Koľko krúžkov je tak akurát?

Koľko krúžkov je tak akurát?

Ilustračná foto – Profimedia.sk

Pri plánovaní treba myslieť aj na to, že popri aktivitách potrebujú deti aj čas, aby mohli byť samy so sebou.

Po dvoch mesiacoch letných prázdnin zaplnili sociálne siete obrázky radostných rodičov a smutných učiteľov. Deťom už netreba denne vytvárať program, postarajú sa o to škola, školské kluby a krúžky. Pre mnohé rodiny však toto obdobie prináša nové a ťažšie výzvy než prázdniny. Ako namiešať kokteil povinností, zábavy a rozvoja tak, aby z toho celá rodina nebola v ustavičnom zhone a ostal priestor aj na rodinnú pohodu?

Voľnočasové aktivity neboli azda nikdy tak trendy ako v súčasnosti. Už polročné bábätká chodia s mamami skákať na fitloptách, mnohí rodičia sa vážne zamýšľajú, či nič nezanedbali, ak sa ich šesťročný syn ešte nenaučil plávať v plaveckej akadémii a nemá v malíčku základnú slovnú zásobu v angličtine. Situácia dnešných rodičov pri výchove je však objektívne zložitejšia. Mnohí bývajú v práci oveľa dlhšie, než to bolo v minulosti, starí rodičia sú neraz stovky kilometrov vzdialení. O nevyužitý čas školákov sa navyše veľmi ochotne postarajú svietiace displeje. Pustiť deti samy vybehať sa von je – najmä v meste – zložitejšie.

Nezabúdajte neplánovať

Nájsť zdravý balans medzi organizovaným a neorganizovaným voľným časom nie je jednoduché. „Rozhodnúť sa, ako často krúžky počas týždňa  pre dieťa zvolíme, je potrebné s citom tak, aby sme deti nepreťažili, aby necítili viac tlaku a stresu, pretože toho musia veľa stíhať a rodičia ich stále niekam poháňajú,“ hovorí školská psychologička Radka Příkaská.

Aj keď pre deti vyberieme aktivity, ktoré ich skutočne bavia, a nie také, ktoré by bavili v detstve nás, stále treba mať na pamäti, že ide o organizovaný čas.

„Platí, že čím je dieťa menšie, tým viac času potrebuje pravidelne tráviť nerušene voľnou hrou. Rozvíja sa tak detská predstavivosť, kreativita, samostatnosť. V prípade času tráveného s rovesníkmi aj dôležité životné zručnosti,“ radí odborníčka.

Gabriela Herényiová z Katedry psychológie Univerzity Komenského upozorňuje, že obzvlášť citlivé obdobie je prechod z materskej do základnej školy. „Deti si musia zvykať na nový systém práce a najmä na iný režim dňa. Sú často unavené, podráždené a plačlivé, nemajú si kedy oddýchnuť.“

V tomto čase treba s mimoškolskými aktivitami brzdiť a nechať dieťaťu priestor na čas so starými rodičmi, súrodencami a na „ničnerobenie“. Starším deťom podľa odborníčky na školskú psychológiu stačia dva krúžky za týždeň.

Keď 2 = 5

No dva krúžky v týždni nemusia znamenať len dve popoludnia. „Pre nás s manželom bolo cieľom pri výbere krúžkov našich detí, aby rástli kultúrne a zároveň mali pohybovú aktivitu. Zvolili sme tak hudobný nástroj na základnej umeleckej škole podľa spoločného výberu s deťmi. Keďže sme mali prvé tri dievčatá, ktoré inklinovali k tancu, vybrali sme aj folklórny súbor. Ten pôsobí priamo na škole, ktorú navštevovali,“ hovorí Laura Karpatová, mama piatich detí, z ktorých štyria sú školáci.

Už kombinácia nástroja a tanca prináša deťom päť aktivít za týždeň. Okrem dvoch hodín nástroja sa na ZUŠ vyučuje aj teória, tanečné tréningy bývajú tiež dvakrát. Keď sa ku „krúžkujúcim“ dcéram pridal ich brat, k „zuškám“ pribudol štadión.

Foto – Profimedia.sk

Keďže futbal sa trénuje klubovou súťažnou formou, už v ôsmich rokoch má Karpatovej syn tréningy trikrát týždenne, počas sobôt a nedieľ sa hrajú zápasy. „Kresťanským deťom do tohto všetkého ešte vstupujú stretká. Tie síce bývajú koncom týždňa alebo cez víkend, ale opäť, je to čas mimo domu,“ rozpráva mama o kolotoči, ktorý sa u nich v septembri začína. Pri rozvoze svojich štyroch detí tak Karpatovci denne v hlavnom meste najazdia 50 kilometrov, v jeden deň sa počet najazdených kilometrov šplhá k stovke. A to aj keď sa staršie deti všade, kde sa dá, snažia chodiť kolobežkami či MHD.

Vešiam gitaru na klinec

Opačný problém majú rodičia, ktorých deti prídu do veku, keď bojkotujú dovtedajšie aktivity a nebaví ich nič. Podľa školskej psychologičky Příkaskej sa to deje medzi 8. až 9. rokom a okolo 13. až 14. roku. „Po štyroch rokoch hodín gitary na ZUŠ ju môj syn nechce ani vidieť. Veľmi dlho som zvažovala, čo robiť.

Keďže však samotný učiteľ môjho syna skôr demotivoval ako motivoval, vzdali sme to. Ovláda noty aj akordy, verím, že sa ku gitare vráti,“ rozpráva svoju skúsenosť mama troch detí Anna.

V takej situácii podľa psychologičky Příkaskej treba u dieťaťa hľadať skutočnú príčinu nezáujmu.

„Niekedy stačí menšia zmena a dieťa zotrvá v tom, čo robí. Učí ho to zároveň prichádzať na nové riešenia a nevzdávať to. Zmena učiteľa, miesta, tímu, rozsahu hodín, zrušenie teórie na určitý čas... Určite sa oplatí niečo vyskúšať, než padne definitívne rozhodnutie, že dieťa s aktivitou končí.“

Menej je viac

Zásadný vplyv hektického mimoškolského života na rodiny potvrdila aj štúdia, ktorú robili výskumníci v školách na severozápade Anglicka. Rozhovory prebiehali v 50 rodinách z 12 základných škôl. Ich autori zistili, že 88 percent detí sa zapája do rôznych krúžkov štyri- až päťkrát v týždni, pričom 58 percent má tieto aktivity viac ako raz vo večerných hodinách.

„Vieme, že rodičom veľmi záleží na tom, aby sa ich deťom darilo v živote. Dúfajú, že deti mimoškolské aktivity obohatia v krátkodobom aj dlhodobom horizonte. Náš výskum však ukázal, že realita je trochu iná. Aj keď deti môžu benefitovať zo svojich aktivít, príliš organizovaný rozvrh prináša nezanedbateľný vplyv na zdroje rodičov a rodinné vzťahy, takže potenciálne môžu tiež uškodiť detskému vývinu a duševnej pohode,“ komentoval vlani výsledky štúdie jej vedúci autor Sharon Wheeler.

Vyvážte hektiku večernými rituálmi

Ako si počas pracovného týždňa napriek hektike ustrážiť večer rodinnú pohodu? Dobrou pomôckou je zavedenie rituálov. Môže pritom ísť o spoločnú večeru a jej prípravu, čaj pred spaním, spoločenskú hru alebo spoločné čítanie, radí školská psychologička. „Za opakovaným podráždením a nespolupracujúcim správaním sa často skrýva odkaz pre rodiča, že má na chvíľu zastaviť a zamerať sa na dieťa. Či mu práve nechýba čas strávený s rodičom, chvíľa nerušenej pozornosti, sústredené vypočutie jeho starostí alebo zážitkov.“

Staršie deti môžu zostať hore dlhšie než ich mladší súrodenci. Podľa Příkaskej je ideálne v tomto čase iba oddychovať a byť sám so sebou. „Aby si len tak premýšľali o živote, o sebe, o druhých, naučili sa zastaviť sa a pozorovať, čo sa vo mne a okolo mňa deje a aby sa vedeli upokojiť. Ak ich k takémuto rituálu privedieme, dáme im do života veľký vklad.“

Psychológovia sa zhodujú, že je ideálne (a to nielen pre deti, ale aj pre seba) zaviesť večery bez elektroniky ako základ pre pokojný spánok. Podobne ako spoločné večere, aj mobily na poličke mali na všetky rodiny, ktoré to skúsili, blahodarný účinok.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo