Letenka do Grécka a dlhová brzda

Letenka do Grécka a dlhová brzda

Andrej Danko na národnej púti k Sedembolestnej Panne Márii v Šaštíne-Strážach 15. septembra 2019. FOTO TASR – Róbert Fritz

Andrej Danko volá po väčších verejných investíciách, hoci aj na úkor dlhovej brzdy.

Aj keď milovníci politickej operety si mohli zgustnúť na minulotýždňovej parlamentnej roztržke medzi Andrejom Dankom a Igorom Matovičom, šťavnaté výrazy, ktoré zazneli, úplne prekryli príčinu ich sporu.

Celý konflikt vyvolala letenka do Grécka od lídra OĽaNO pre šéfa SNS. Matovič chcel takto reagovať na Dankovu myšlienku, že dlhová brzda, ktorá stanovuje limity pre výšku verejného dlhu, je „blbosť“, s ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti by predseda národniarov skoncoval a následne by spustil veľké verejné projekty aj za cenu vyššieho zadlžovania štátu...

Na Matovičovej metaforickej skratke s „letenkou do Grécka“ pre celé Slovensko v prípade bezbrehého uvoľnenia verejných výdavkov niečo je. Na druhej strane, zrušiť dlhovú brzdu by si vyžadovalo ústavnú väčšinu. Slová Andreja Danka treba skôr vnímať už ako súčasť predvolebnej kampane.

Predseda národniarov by to chcel dať na slovenského Orbána či Kaczyńskeho. No výstrahou by mu mohli byť skôr grécki expremiéri: Andreas Papandreou a Konstantinos Simitis.

Aj oni boli fanúšikmi veľkých výdavkových či infraštruktúrnych projektov. A na rovnováhu medzi príjmami a výdavkami štátu príliš nedbali. Najneskôr počas gréckej dlhovej krízy okolo roku 2010 sa ukázalo, že sa v Aténach na prelome tisícročí výrazne prifarbovali štatistiky a deficity boli oveľa vyššie než oficiálne vykazované...

Radi čítate Postoj?

Bez vás by sme Postoj nemohli tvoriť.

Pridajte sa k našim podporovateľom na podpora.postoj.sk

Andrej Danko volá po investíciách do ciest, železničných tratí, letísk či nemocníc. Mnohé z toho sa nachádza v dezolátnom stave a zainvestovať by skutočne potrebovalo.

Na druhej strane, predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ivan Šramko pre TA3 uviedol, že vláda samotná čerpá len polovicu z investícií, ktoré si sama naplánovala. Viac ako miliarda na investície zostala vlani nevyčerpaná. Lepšia by teda bola debata o kapacite štátu míňať rozumne a dosahovať tú často omieľanú „hodnotu za peniaze“.

Otázka predzásobenia hotovosťou

O rozpočtovej zodpovednosti sa dajú viesť užitočné politické diskusie. Koncept dlhovej brzdy má totiž aj isté slabšie miesta, ktoré by naozaj bolo vhodné upraviť. Napríklad dlh a jednotlivé sankčné hranice za jeho výšku sa odvíjajú od údajov Eurostatu, ktorý oficiálne vyhodnocuje čísla verejných financií.

Eurostat figuruje ako nezávislá inštitúcia, preto vyhodnocovanie stavu verejných financií podľa jeho údajov má zmysel. No slabším miestom je fakt, že Eurostat, respektíve Európska komisia, chápe pod dlhom krajiny jej hrubý dlh. Teda bez toho, aby brala do úvahy hotovostné rezervy krajiny.

Ak si napríklad Slovensko požičia na trhoch miliardu eur preto, že sa mu podarí požičať si dnes lacnejšie, ako je bežné, no peniaze drží na účtoch, aj tak sa táto pôžička ráta do verejného dlhu. V tomto prípade by to znamenalo zvýšenie dlhu krajiny približne o jedno percento HDP.

V čase, keď sa verejný dlh hýbal pri hraničných pásmach dlhovej brzdy, to komplikovalo možnosť úrokovej optimalizácie a výhodného predzásobenia sa hotovosťou. Preto možno očakávať, že v tomto smere sa metodika dlhovej brzdy zmení tak, aby sa od hrubého dlhu odpočítavala hotovosť vo verejnej pokladnici. Otázne zostáva, či politici adekvátne tomu upravia aj jednotlivé sankčné pásma...

Vankúš pre krízu

Na Slovensku sa verejný dlh nachádza v súčasnosti na úrovni 48,9 percenta HDP. Je to tesne pod prvým sankčným pásmom dlhovej brzdy: Pri dlhu na úrovni 49-52 percent HDP musí minister financií zdôvodniť parlamentu výšku dlhu a prísť s návrhmi, ako ho znížiť. To by ešte vládu nezabolelo.

Ivan Šramko minulý týždeň upozornil, že keby vláda chcela, mohla by ísť aj do vyšších deficitov, kým by dlhová brzda začala vládu natvrdo obmedzovať. No pointa je inde.

Zmyslom zákona o rozpočtovej zodpovednosti nebolo držať výdavky vlády nízke. Jeho zmyslom bolo, aby príjmy a výdavky boli dlhodobo v rovnováhe. Inými slovami, vláda môže pokojne míňať viac, no mala by zvýšené výdavky kryť vyššími daňami, nie robiť ich na dlh. Lenže SNS odmietalo minulý týždeň aj zvýšenie spotrebných daní z cigariet, kvôli čomu Andrej Danko kritizoval ministra financií Ladislava Kamenického.

Vyrovnaný rozpočet podľa predsedu SNS nemá byť „fetiš“. Tento cieľ skutočne nie je samoúčelný. Postupné znižovanie verejného dlhu má vytvoriť priestor, aby Slovensko malo priestor požičiavať si napríklad v čase krízy.

Pre porovnanie, v roku 2008, skôr než Slovensko zasiahla posledná kríza, bol deficit rozpočtu na úrovni 2,8 percenta HDP. No už v roku 2009 vyskočil na 7,8 percenta a v roku 2010 na 7,5 percenta HDP. Odvtedy sa vlády snažia o jeho každoročné znižovanie a smerovanie k vyrovnanému rozpočtu.

Videli sme síce, že nedávno aj Nemci začali uvažovať o podpore ekonomiky cez verejné výdavkové programy. Akurát oni k tomu chcú pristúpiť po piatich rokoch rozpočtových prebytkov.

Na konci článku vás ešte poprosím o jednu vec:

Ak radi čítate moje články na Postoji, staňte sa, prosím, členom klubu podporovateľov Postoja. 

  

Vašich 5 eur mesačne výrazne pomôže k vzniku ďalších našich článkov.
Ďakujem. Lukáš Krivošík

Viac o podpore nájdete na podpora.postoj.sk

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo