Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Dnes treba vedieť
12. september 2019, 17:03

Pellegrini: V4 podporuje otvorenie rokovaní s Albánskom a S. Macedónskom

Pellegrini: V4 podporuje otvorenie rokovaní s Albánskom a S. Macedónskom

Peter Pellegrini na záverečnej tlačovej konferencii po stretnutí premiérov V4 a západného Balkánu v Prahe. FOTO TASR - Michal Svítok

Podľa premiéra sa budú krajiny V4 snažiť presvedčiť aj ostatných členov EÚ, že rozširovanie Únie smerom na západný Balkán nebude predstavovať problém.

Len vďaka podpore od našich čitateľov vám prinášame aktuálne spravodajstvo. Podporte nás, prosíme.

Krajiny Vyšehradskej štvorky vysielajú štvrtkovým stretnutím Európe jasný signál, že V4 má záujem privítať ďalších nových členov Európskej únie a plne podporuje otvorenie prístupových rokovaní so Severným Macedónskom a Albánskom ešte v tomto roku. Po stretnutí predsedov vlád krajín V4 a lídrov krajín západného Balkánu na Pražskom hrade to vo štvrtok vyhlásil premiér SR Peter Pellegrini (Smer-SD).

Podľa neho sa preto budú krajiny V4 snažiť presvedčiť aj ostatných členov európskeho spoločenstva o tom, že rozširovanie Únie smerom na západný Balkán nebude pre EÚ predstavovať problém a je, naopak, strategickou investíciou Únie, ekonomickou aj bezpečnostnou.

Slovenského premiéra teší, že nové portfólio rozširovania EÚ bude mať na starosti maďarský komisár. Podľa jeho slov je to tá najoptimálnejšia kombinácia: eurokomisár, ktorý pochádza z regiónu a ktorý je pozitívne naklonený ďalšiemu rozširovaniu EÚ.

Na štvrtkovom stretnutí lídri V4 prijali deklaráciu, v ktorej vyjadrujú spoločné presvedčenie, že politika rozšírenia Európskej únie je najúčinnejším nástrojom podpory stability, bezpečnosti, demokracie a prosperity na západnom Balkáne. Premiéri krajín V4 dúfajú, že bude možné v októbri otvoriť prístupové rokovania s Albánskom a Severným Macedónskom a urýchliť rozhovory so Srbskom a Čiernou Horou.

Hlavnými témami rokovaní premiérov V4 boli aktuálne európske otázky, napríklad zloženie novej Európskej komisie, viacročný finančný rámec po roku 2020, finančná stabilita či situácia okolo brexitu, teda vystúpenia Británie z EÚ naplánovaného na 31. októbra.

"K tomu môžem potvrdiť, že Slovensko si tak, ako aj kolegovia z V4 želá, aby nenastal brexit bez dohody a našlo sa riešenie, ktoré nezatrasie s európskou ekonomikou," povedal slovenský premiér.

Pellegrini sa tiež teší aj z portfólia Poľskej republiky v novej eurokomisii, pretože podľa neho pre krajiny V4 a Slovensko ako čistého prijímateľa patrí kohézia a hospodárska politika medzi kľúčové oblasti, ktoré sú dôležité pre kreovanie budúceho viacročného finančného rámca EU.

Inzercia

Pellegrini zároveň súhlasí so slovami poľského premiéra Mateusza Morawieckieho, ktorý potvrdil, že musíme začať viac spolupracovať na vertikálnom princípe. "To znamená, že nie už sa viac koncentrovať na spoluprácu len východ a západ, starý – nový, ale aby sme fungovali aj na princípe vertikálnom," zdôraznil. "Budeme môcť vyskúšať, či sme pripravení diverzifikovať dodávku energetických zdrojov možno už, a neželám si to, v januári tohto roku, pretože sa končí zmluva medzi Ruskom a Ukrajinou o dodávkach zemného plynu." Zdôraznil, že musíme pozorne sledovať, akým spôsobom bude zabezpečená dodávka zemného plynu smerom do strednej Európy. "A v prípade, ak budeme svedkami ďalšej plynovej krízy, musíme využiť aj iné prepojenia na iné časti siete plynovej a rozvodnej v Európe," povedal premiér a v tejto súvislosti pripomenul, že sa dokončuje pripojenie siete medzi Poľskom a Slovenskom a Maďarskom. 

