Majiteľ SBS-ky o festivaloch: Mamičky sú často horšie ako metalisti

V zákulisí festivalu Lumen sa pohybuje od svojich trinástich. Dnes má vlastnú firmu a venuje sa bezpečnosti na festivaloch a koncertoch. Vie rozprávať o tom, ako sa práve bezpečnosť a zdravotný dozor u nás podceňujú. Každé leto tiež šéfuje stovkám dobrovoľníkov na festivale Pohoda v Trenčíne. Martin Královič.

Stretli sme sa na festivale Lumen. Čo tu robíš?

Vybavoval som hlavnú kapelu festivalu. Plus hotelové ubytovania. No už som v podstate na odchode. Začínal som v roku 2001, pri zvukároch. Potom od roku 2007 som mal na starosti zahraničné kapely, dva roky som bol zástupcom riaditeľa festivalu. Teraz pomaly nechávam priestor mladším.

Medzičasom si si založil súkromnú bezpečnostnú službu.

Skúsenosť z festivalu Lumen ma viedla k tomu, že som si v roku 2008 založil prvú firmu. Bola to produkčná spoločnosť. Vďaka skúsenosti z Lumenu aj ďalších festivalov sa vyprofilovala na bezpečnostnú agentúru. Hoci má SBS licenciu, nie je to klasická SBS-ka, ako si veľa ľudí predstavuje – s hrubokrkými gorilami a podobne.

Aké skúsenosti z festivalov ťa viedli k tomu, aby si riešil bezpečnosť?

Na viacerých akciách a festivaloch - aj kresťanských – som videl veľa bezpečnostných „prúšvihov“. Deje sa to aj na svetských podujatiach, ale na kresťanských je to výraznejšie – možno práve pre rozmer viery.

Na jednom festivale nastala situácia, kde bol vo vode ponorený 400-voltový kábel. Prišiel k nemu dobrovoľník so slovami, že ho ide vytiahnuť. Hovorím mu, nech nič radšej neťahá, najprv vyhodíme poistky. On na to: „To je v pohode, mňa Pán Boh zachráni.“

Na jednej strane je takáto viera povzbudením, no hovorím si, že zrejme som v tej chvíli mal byť z nejakého dôvodu pri ňom.

Toto sa zrejme nestane na svetskom festivale...

S takýmto podtónom sa možno stretnúť na kresťanských akciách. Avšak platí vo všeobecnosti, že bezpečnosť a zdravotný dozor sú veci, na ktoré sa pri bežných festivaloch vyčleňujú peniaze až v poslednom rade. Prvoradá je kapela.

Čo ťa ešte vyburcovalo, aby si sa venoval bezpečnosti?

Veľký vplyv mal aj festival Pohoda. Mišo Kaščák ako jeho riaditeľ je pre mňa vo veľa veciach vzorom. Motivoval ma, aby som sa venoval manažmentu bezpečnosti davu.

"Bezpečnosť a zdravotný dozor sú veci, na ktoré sa pri bežných festivaloch vyčleňujú peniaze až v poslednom rade."

Zdieľať

Od roku 2010 si šéfom dobrovoľníkov na Pohode. Ako si sa k tomu dostal?

Cez festival Lumen. Rok po tragédii na Pohode sme mali na festivale Lumen diskusiu s Mišom Kaščákom. Bolo to v roku 2010. Hovorili sme o rozhodnutiach a zodpovednosti za ne. Bol to silný rozhovor. Diskusiu sme dvakrát zopakovali.

Čo si si z nej odniesol?

Organizovať festivaly je brutálna zodpovednosť. A nie každý si to uvedomuje. To, že ti na letisko alebo námestie, či na lúku prichádzajú tisícky mladých ľudí. Vytváraš pre nich dočasné mestečko, priestor, služby a preberáš za to všetko zodpovednosť. Musíš myslieť o krok vpred, vcítiť sa do návštevníka. To, že poznáš areál naspamäť, neznamená, že ho pozná aj on. A tisíce takýchto detailov.

Ako ste začali spolupracovať s Kaščákom?

Dva týždne po spomínanej diskusii na festivale Lumen sa mi ozval s tým, že si všimol dobre fungujúcich dobrovoľníkov na Lumene. Navrhol mi, aby som zmanažoval dobrovoľníkov aj na Pohode, keďže niekoľkých tam už mali.

V ten rok sme mali na Pohode 200 až 250 dobrovoľníkov.

Ako si vnímal Pohodu?

Zážitok bol veľmi dobrý. Dovtedy som poznal skôr kresťanské festivaly. Bol to pre mňa nový svet. Ak by bol človek príliš bigotný, tak si povie, že nemôže ísť na festival, kde sa pije a droguje a neviem čo všetko robí. Zažil som však niečo úplne iné. Nemusíš so všetkým súhlasiť, ale festival je neskutočne pekný.

Zažil si dobrovoľníctvo aj inde?

Mám skúsenosť s veľkým českým komerčným festivalom. Šiel som naň minulý rok manažovať dobrovoľníkov s veľkým nadšením. Na tento festival som chcel ísť dlho, bol to akoby sen. Napokon som však ledva pretrpel tých pár dní.

Úplne inak pristupovali k dobrovoľníkom. Pre nich bol len brigádnik, ktorému nedávaš peniaze. S takýmto prístupom sa dobrovoľník buď nevráti, alebo odíde ešte počas akcie. Aj na Pohode sme sa postupne učili prejsť z tvrdšieho režimu do partnerského. K pozvaniu spolupracovať.

V čom bol problém?

Na českom festivale ma s kolegom tlačila produkcia do toho, aby sme boli na dobrovoľníkov militantní. Nevedeli sme sa s tým stotožniť. Odniesol som si tak zaujímavé porovnanie mentality.

Pôjdeš tam aj toto leto?

Tento rok tam nepôjdem. I keď z pohľadu návštevníka je to super festival.


Pomáha tvoja SBS-ka len na kresťanských festivaloch?

Snažíme sa pomáhať na viacerých kresťanských akciách. Cítim aj zodpovednosť, keďže cez festival Lumen a saleziánov som nabral odvahu sa venovať bezpečnosti. V roku 2013 som začal študovať v Londýne manažment bezpečnosti davu.

Čo vlastne robia SBS-kári na kresťanských festivaloch, však mladí kresťania by mali byť slušní?

Áno, je menšia pravdepodobnosť, že pri kresťanskom festivale nájdeš opitého človeka. No napríklad festival Lumen je špecifický v tom, že má vstup zdarma. Trojičné námestie môžeme len monitorovať a až následne zasahovať. To je však pointa. Preto sme vyšli zo športovej haly na námestie, aby sme ukázali, že kresťania sa dokážu normálne baviť a že kresťanská hudba nie je len o chrámových spevoch.

Čo najčastejšie riešia SBS-ky na takýchto akciách?

Riešia minimum. Väčšinou však stačí človeka napomenúť a odíde. Výnimočne sa ho dotknú a vyvedú von. Najčastejšie prichádzajú do kontaktu s ľudmi pod vplyvom alkoholu alebo podozrivými z krádeží.

Stretávame sa však čoraz častejšie s provokáciami. Vlani som videl na festivale Lumen dvoch chlapcov, evidentne nie z našich kruhov. Obliekli sa do miništrantského a behali po námestí. Nebolo to ok. Sami to však vzdali, keď videli, že na nich nikto nereaguje. Výraznejšie provokácie sú skôr na sociálnych sieťach.

"Mamička, ktorá sa snaží dostať svoje dieťa na pódium za každú cenu, je horšie zvládnuteľná ako metalový fanúšik v zápale zábavy."

Zdieľať

Stretol si sa ty alebo tvoji SBS-kári s niečím prekvapujúcim?

Zaujímavé je, že najviac sa moji chalani neboja metalových či rockových koncertov. Sú to detské predstavenia, čo im robí starosti. Mamička, ktorá sa snaží dostať svoje dieťa na pódium za každú cenu, je nezvládnuteľnejšia ako metalový fanúšik v zápale zábavy. Horšie sa s ňou komunikuje.

Je to asi o citlivosti, nie?

Nemôžeš ani zvýšiť hlas. Keď ona je presvedčená, že dieťa musí dostať tam, kde chce. Je to asi prirodzený, materinský ochranný inštinkt. No SBS-kár sa jej nemôže ani dotknúť.

Inde problémového človeka chytíš a vyvedieš von, strihneš mu pásku a nedostane sa späť. Tu však nepomôže chlapovi ani taktická vesta. Mamy s deťmi na detskej akcii sú veľmi homogénna skupina. Stačí, že jednej povieš niečo zlé a môžeš skončiť tak, že ti vytrhaju vlasy na hlave. Aj keď zase, mojim chlapcom ani nie je veľmi čo na hlavách trhať (smiech).

Toto je však bezpečnostná výzva.

Ako to riešite?

Často volíme metódu, že SBS-kári sú úplne vzadu a 99 percent vecí komunikujú mladé usmievavé usporiadateľky.

Koho sa ešte tvoji chalani „boja“ okrem mamičiek?

Existuje ešte jedna veľká obava a to v prípade, ak sa nezhodne bezpečnostný manažment s kapelou. Občas sa napríklad stáva, že pri poslednej pesničke, v dobrej atmosfére, frontman zahlási: „Teraz všetci ku mne na pódium!“ Pred pódiom môžeš mať hoci aj desať najlepších SBS-károv, keď je v dave dvetisíc ľudí, je to bez šance. Ak faninka raz začula od svojho idolu, že má ísť k nemu na stage, tak ju nič nezastaví.

Stalo sa vám to?

Dvakrát. Je to však chyba kapely, dav len počúva.

Čo sa s tým dá robiť?

Základ je predvídať. V škole nám hovorili ako základné pravidlo: Ľudia nezomierajú pre paniku, ale panikária z toho, že zomierajú. Inými slovami, panika nevzniká sama od seba, ale preto, že už sa niečo deje. Niečo buchlo, niekto niečo zakričal. Dovetok znie, že najjednoduchšie je obviniť z tragédie dav – zvaliť to na paniku. Avšak je oveľa zložitejšie si priznať chybu.


Je festival Lumen najlepší z kresťanských festivalov, čo sa týka bezpečnosti?

To si netrúfam povedať. Na čo si dávame veľký pozor, je zdravotný dozor, v tom sme asi najlepší. Pre mňa nastal zlom v tejto oblasti pred dvomi rokmi, keď mi na jednom inom festivale zomrel človek priamo pred očami na srdcový infarkt. Ešte dlhé týždne potom myslíš na to, čo sa dalo urobiť lepšie, aj keď ti výsledky ukážu, že sa nedalo. Od toho momentu si stonásobne viac uvedomujem dôležitosť zdravotníckeho zabezpečenia.

Čo najviac chýba na našich festivaloch?

V Británii máš na všetko tabuľku. Na základe faktorov ako počasie, priestory, návštevnosť, dostupnosť sanitiek a podobne si vyhodnotíš risk skóre. K tomuto údaju zodpovedá presný počet nariadených - nie odporúčaných - lekárov, sanitiek, sestier a podobne.

Naša legislatíva je zrejme inde...

Zákon o kultúrych a športových podujatiach hovorí len to, že organizátor musí zabezpečiť dostatočný požiarny a zdravotný dozor.

"Je jednoduché obviniť z tragédie dav – zvaliť to na paniku. Zložitejšie je priznať si chybu."

Zdieľať

Aké máš skúsenosti práve so zdravotným dozorom?

Išli sme robiť SBS na jeden koncert. Pýtame sa organizátorov, či majú zdravotný dozor. Máme, samozrejme, odvetia. Napokon vysvitne, že zdravotný dozor je ich basgitarista. Vraj bude na pódiu, ale keby niečo...

Inde nám zase tvrdili, že majú dlhé roky záchrannú službu. Prídeme na miesto a nájdeme biele auto s majákom, ktoré má vo vnútri menej vybavenia, ako mám v autolekárničke. Vyvoláva to pocit bezpečia, ale keď sa niečo stane, ako môžu reagovať?

Naše festivaly a koncerty majú čo dobiehať.

Keď som študoval bezpečnosť v Londýne, spolužiaci a lektori žasli nad tým, keď sme provonávali legislatívu. Boli prekvapení, že u nás dá na akciu pečiatku úradník od stola, ktorý sa vôbec nemusí vyznať v bezpečnosti.

Aká výzva ťa čaká najbližšie?

Festival Pohoda. Okrem toho, začíname chystať Národný pochod za život v Bratislave. Oproti Košiciam to bude iné, o čosi zložitejšie.

Pavol Rábara
Foto: autor a archív Martina Královiča

Martin Královič pochádza z Trnavy. Od svojich 13 rokov pracuje ako dobrovoľník na Festivale Lumen. Študoval na Fakulte Managementu UK v Bratislave a momentálne dokončuje štúdium v odbore Crowd Safety Management na Buckinghamshire New University vo Veľkej Británii. Je majiteľom a riaditeľom bezpečnostnej agentúry, ktorá sa zameriava na koncerty, festivaly a pohyb veľkého počtu osôb. Každoročne manažuje na festivale Pohoda v Trenčíne viac ako 600 dobrovoľníkov

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo