Spoločnosť 26. september 2019

Keď Gretu miernia Macron s Merkelovou

Lukáš Krivošík
Lukáš Krivošík
A prečo dúfať, že nám klímu pomôžu zachrániť okrem iného aj veľryby.
A prečo dúfať, že nám klímu pomôžu zachrániť okrem iného aj veľryby.
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Lukáš Krivošík

Keď Gretu miernia Macron s Merkelovou
Greta Thunbergová a generálny tajomník OSN António Guterres počas otvorenia mládežníckeho klimatického summitu na pôde Organizácie Spojených národov 21. septembra 2019. FOTO TASR/AP

Bola to medzinárodne očakávaná udalosť. Emotívny príhovor šestnásťročnej environmentálnej aktivistky Grety Thunbergovej pred lídrami členských štátov Organizácie spojených národov obletel svet:

Je to celé zle. Nemala by som tu byť. Mala by som byť späť v škole na opačnom brehu oceánu. Napriek tomu prichádzate za nami mladými ľuďmi kvôli nádeji. Ako sa opovažujete? Ukradli ste moje sny a moje detstvo svojimi prázdnymi slovami. A to som ja ešte z tých šťastnejších. Ľudia trpia, ľudia umierajú a celé ekosystémy kolabujú. Stojíme na počiatku hromadného vyhynutia a všetko, o čom dokážete hovoriť, sú peniaze a rozprávky o večnom hospodárskom raste. Ako sa opovažujete?!

Greta toho povedala v podobnom duchu ešte o čosi viac. Mladá Švédka vyvoláva protichodné reakcie. Jedni ju zbožňujú ako osobnosť, ktorá „o päť minút dvanásť“ zmobilizovala pre svoju tému časť mladej generácie. Pre druhých (aj mnohých konzervatívcov) je častým terčom uštipačných vtipov a kritiky ako „klimatická alarmistka“, či dokonca „vodkyňa apokalyptického kultu“ (ako ju nazval historik Niall Ferguson).

Donald Trump ju po jej vystúpení v OSN ironizoval ako „zjavne veľmi šťastné mladé dievča, vzhliadajúce k svetlej a nádhernej budúcnosti“. Podľa Václava Klausa, bývalého prezidenta Českej republiky, by v jej prípade mal zasiahnuť Barnevernet, čo je kontroverzný nórsky úrad, kritizovaný pre neodôvodnené odoberanie detí z rodín – treba však dodať, že Greta je Švédka. Sofistikovanejší kritici namietali, že na následky prírodných katastrof v skutočnosti dnes ľudia umierajú menej než v minulosti.  

No podstatné je niečo iné. Politici, prítomní na jej vystúpení, vedeli, čo sa patrí: Zatlieskať prejavu, pokiaľ možno odfotiť sa s Gretou a stanoviť si ambiciózne klimatické ciele. Najlepšie s horizontom, ktorý dopadne až na niektorú z budúcich generácií politikov.  

Ako príklad môže slúžiť záväzok Slovenska a ďalších krajín k uhlíkovej neutralite do roku 2050, k čomu sa na summite prihlásila aj prezidentka Zuzana Čaputová. Skeptický environmentálny ekonóm Bjorn Lomborg ešte pred summitom upozornil pre austrálsky denník Australian, že vysoké náklady na reálnu snahu dosiahnuť takýto cieľ globálne by zrejme viedli k protestom v štýle francúzskych „žltých viest“ po celom svete.

Lomborg kritizuje doterajšie globálne iniciatívy proti klimatickej zmene ako sľubujúce zanedbateľné výsledky za príliš veľa peňazí. Podľa neho najschodnejšou cestou k riešeniu následkov klimatických zmien sú: rozumne nastavená uhlíková daň, hľadanie lokálnych foriem prispôsobenia sa, sústredenie výdavkov do výskumu a vývoja zdrojov zelenej energie a politiky podporujúce hospodársky rast v rozvojových krajinách, pretože práve tieto štáty najviac k znečisteniu planéty prispievajú a výdavky na životné prostredie sú najmenej spôsobilé niesť.

Radi čítate Postoj?

Bez vás by sme Postoj nemohli tvoriť.

Pridajte sa k našim podporovateľom na podpora.postoj.sk

Dovolili si protirečiť

V tomto zmysle čudne vyznieva, že sa Greta Thunbergová v týchto dňoch pochytila práve s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom. Spolu s ďalšími detskými aktivistami totiž podala oficiálnu sťažnosť pre porušovanie Dohovoru o právach dieťaťa na Argentínu, Brazíliu, Turecko, Francúzsko a Nemecko, lebo vraj neplnia dohodnuté ciele parížskej klimatickej dohody.

