Prečo nie som nadšený z Borisa

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Prečo nie som nadšený z Borisa

FOTO TASR/AP

Britský premiér nemá odpoveď na problémy, ku ktorým on sám prispel.

Nedávno som si uvedomil, že články o britskej politike píšem pre Postoj už vyše troch rokov. Začal som článkom o Škótsku po brexite, kde som v tom čase žil, a pokračoval sériou, ktorá by sa dala aj nazvať: „Brexit sa komplikuje, nikto nevie ako ďalej.“

Počas toho sa dala jasne badať únava z vlády Theresy Mayovej. Ku koncu jej pôsobenia bolo zrejmé, že dohoda s EÚ, ako aj celé pôsobenie v kresle premiérky sa skončia neúspechom. Keď sa po krátkej vnútrostraníckej kampani dostal na čelo strany Boris Johnson, aj na stránkach našej tlače som pozoroval jav známy zo samotnej Veľkej Británie. Nech si už o Borisovi myslíte čokoľvek, je to politik, ktorý dokáže vyvolať silné emócie a vášne na oboch stranách sporu. Prečo však nie som z Borisa nadšený tak ako niektorí iní redaktori?

V zásade by som aj mohol byť Borisovi vďačný. Po dlhých mesiacoch sledovania a písania o rokovaniach Británie s EÚ, ich následnom blokovaní v parlamente je tu konečne niekto, kto sa správa ako buldozér a všetky problémy vyrieši svojím odhodlaním a nonkomfortným prístupom. Je to však naozaj tak?

Moja skúsenosť s brexitom

Najskôr sa však treba vrátiť k brexitovej kampani, ktorej súčasným vyústením je Boris Johnson ako premiér. Ěra Mayovej však bola skôr antitézou úspešnej kampane za vystúpenie z EÚ (VoteLeave), ktorú viedol Dominic Cummings. Mayová bola tradičná politička, ktorá sa pokúsila dosiahnuť brexit bežnými spôsobmi.  Lenže Cummingsovi sa podarilo viesť kampaň Leave tak, aby oslovil čo najviac ľudí znechutených z politiky, ktorí sa cítia odstrčení politickým systémom.

To, či bola jeho kampaň až taká inovatívna, je otázne, keďže podobný princíp zapojenia odcudzených voličov využili aj škótski nacionalisti v kampani z roku 2014. Im sa síce nepodarilo referendum vyhrať, ale z vopred prehratého zápasu urobili napínavú kampaň. Podarilo sa im osloviť kritickú masu ľudí, ktorá bežne nechodí na voľby, a túto masu presvedčili, že za ich problémy môže najmä centrálna vláda v Londýne.

Rovnako ich presvedčili, že napriek všetkým relevantným ekonomickým prognózam sa ich situácia v samostatnom Škótsku zlepší, keďže si už budú vládnuť sami bez bremena Londýna.

Cummings, Johnson a spol. použili o dva roky neskôr úplne rovnaký trik. Akurát zlý Londýn nahradil zlý Brusel. Kampaň Vote Leave však ešte lepšie využila možnosti softvérov na analýzu dát. Vďaka AggregateIQ či Cambridge Analytica sa im podarilo na túto kritickú masu odcudzených voličov dokonale digitálne zamieriť. Opakované slogany o 350 miliónoch libier, ktoré Briti platia EÚ, či o hrozbe desiatok miliónov Turkov, ktorí mieria do krajiny, urobili svoje.

Kampaň Vote Leave sa tiež nikdy nedištancovala od kampane Nigela Faragea, ktorá stavala na strachu z európskej migrácie.

Na rozdiel od mnohých tunajších komentátorov si však nemyslím, že Johnson či Cummings sú rasisti či xenofóbi. Nemyslím si to dokonca asi ani o žiadnom inom prominentnom brexiterovi z konzervatívnej strany.

Kampani konzervatívcov však možno oprávnene vyčítať, že vedome používala strach a odpor k EÚ ako všeliek na riešenie spoločenských problémov, ktoré sa vo Veľkej Británii nakopili za dlhé desaťročia. Konzervatívna strana sa pritom neraz v politologických učebniciach spomína ako dokonalá strana moci, ktorá sa vyvíja s dobou a je dominantnou stranou Británie už niekoľko storočí. Preto je paradoxné pozorovať, ako sa konzervatívci snažia tváriť ako akási alternatívna sila, reagujúca na spoločenskú krízu.

Jedna z kľúčových zmien, ktorá vo Veľkej Británii v posledných rokoch nastala, sa udiala mimo obdobia vlády konzervatívcov. V roku 2004 krajina pod vedením Tonyho Blaira otvorila svoj pracovný trh pracovníkom z nových členských štátov. Urobila tak na rozdiel od Nemecka či Francúzska, ktoré využili prechodné obdobie na ochranu svojho pracovného trhu v najdlhšom možnom čase. Od tohto roku sem smerovali viaceré imigračné vlny z východnej Európy.

Z vlastnej skúsenosti viem, že pre nás z východu EÚ to znamenalo naplnenie slobody pohybu. Niektorí sme prišli do Británie z istého idealizmu, keď sme chceli žiť v krajine spojenej s istou novodobou mytológiou, pre iných to bolo najmä o peniazoch. A pre väčšinu z nás to bolo možno kdesi v strede. Samozrejme, v niektorých anglických mestách, kde odrazu pribudli tisíce obyvateľov, sa domorodých zmocnili úprimné obavy z európskej migrácie.

Tieto obavy potvrdzovali aj tí Východoeurópania, ktorí sa vôbec nesnažili o integráciu do spoločnosti a svojou existenciou v Británii preplávali s minimálnou znalosťou angličtiny a prácou za minimálnu mzdu v nejakom mega sklade.

Aj tak som však s mnohými ďalšími Európanmi považoval za nefér, keď sme sa v roku 2016 stali jedným z hlavných argumentov za odchod z EÚ. Nebol som jediný, ktorý sa tam dovtedy cítil naozaj ako doma a temer nezažil diskriminačné či vôbec len nemilé správanie od Britov z dôvodu, že pochádza z východu. Vybičovaná brexitová kampaň však prispela k zhoršeniu klímy pre občanov EÚ žijúcich v Spojenom kráľovstve. Sny o otvorenej Európe, kde človek môže žiť a pracovať v inom členskom štáte, narazili na drsnú realitu.

Borisove problémy

Tým sa dostávame k súčasným problémom, ktoré si Boris Johnson aj sám privolal. Nie je tajomstvom, že Dominic Cummings, ktorý sa stal jeho hlavným poradcom, je veľkým priaznivcom filozofie čínskeho stratéga Sun Tzu, autora diela Umenie vojny. Jedna zo zásad tohto filozofa hovorí, že ak si silný, tak máš pôsobiť slabo, a ak si, naopak, slabý, máš robiť všetko preto, aby si pôsobil ako silný.

Je veľa dôvodov sa domnievať, že toto bola stratégia, ktorú Cummings pre Johnsona vybral pri nástupe do jeho úradu. Celá ofenzíva silných plánov, prerušení parlamentu, diplomatických návštev spojených s vykladaním nôh boli len zámienkou, ktorá zakrývala slabé miesto v parlamente, kde mal Johnson len väčšinu jedného hlasu.

Po tejto nevydarenej ofenzíve však stratil aj túto krehkú väčšinu a vlastnou vinou sa dostal do pozície menšinovej vlády. Dokonca sa mu nepodarilo ani vyvolať predčasné voľby, ku ktorým jeho predošlé kroky smerovali. Predčasné voľby však skôr či neskôr určite budú. Otázkou dnes je, či bude Boris predtým donútený žiadať Brusel o odklad brexitu alebo nájde zázračnú fintu, ako sa z tejto povinnosti vyvliecť.

Lenže aj keď už sa konečne podarí vyhlásiť predčasné voľby, pred Johnsonom sa otvoria viaceré problémy. V prvom rade, ešte dlho ho bude mátať rozhodnutie vylúčiť zo strany 21 konzervatívnych poslancov. Jeho priaznivci to síce vnímajú ako správne rozhodnutie, tu si však treba pripomenúť, ako Rees Mogg a jeho skupina tvrdých brexiterov v rámci Konzervatívnej strany doslova torpédovali kompromisné návrhy Mayovej vlády. Je viac ako paradoxné, že sú to teraz práve oni, ktorí sú spokojní, že rebeli boli potrestaní.

Najmä na juhu Anglicka, v Londýne a okolí to vyvoláva zlé reakcie a môže to priniesť konzervatívcom stratu poslaneckých kresiel. Z Johnsonovho okolia už teraz zaznievajú hlasy, že na tieto oblasti radšej rezignujú a zamerajú sa na oblasti, ktoré najviac podporovali brexit, a to stred a sever Anglicka či časti Walesu. V týchto oblastiach žije najväčšie množstvo voličov s pocitom vylúčenia, na ktorých bola cielená kampaň Vote Leave.

Tu však čakajú Johnsona tri zásadné problémy. Po prvé, je nefér tvrdiť, že každý, kto hlasoval za brexit, hlasoval za brexit bez dohody. Johnson sa síce tvári, že No Deal nie je jeho cieľom, ale posledné skutky, ako aj vyjadrenia z jeho okolia svedčia o opaku. Ak sa kampaň konzervatívcov až príliš stotožní s brexitom za akúkoľvek cenu, môže stratiť skupinu voličov, ktorých odradia vysoké náklady takéhoto postupu. Po druhé, zďaleka nie každý, kto hlasoval za brexit, je podporovateľ konzervatívcov. Práve naopak, na severe Anglicka sa slovo Tory podobne ako v Škótsku chápe ako nadávka.

A hoci veľká časť tohto regiónu stratila trpezlivosť s Corbynom, len málo z nich prehryzne vlastnú hrdosť a dá hlas konzervatívcom. To vedie k tretiemu bodu – ak sa Cummingsovi podarilo predať hlasovanie za brexit ako hlas za spoločenskú zmenu, teraz ho dobieha fakt, že túto zmenu má privodiť tá najtradičnejšia zo všetkých britských strán. Najmä Anglicko je stále vysoko triednou spoločnosťou a robotnícka či nižšia stredná trieda môže začať vnímať, že ich problémy sa chystajú riešiť ľudia ako Johnson či Rees Mogg, ktorí sú z celkom iného konca spoločenského rebríčka.

V špirále krízy

Iste, Boris disponuje žoviálnosťou, ktorou sa dokáže priblížiť bežným ľuďom, ale za tým všetkým sa skrýva typický reprezentant britskej elity. Čerešničkou na torte je to, že dnes toľko presadzovaný brexit bez dohody sa veľmi pravdepodobne dotkne najviac práve odcudzených komunít. Ľudia ako Rees Mogg sú úplne pripravení na dočasný pokles ekonomiky, ktorý im stojí za dosiahnutie vyššieho cieľa. Otázkou však je, či sú takéto bremeno ochotné niesť aj chudobnejšie komunity na sever od Londýna.

Tieto tri faktory, spolu s odcudzením voličov na juhu krajiny a v Škótsku, tak dostávajú Borisovu taktiku na rizikovú plochu. Ešte stále sa síce môže spoliehať na rozbroje a nejednotnosť labouristov či antisemitizmus a ľavicový extrémizmus pochádzajúci z Corbynovho okolia. Istú renesanciu prežívajú liberálni demokrati, tí si však budú konkurovať s inými proeurópskymi stranami.

Skončím opäť osobne. Deň po hlasovaní o brexite bol bezpochyby najhorším dňom môjho pobytu vo Veľkej Británii. Napraviť túto pachuť mi pomohli len škótski politici, ktorí neváhali opakovať, že my Európania sme pre nich susedia, ktorí sú „tu doma“. Mňa to síce následne zavialo na Slovensko, ale aj vďaka rodinným a priateľským väzbám mi na Británii stále záleží. Tá je po hlasovaní z 23. júna 2016 v špirále krízy, z ktorej sa nedá vymotať ľahkými riešeniami. Ale o tých riešeniach, ktoré dnes ponúka Boris Johnson, možno mať vážne pochybnosti.  

 

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo