky, alebo písomné hodnotenia, vždy bude prítomná sladko-trpká príchuť porovnávania. Asi na to neexistuje liek, ale asi všetci učitelia by mali mať na pamäti, aby boli nielen spravodliví, ale najmä láskaví. Ide nielen o to, čo poviete, ale aj ako. Každý žiak chce byť v niečom úspešný, a tak vysvedčenie, zo známok alebo hodnotení, má byť pre neho cesta k tomu, v čom je alebo môže byť úspešný.

- či učiť klasicky, tematicky alebo experimentálne? Sloboda učiť po svojom je silne lákavá, ale ako hovorí Spiderman, „s veľkou silou musí ísť veľká zodpovednosť“. To znamená, že možno experimentovať, ale s okamžitou spätnou väzbou na výsledky, aby bolo rýchlo jasné, či daná vec funguje. Potierať takúto slobodu v škole je totiž začiatkom konca, neslobodný učiteľ vychová neslobodného žiaka. Na druhej strane, treba dávať pozor, aby si pod rúškom experimentálneho vyučovania niektorí učitelia iba nechceli zľahčiť svoju robotu a presunúť ju na rodičov alebo rôzne organizácie.

- či gymnáziá alebo odborné školy? Svet sa mení a čoraz viac žiakov a najmä ich rodičov by rado videlo svoje deti na gymnáziách. Gymnáziá tu boli vždy ako príprava na vysoké školy a o štúdium na vysokej škole je čoraz väčší záujem, takže to dáva logiku. Avšak potreba odborných stredných škôl je neoddiskutovateľná. Výzvou je dobre prepojiť stredné odborné školy s praxou, aby bol jasný benefit kvalitného zamestnania hneď po skončení školy.

- čo s vysokými školami, aby naše deti nemuseli utekať do Čiech? Naše vysoké školy strácajú dych už aj v konkurencii krajín V4, nehovoriac o Európe. Mnohí tvrdia, že ich je priveľa, ale viac ako počet treba riešiť ich kvalitu. Nie je možné zvyšovať kvalitu plošne všade, a preto sa javí dobrým začiatkom diferenciácia škôl na vysoké školy vedecké a vysoké školy bakalárske. Tie vedecké sa môžu sústrediť na doktorandské štúdium a tie bakalárske majú byť partnermi priemyslu a spoločenskej praxe.

Samozrejme, nechcem tvrdiť a ani netvrdím, že aj tu netreba oddeliť zrno od pliev, ale stredobodom záujmu je žiak. Hlavný cieľ je, aby žiaci chodili do škôl relatívne radi.

Základ dobrej školy

Na to, aby sa tam cítili dobre, je dôležité, aby sa tam dobre cítili aj učitelia a to je tá prvá žatva. Niet pochýb, že základom dobrej školy je dobrý učiteľ. A ten, hoci to už asi aj zabudol a už určite ani nemá odvahu to vysloviť, prahne po tom, aby

- mal spoločenské ocenenie a s tým úmerné ekonomické ohodnotenie. Žiadny učiteľ netúži byť boháčom, lebo svoju prácu robí ako poslanie a poväčšinou chápe tie zložité protipóly, ktoré každodenne musí zmierovať,

- mal slušne vybavenú školu, kde nezateká strecha, telocvičňa nie je len snom a jedáleň je príjemným miestom. Aby mal dostatok dobrých učebníc, materiálov a najmä slobody, kde sa nehovorí veľa o tom, čo treba učiť, ale viacej o tom, čo žiaci majú vedieť,

- jeho pedagogická fakulta, kde vyštudoval a dostal titul, bola naozaj jeho Alma Mater po celý profesionálny život, kde sa vždy môže obrátiť po radu a na druhej strane poskytnúť aj svoje postrehy. To je miesto, kde nejde len o kredity na zvýšenie platu, ale o načerpanie nových trendov a poznatkov, aby mohol učiť dlhodobo dobre,

Hoci je ťažké vidieť detaily riešení, treba ísť do toho s chuťou a možno s ambíciou na začiatok – mať školy normálne. Zdieľať

- aby organizácie ministerstva školstva boli všestrannou podporou, ktoré „z tylu zabezpečujú vojakov v prvej línii“. Ministerstvo nemá byť strašiak alebo ešte horšie – nástroj politickej šikany, ale dobre organizovaný systém, ktorý ekonomicky a materiálne zabezpečí školy, jasne definuje, čo majú žiaci vedieť a ako z toho budú objektívne testovaní. Hodnotenie žiakov je potom aj hodnotením učiteľov.

Školstvo je dnes plné protipólov, bolo to vždy, ale dnes je to o to horšie, že tieto protipóly sa nezmierňovali a školstvo je dlhodobo zanedbávané. Skúsme si sadnúť spolu za jeden stôl a položme naň všetko, po čom kto prahne – firmy, rodičia, žiaci a učitelia, tí nie však na poslednom mieste. Treba pracovať na spoločnom základe, na ktorom sa dá zhodnúť, ďalšie protipóly sú už neúnosné.

Ako sme začali, tak aj skončíme, svet je plný komplikovaných protipólov, ktoré je ťažké detailne vidieť, a rovnako je to aj v školách, ktoré sú predobrazom sveta. A hoci je ťažké vidieť detaily riešení, treba ísť do toho s chuťou a možno s ambíciou na začiatok – mať školy normálne.

V tejto etape skúsme pomôcť učiteľom a vložme do nich svoju vieru, keď im už do rúk dávame aj svoje deti.

Odporúčame