Veľkí znečisťovatelia ako Čína a USA sa takto napadnúť nedajú, lebo neratifikovali príslušné články dohovoru. Natíska sa otázka, prečo Grétin hnev dopadol práve na Francúzsko a Nemecko. Emmanuel Macron prišiel o množstvo politického kapitálu v dôsledku protestov hnutia „žltých viest“, ktoré okrem iného vyrástlo aj ako reakcia na jeho ekologické dane. Francúzsky prezident po sťažnosti na svoju krajinu skritizoval postoje Grety Thunbergovej ako „veľmi radikálne“ a „spoločensky rozdeľujúce“.

Švédska aktivistka vo svojom prejave okrem odmietnutia „rozprávok o večnom hospodárskom raste“ tiež skritizovala, že stiahnutie miliónov ton CO2 z atmosféry závisí „od technológií, ktoré sotva existujú“. Na toto mala zase potrebu reagovať nemecká kancelárka Angela Merkelová.

Nemecký denník Die Welt informoval o stretnutí oboch žien. Merkelová sa priznala, že aj keď „počula výzvu mládeže k prebudeniu“, v jednej veci predsa len Grete protirečila. Podľa nemeckej kancelárky prejav švédskej aktivistky nedostatočne zdôraznil, do akej miery práve technologické inovácie v energetike vytvárajú priestor pre zdolanie klimatických výziev, čomu ona ako vedkyňa verí. Pripomeňme, že rovnako o investíciách do výskumu zelenej energetiky písal aj Bjorn Lomborg.

Gretine výčitky voči Nemecku nie sú férové aj preto, že práve Berlín vráža bezprecedentné sumy do rôznych medzinárodných iniciatív na boj za zníženie emisií. Klíma sa v Spolkovej republike nachádza v strede verejnej diskusie. Navyše, nemecký „obrat v energetike“ (Energiewende) je až kontroverzný tým, že popri uhlí Nemci vystupujú aj z jadrovej energie.      

Pomôže ochrana veľrýb?

Užitočné opatrenia môže ponúknuť aj samotná príroda. Ekonómovia Medzinárodného menového fondu prišli s pozoruhodným článkom o cielenej ochrane organizmov, ktoré viažu CO2.

Napríklad veľryba v priemere stiahne z atmosféry 33 ton oxidu uhličitého a keď zomrie, jej telo klesnú na morské dno. Prítomnosť veľrýb cez ich výlučky navyše pozitívne ovplyvňuje rast fytoplanktónu, ktorý taktiež viaže oxid uhličitý, dokonca v násobne väčších množstvách ako Amazonský dažďový prales.

Ekonómovia považujú veľryby, ktorých populácia sa zredukovala na štvrtinu niekdajších počtov, za medzinárodný verejný statok. Uvažujú o systéme ekonomických podnetov, ktoré by štáty motivovali ich chrániť, nie loviť. Cieľom by malo byť prispieť k zotaveniu ich počtov a využiť veľryby v boji proti klimatickým zmenám.

Nemá ísť o zázračný či jediný prostriedok. Človek má vo vzťahu k prírode povinnosť zodpovedného správcovstva a veľryby si zaslúžia ochranu samy osebe. No napríklad pred niekoľkými mesiacmi vedci označili za sľubný a relatívne nenákladný nástroj boja proti klimatickým zmenám masívne vysádzanie stromov. Ani to nie je riešenie, prijímané ako zázračné. Ide však o to, aby sa našla taká kombinácia podobných opatrení, ktoré budú nielen ekologické, ale tiež ekonomické a zaobídu sa bez nutnosti rušiť trhové hospodárstvo, rezignovať na deti či leteckú dopravu alebo upierať rozvojovým krajinám ambíciu ekonomicky dobiehať.  

Na konci článku vás ešte poprosím o jednu vec:

Ak radi čítate moje články na Postoji, staňte sa, prosím, členom klubu podporovateľov Postoja. 

  

Vašich 5 eur mesačne výrazne pomôže k vzniku ďalších našich článkov.
Ďakujem. Lukáš Krivošík

Viac o podpore nájdete na podpora.postoj.sk

 
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0

Najčítanejšie

Deň Týždeň

Najčítanejšie

Deň Týždeň
Diskusia 0