Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Dnes treba vedieť
15. jún 2015

Poliaci sa neboja utečencov z juhu, ale z východu

Od 90. rokov 20. storočia bola hlavnou krajinou pôvodu žiadateľov o azyl v Poľsku Ruská federácia - išlo o ľudí utekajúcich pred vojnou v Čečensku. Hoci poľská hranica s nečlenskými krajinami Európskej únie je dlhá vyše 1000 kilometrov, nepreniká cez ňu veľké množstvo utečencov v porovnaní s krajin...

Od 90. rokov 20. storočia bola hlavnou krajinou pôvodu žiadateľov o azyl v Poľsku Ruská federácia - išlo o ľudí utekajúcich pred vojnou v Čečensku.

Hoci poľská hranica s nečlenskými krajinami Európskej únie je dlhá vyše 1000 kilometrov, nepreniká cez ňu veľké množstvo utečencov v porovnaní s krajinami z juhu únie. Pokiaľ ide o postoj Poliakov voči prisťahovalcom vrátane utečencov, zatiaľ je pozitívny. Ale imigračná politika Poľska si žiada naliehavé zmeny, uvádza portál V4 Revue.

Vysvetlil, že zatiaľ čo väčšinu krajín Európskej únie znepokojujú utečenci prichádzajúci cez Stredozemné more z Blízkeho východu a Afriky, poľské úrady si robia starosti skôr kvôli imigrantom z východu.

Portál pripomenul, že od druhej polovice 90. rokov bola hlavnou krajinou pôvodu žiadateľov o azyl v Poľsku Ruská federácia - išlo o ľudí utekajúcich pred vojnou v Čečensku. Nedávna eskalácia konfliktu na Ukrajine však spôsobila, že druhými najčastejšími žiadateľmi o štatút utečenca v Poľsku sú Ukrajinci.

V roku 2014 bol počet ukrajinských žiadostí o azyl v EÚ 13-krát vyšší než v roku 2013. V Poľsku vlani požiadalo o štatút utečenca 2253 Ukrajincov, pričom v roku 2013 to bolo len 46 žiadostí (celkovo požiadalo vlani o azyl v Poľsku 8193 ľudí).

Poľsko po prvý raz udelilo štatút utečenca imigrantom v roku 1992. V ten rok oň požiadalo 568 ľudí a do roku 2004, keď Poľsko vstúpilo do EÚ, 8079 osôb. V priebehu rokov sa menil nielen rozsah, ale i štátna príslušnosť cudzincov hľadajúcich v Poľsku ochranu.

Poprednou skupinou žiadateľov boli na začiatku 90. rokov Arméni a obyvatelia vojnou postihnutého Balkánu. V neskorších 90. rokoch Poľsko prijalo množstvo cudzincov z Ázie a Afriky, najmä zo Srí Lanky a Afganistanu. Potom kvôli eskalácii konfliktu v Čečensku Poľsko udeľovalo azyl najmä občanom Ruska, z ktorých väčšina pochádzala z Kaukazu: dodnes ide o najväčšiu prisťahovaleckú skupinu v Poľsku.

Portál V4 Revue uviedol, že aj následkom vojny v Gruzínsku v roku 2008 sa počet žiadostí o azyl v Poľsku zvýšil - zo 71 v roku 2008 na 4214 v roku 2009 – a podobnú situáciu by mala preto Varšava očakávať taktiež v prípade Ukrajiny.

Napriek tisíckam podaných žiadostí však získalo v Poľsku ochranu veľmi málo ľudí, upozornil portál. Vlani udelil tamojší Úrad pre cudzincov ochranu len 732 cudzincom, takmer 2000 ľudom ju zamietol a zhruba 5500 prípadov jednoducho prerušil. Štatút utečenca získalo 115 Sýrčanov, 27 Afgancov, 22 Kazachov, 14 Bielorusov a 13 Rusov. Doplnkovú ochranu úrad udelil 107 Rusom, 17 Sýrčanom, 15 Iračanom, 11 Kazachom a len šiestim Ukrajincom.

Inzercia

V porovnaní s inými európskymi štátmi malo vlani najvyšší počet žiadateľov o azyl v pomere k počtu obyvateľov Švédsko (8415 na milión obyvateľov). Pokiaľ ide o krajiny Vyšehradskej štvorky (V4), Poľsko malo 210 žiadostí na milión obyvateľov, Slovensko 60, Česko 110 a Maďarsko 940.

V4 Revue ale upozornil, že procedúra udeľovania štatútu utečenca v Poľsku môže trvať rok či dokonca dva, a to napriek skutočnosti, že by mala zo zákona trvať šesť mesiacov. Ide to problém, ktorý by malo Poľsko riešiť.

Ale tých problémov je viac. Väčšina ľudí totiž začína svoje úsilie o získanie ochrany v Poľsku na jednom z jeho hraničných priechodov a potom ich umiestnia do utečeneckého centra. Nepriaznivé umiestnenie týchto centier, ktoré sú často ďaleko od hlavných mestských oblastí, utečencom sťažuje prístup k zdravotným službám, školám či mimovládnymi organizáciami.

Okrem toho ľudia bývajúci v týchto centrách si môžu začať hľadať prácu až šesť mesiacov po podaní žiadosti, čo vedie k frustrácii. Takéto dlhé obdobie nečinnosti - vyplývajúce z nedostatku predintegračnej politiky - brzdí schopnosť imigrantov začať nezávislý život v Poľsku, varoval portál V4 Revue.

Podtitul s názvom "Veľká neznáma: Poliaci o utečencoch" sa odvoláva na prieskum verejnej mienky, ktorý vlani uskutočnila spoločnosť TNS Hoffmann z poverenia Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR). Až 70 percent Poliakov bolo presvedčených, že prijatie utečencov by ich krajine prospelo, a viac ako jedna štvrtina respondentov uviedla, že je im pripravená osobne pomôcť.

Podľa vlaňajšej správy výskumného inštitútu Pew Research Center o postoji k imigrantom v Poľsku - nielen k utečencom - sú však Poliaci rozdelení v otázke kvantity prisťahovalcov. Iba deväť percent si myslí, že miera prisťahovalectva by mala byť vyššia. Približne polovica uviedla, že imigranti sú pre krajinu bremenom, pretože berú miestnym prácu a poberajú sociálne dávky. Len 24 percent uviedlo, že imigranti robia z Poľska silnejšiu krajinu vďaka svojej práci a talentu.

Portál V4 Revue zdôraznil, že v Poľsku sa doteraz nekonala široká verejná diskusia o migrácii a integrácii prisťahovalcov. Mechanizmus ohľadne poskytnutia sezónnych prác alebo amnestie pre ilegálnych imigrantov bol zavedený bez výraznejšej reakcie verejnosti. V menšom meradle to pravdepodobne súvisí aj s presvedčením, že migrácia do Poľska má len dočasný charakter.

Takýto predpoklad však môže byť veľmi zavádzajúci. Z hľadiska súčasnej krízy na Ukrajine je totiž zrejmé, že situácia v Poľsku ohľadne utečencov sa tak ako aj v iných hraničných krajinách EÚ môže zmeniť v priebehu noci, dodal portál.

TASR

Ilustračné foto - archív Postoy.sk

Odporúčame

Arcibiskup Sokol uspel na Ústavnom súde

Arcibiskup Sokol uspel na Ústavnom súde

Ústavný súd rozhodol, že základné práva arcibiskupa Jána Sokola v súvislosti s jeho súdnym sporom s vydavateľom časopisu .týždeň boli porušené. Ústavný súd zároveň zrušil rozsudok Krajského súdu v Trnave z mája 2013 a uznesenie Najvyššieho súdu SR z októbra 2014. Oba tieto verdikty boli v Sokolov ...

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.