Témou rokovaní na Pražskom hrade bol aj prístup k riešeniu klimatických otázok. Podľa Pellegriniho na jednej strane je dôležité, aby EÚ bola lídrom v boji proti klimatickým zmenám, ale na druhej strane musí motivovať iné časti sveta mimo Únie. V tejto súvislosti český premiér Andrej Babiš pripomenul blížiacu sa klimatickú konferenciu v New Yorku, na ktorej sa zúčastní ako jediný z premiérov V4.

Partneri diskutovali aj o téme migrácie. Podľa Pellegriniho sa lídri V4 zhodli, že „riešenie migrácie nemôže byť len v rukách EÚ, teda nemôže to byť stratégia EÚ, ale európska stratégia“. V tomto kontexte potrebujú zásadnú kooperáciu krajín západného Balkánu. Lídri V4 na stretnutí poďakovali ich predstaviteľom, za to ako pristupovali k migračnej kríze. Partneri západného Balkánu podľa slovenského premiéra deklarovali, že budú rovnako spolupracovať aj pri riešení ďalších migračných tlakov.

Po štvrtkovej schôdzke trvajúcej približne hodinu a pol premiéri V4 najskôr absolvovali pracovný obed s partnermi z krajín západného Balkánu. Do Prahy pricestovala srbská premiérka Ana Brnabičová, premiéri Albánska Edi Rama, Bosny a Hercegoviny Denis Zvizdič, Čiernej Hory Duško Markovič a Severného Macedónska Zoran Zaev. 

Kosovo účasť svojho vysokého predstaviteľa v stredu odvolalo. Reagovalo tak na výroky českého prezidenta Miloša Zemana, ktorý po stredajšom stretnutí so srbským prezidentom Aleksandarom Vučičom v Belehrade hovoril o možnom zrušení uznania samostatného Kosova. Kosovo, ktorého nezávislosť mnohé krajiny vrátane Slovenska neuznávajú, zastupoval chargé d'affaires Arber Vllahiu z veľvyslanectva v Prahe.

Stretnutie sa konalo pod patronátom českého predsedníctva vo V4, ktoré Česká republika prebrala od júla od Slovenska. 
 

Dnes treba vedieť

21. december 2015, 07:40

Španielsky premiér Rajoy sa aj po stratách svojej Ľudovej strany pokúsi vytvoriť vládu

Španielsko čaká po značných stratách oboch tradičných veľkých strán v nedeľňajších parlamentných voľbách náročná tvorba novej vlády. Konzervatívna Ľudová strana (PP) premiéra Mariana Rajoya síce potvrdila svoju pozíciu najsilnejšieho politického subjektu, príde však o tretinu kresiel a nadpolovičnú väčšinu. Rajoy napriek tomu v noci na dnes oznámil, že chce naďalej vládnuť.

21. december 2015, 07:35

Výstavba novej nemocnice v Bratislave štátom by podľa IFP bola výhodnejšia

Verejno-súkromné partnerstvo (PPP) nie je najvýhodnejším variantom pre výstavbu novej univerzitnej nemocnice v Bratislave (UNB). Ako ukázala analýza Inštitútu finančnej politiky (IFP) pri ministerstve financií, výstavba štátom by bola lepšia. "Dosahuje pozitívnu čistú súčasnú hodnotu 72 miliónov eur a je tak z rozpočtového hľadiska najlepšou možnosťou riešenia dnešného akútneho stavu UNB," píše sa v analýze. Tá tiež hovorí, že všetky varianty sú lepšie ako nerobiť nič. Odkladanie investície a čiastočná oprava by len navýšili budúce výdavky.