Dáni chceli prevychovať Eskimákov z Grónska, zničili im život

Mnohí mali depresie, výbuchy plaču, skončili ako alkoholici. Vláda sa obetiam doteraz nedokázala ospravedlniť.

Dánske úrady si v 50. rokoch zaumienili pustiť sa do experimentu, ktorý mal zmeniť zaostalú eskimácku komunitu Inuitov z ostrova Grónsko za polárnym kruhom. Cieľom bolo vychovať z tamojších detí civilizovaných ľudí.

Odobrali ich rodinám a poslali na prevýchovu do Dánska, ktorého súčasťou je Grónsko od roku 1814. Ani po 60 rokoch sa úrady deťom a ich rodinám nedokázali ospravedlniť. Píše o tom český portál idnes.cz.

Experiment sa začal v roku 1951 a neskôr sa ešte veľakrát zopakoval. Z hlavného mesta Grónska Nuuk sa im podarilo priviezť 22 detí, ktorých rodičov presvedčili, že im polrok v Dánsku „zaistí skvelú budúcnosť“.

Cieľom bolo pomôcť pomaly sa rozvíjajúcemu Grónsku, závislému od tradičného lovu veľrýb, aby sa jeho obyvatelia naučili po dánsky, kultúrne sa povzniesli a ostrov sa zmodernizoval. Okrem zaostalosti na ňom zúrila tuberkulóza.

Talentovaní a vyvolení

Plán sa rozbehol výzvou pre miestnych riaditeľov škôl a farárov, aby vytypovali talentované deti od šiestich do dvanástich rokov. Organizácia Save the Children ich potom mala dopraviť do Dánska a v hosťovských rodinách vychovať podľa dánskych štandardov.

Aj keď rodičia aj deti sa väčšinou vzpierali, najmä chudobnejších sa podarilo presvedčiť, takže napokon súhlasili s odlúčením detí. Dnes sedemdesiatjedenročná Helene Thiesenová však na ďalšie mesiace spomína ako na horor.

„Čo to je Dánsko?“ bola jej otázka, keď jej mama vysvetľovala, že pocestuje do inej krajiny. „Bola som nahnevaná, prečo ma vlastne necháva odísť, pomyslela som si.“

Leto deti strávili v prázdninových táboroch, bolo to po prvý raz, čo grónske deti pricestovali do Dánska, takže ich najprv držali v karanténe. Helene sa potom dostala do rodiny lekára, kde sa však cítila ako cudzinec, až druhá rodina bola dobrosrdečná a prijala ju.

Zákaz rodného jazyka

Po necelom roku sa 16 z 22 detí vrátilo do Grónska, zvyšok si adoptovali dánske rodiny. Keď sa Helene vrátila do Nuuku, stretnutie s mamou bolo bolestné. Hovorila po dánsky a mama jej nerozumela, ona zasa zabudla inuitský jazyk.

Navyše nemohla bývať doma, ale v detskom domove, ktorý zriadil dánsky Červený kríž. Tam experiment pokračoval, úrady tvrdili, že deti by nemali zostať v „zlých podmienkach“ so svojimi rodinami. Smeli hovoriť iba po dánsky, ich rodný jazyk bol zakázaný.

Ako Helene hovorí v dokumente, ktorý natočila britská televízia BBC, ťažké zážitky z detstva ju prenasledujú celý život. Zahorkla voči matke, pretože dovolila, aby odišla do Dánska a potom bývala v detskom domove, ich vzťah sa jej nepodarilo dať do poriadku až do jej smrti.

Helene trpela výbuchmi plaču podobne ako ďalšie obete sociálneho experimentu, mnohí skončili ako alkoholici a v depresiách. Iní bojovali o ospravedlnenie od dánskych úradov.

Ospravedlnenie na dlhé lakte

Čiastočne sa to podarilo až v roku 1998, keď Červený kríž oficiálne oľutoval svoju účasť na projekte prevýchovy eskimáckych detí, v roku 2009 sa ospravedlnila aj organizácia Save the Children.

Podľa riaditeľky dánskej pobočky Mimi Jacobsenovej vtedy išlo o jasné porušenie základných ľudských práv detí. V minulosti však niekto schválne zničil mnoho dokumentov o tomto experimente.

„Nikdy nepochopím, ako z nás mohli urobiť experiment. Zatrpknutá budem až do konca života,“ priznáva Helene Thiesenová. Dánska vláda sa za vtedajšie praktiky nikdy nedokázala ospravedlniť.

Dôvodom môže byť aj to, že sociálnodemokratickí politici sú stále presvedčení, že štát vie lepšie, čo deti potrebujú a vie sa o ne lepšie postarať ako ich rodičia. Zodpovedá tomu aj prax sociálnych úradov, ktorých úlohou je sledovanie rodín a vývoja detí.

Výsledkom je rýchle odobratie detí najmä zo sociálne slabších rodín či extrémna ochrana detí pri nezhodách s rodičmi, čo je bežnou praxou nielen v Dánsku, ale aj Nórsku a Švédsku.

V Nórsku sa po viacerých sporných prípadoch v posledných dňoch podľa denníka Dagbladet Nyheter rozbehlo rozsiahle vyšetrovanie svojvoľných praktík sociálneho úradu Barnevernet pri odoberaní detí.

Peter Kremský

Ilustračné foto TASR/AP

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo