Pod Johnsonom práve vybuchla politická bomba

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Pod Johnsonom práve vybuchla politická bomba

FOTO TASR/AP

Britský Najvyšší súd na poludnie rozhodol, že pozastavenie parlamentu, ktoré iniciovala vláda Borisa Johnsona, bolo nezákonné.

Týmto verdiktom spúšťa súd ďalšie zemetrasenie na beztak labilnej politickej scéne. Po tom, čo tento krok rozdelil justíciu Anglicka, ktorého súd tento krok odobril, a justíciu Škótska, ktorého súd označil pozastavenie parlamentu ako nezákonné, sa dostalo finálne rozhodnutie na Najvyšší súd.

Súd: Johnsonovo konanie bolo veľmi účelové

Ten rozhodol, že vládny návrh voči kráľovnej, aby pozastavila zasadnutie parlamentu na päť týždňov a následne otvorila nové parlamentné zasadnutie, je v celom rozsahu neplatný. Súd rozhodol, že vláda kráľovnú zavádzala, keď neuviedla skutočné dôvody na také dlhé pozastavenie zasadnutia parlamentu.

Súd neuznal dôvody, že takéto dlhé pozastavenie bolo potrebné na to, aby sa vláda viac venovala svojmu programu, akým je napríklad zníženie zločinu, čo by následne predstavila na otváracej schôdzi nového parlamentu. Skutočným motívom bolo podľa súdu znemožniť debatu o brexite počas kľúčového obdobia, keď sa rozhoduje o tomto kroku. Súd dokonca uviedol, že dosah Johnsonovho kroku na demokraciu bol extrémny.

Je síce pravdou, že takéto dlhé pozastavenie parlamentu nie je vo Veľkej Británii bez precedensu, naposledy sa tak stalo za vlády Clementa Atleeho po druhej svetovej vojne. No súd v tomto prípade rozhodol, že Johnsonovo konanie bolo veľmi účelové a viedol ho jediný cieľ, ktorým bolo pozastaviť parlamentnú debatu o brexite. Dá sa predpokladať, že Johnsonovo popieranie skutočnej motivácie jeho situáciu len zhoršilo.

Paradoxom celej situácie je, že Johnsonov radikálny krok bol nakoniec úplne zbytočný. V konečnom dôsledku spôsobil zjednotenie dovtedy rozdelenej opozície, ktorá v urýchlenom rokovaní zaviazala vládu požiadať EÚ o ďalší odklad brexitu v prípade, že nedôjde k novej dohode s Bruselom. A ak bolo skutočnou motiváciou Johnsona dosiahnuť, aby tento krok doviedol krajinu k okamžitým predčasným voľbám, už zo známych dôvodov neuspel ani s týmto plánom.

Boris tak čelí nečakanej a okamžitej kríze. Podľa britských médií je premiér v New Yorku na zasadnutí OSN a v čase rozsudku sa práve len zobúdzal. Následne ho čaká zložité rozhodovanie, ako ďalej postupovať. Podľa oficiálneho programu sa mal dnes stretávať so siedmimi hlavami štátov, okrem Donalda Trumpa aj s prezidentom Iránu a európskymi lídrami. Okrem toho má v programe svoj prvý prejav pred Valným zhromaždením OSN. Teraz ho čaká rozhodovanie, či zrušiť tieto cenné a prestížne stretnutia a odletieť domov hasiť krízu, a to už dnes.

Po istom váhaní Boris napokon pred médiá predstúpil a vyhlásil, že do Británie odletí ešte dnes v noci, pričom sa pokúsi stihnúť čo najviac zo svojho programu. K samotnému rozhodnutiu súdu sa zatiaľ vyjadril len tak, že aj keď s ním nesúhlasí, tak ho plne rešpektuje. Rovnako zdôraznil, že tento postup nezabráni oddialeniu brexitu za 31. október.

Opozícia na rozdiel od Borisa so svojimi verejnými vyjadreniami nezaháľala. Jeremy Corbyn či škótska premiérka Nicola Sturgeonová už vyzvali Johnsona na odstúpenie z funkcie. Iróniou je, že ku kritikom sa pridal aj Nigel Farage, ktorý označil pozastavenie parlamentu za najhoršie politické rozhodnutie všetkých čias. Vzápätí vyzval Johnsona, aby zo svojich funkcií odvolal svojich poradcov, ktorí ho k tomuto kroku viedli. Na mysli mal najmä svojho dávneho nepriateľa Dominica Cummingsa.

Zápas Johnson verzus elity pokračuje

Čo znamená toto prekvapivé rozhodnutie justície v praxi? Súd odpovedal aj na túto otázku: tým, že vyhlásil pozastavenie zasadania parlamentu za neplatné v celej miere, vrátil iniciatívu do rúk parlamentného spíkra Johna Bercowa. Ten sa už vyjadril, že jednak rozhodnutie v plnej miere víta a čím skôr bude kontaktovať predsedov všetkých strán s tým, že parlamentné zasadnutie treba obnoviť čo najskôr. Podľa najnovšieho vyjadrenia Bercowa má parlament obnoviť svoje zasadnutie už dokonca zajtra o 11.30.

Treba však poukázať aj na ďalší rozmer dnešného rozhodnutia. Takýto drastický zásah súdnej moci do parlamentného zápasu je v Spojenom kráľovstve novinkou. Najvyšší súd je totiž novou inštitúciou, v tejto podobe sa sformoval v roku 2009, keď nahradil najvyššiu justičnú právomoc Snemovne lordov. Týmto krokom malo dôjsť k zavedeniu balansu moci podľa vzoru amerického modelu. Na druhej strane sa však už vtedy kritici obávali, že ide o ohrozenie primátu parlamentu, ktorý dovtedy fungoval podľa nepísanej britskej ústavy. Kritici tohto modelu budú namietať, že ide o prvý krok súdneho aktivizmu podľa amerického vzoru, kde Najvyšší súd vstupuje do mocenského zápasu pomerne otvorene. Odporcovia budú tvrdiť, že nič také radikálne sa nedeje, pretože hoci je vládny kabinet exekutívnym krídlom parlamentu, bol to práve jeho zásah, ktorý ohrozil primát parlamentu v rozložení moci.

Debaty o povahe moci však asi nebudú tým, čo zamestná Borisa Johnsona v najbližších dňoch. Aj keď situácia, ktorú spôsobil, vyzerá na poriadne fiasko, môže mu nakoniec zapadnúť do motívu jeho predvolebnej kampane, ktorú plánuje viesť v štýle ľud verzus parlament. V tomto jeho mimoriadne paradoxnom volebnom zápase proti elitám môže voličov burcovať nielen v boji proti zlovoľnému parlamentu, ale aj proti súdom nerešpektujúcim vôľu ľudí.  

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo