Fico ešte môže z utečencov spraviť výhru

Majú ambiciózny plán presvedčiť vládu, aby prijala sto rodín zo Sýrie či Iraku. Vytvárajú sieť dobrovoľníkov, ktorí pomôžu s integráciou utečencov. To má byť silný argument, prečo by mal štát bez obáv udeliť rodinám azyl. Iniciatíva Kto pomôže, keď nie my vznikla v Spoločenstve Ladislava Hanusa. Postoy.sk sa rozprával s koordinátorkou projektu Michaelou Pobudovou.

Akademici a intelektuáli zo Spoločenstva Ladislava Hanusa idú zachraňovať utečencov? Ako projekt vznikol?

Ľudia z tohto spoločenstva už dlhšie rozmýšľali, ako pomôcť Sýrii a Iraku. Všimli sme si napríklad, že v Česku či Poľsku sú petície, aby štát prijal utečencov. No nezdalo sa nám, že by obyčajná petícia mala zmysel. Tak sme ju obohatili tým, že kto sa zapíše, prisľúbi ako dobrovoľník nejakým spôsobom pomoc pri integrácii utečenca. Keď už vyzveme vládu, aby utečencov prijala, budeme mať v rukách plán a ľudí ochotných sa na tom osobne podieľať.

Mapovali ste si, či má takýto projekt šancu?

Snažíme sa nadviazať spoluprácu s mimovládkami, ktoré už pracujú s integráciou utečencov dlhodobo. Nejdeme teda nič vymýšľať na kolene.

Tieto organizácie nám spočiatku hovorili, že sa to podarí na päť až 15 percent. Pretože u nás máme veľmi striktnú azylovú politiku. Vedeli sme, že ideme do niečoho zatvoreného. Chystáme sa ešte stretnúť so šéfom migračného úradu a ministrom vnútra.

Keď ste ohlásili projekt, ešte neboli známe kvóty z EÚ. Medzitým sa k téme začali všetci vyjadrovať. Zdá sa, že spoločenská atmosféra je teraz proti vám.

Do debaty o kvótach nechceme ísť. Sme však radi, že sa o utečencoch viac rozpráva. Napriek všetkému sa postupne objavujú aj prvé konštruktívnejšie názory. Dokonca to, že nás EÚ tlačí do tejto témy, vnímame v niečom aj pozitívne. Mohlo by to viesť k tomu, že by sa Slovensko rozhýbalo a celú vec vyriešilo samo z vlastnej vôle, napríklad aj cez našu občiansku iniciatívu a nie iba pod tlakom Bruselu.

Ako to bude vyzerať v praxi? Kto bude vyberať utečencov?

V tomto prípade by išlo o presídlenie utečencov. Išli by sme do utečeneckého tábora do Jordánska, Libanonu alebo Iraku a tam by sme niektorých vybrali a doviedli k nám. Samotný výber by spočíval v tom, že konkrétnych utečencov by pomohol vybrať UNHCR (úrad OSN pre utečencov). Postupovalo by sa pritom podľa kritérií z ministerstva vnútra. Ešte pred výberom by sa v tábore urobila prezentácia Slovenska, aby sme sa uistili, že utečenci vedia, aká sme krajina a že k nám chcú ísť.

Budete vyberať len kresťanov?

Projekt sme nenamierili len na pomoc kresťanom. Veríme, že je potrebné pomôcť ľuďom v núdzi, bez ohľadu na ich vierovyznanie. Je však možné, že vzhľadom na kultúrny a spoločenský kontext Slovenska budú mať záujem prísť väčšinou kresťania.

"Slovensko by sa mohlo rozhýbať a celú vec vyriešiť samo a nie iba pod tlakom Bruselu."

Zdieľať

Čo bude nasledovať po výbere? Dostanú automaticky azyl alebo ich čaká štandardná procedúra v našich utečeneckých táboroch?

Ak by bola vláda dostatočne zaangažovaná v ich výbere, azylový proces by bol zrejme urýchlený. V tom prípade by im azyl udelili relatívne rýchlo. Každopádne, po príchode na Slovensko by museli stráviť minimálne mesiac v záchytnom tábore v Humennom. Ide o povinnú karanténu a bezpečnostné kontroly. Slovenská informačná služba je dostatočne spoľahlivý aktér, aby zistila, či neprichádza niekto s väzbami na rizikové skupiny.

Po mesiaci by išli k vašim doborovoľníkom?

Aj po povinnom mesiaci majú možnosť zostať ešte pol roka v tábore, kde sa o nich stará štát. Potom ich pustia, aby si našli prácu a bývanie. Ak by sa to celé skrátilo, mohli by sme sa im hneď s našimi dobrovoľníkmi začať venovať a pomôcť im v integrácii.

Nebojíte sa, že po čase „utečú“ na Západ?

Dúfame, že vybudovaným zázemím a tým, že sa tu stretnú s ochotou, budú mať menšiu motiváciu odtiaľto odísť. To je prvá vec. Po druhé, ak by sa chcela vláda ubezpečiť, že tieto rodiny na Slovensku zostanú dlhodobejšie, môžeme s nimi urobiť dohodu, že aspoň päť rokov budú na Slovensku a v istých intervaloch by sa hlásili na úrady. Sú spôsoby, ako sa to dá ošetriť.

Koľko by prišlo reálne ľudí?

Očakávame, že pôjde priemerne o päťčlenné rodiny. Sto rodín, ktoré navrhujeme prijať, zvládnu kapacity slovenských utečeneckých táborov.


Podľa čoho chcete rodiny umiestňovať?

Rodiny chceme umiestniť tam, kde bude najhustejšia sieť pomoci. Je síce pekné, že napríklad na Kysuciach niekto ponúkol ubytovanie, ale ak tam nikto nechce vyučovať jazyk, neodporučíme im tam ísť. Zatiaľ to vyzerá tak, že najsilnejšia sieť pomoci od doborovoľníkov sa rysuje v okolí Bratislavy.

Nebojíte sa, že ľudia, ktorí sa prihlásili ako dobrovoľníci, neskôr z projektu odskočia?

Môže sa stať, že ľudia cúvnu. Preto sme si stanovili, že chceme tisíc dobrvoľníkov. Je tam rezerva.

Preto oslovujeme aj organizácie a firmy, ktoré by už teraz prisľúbili nejaké miesta na ubytovanie, aby vedeli v tomto odbremeniť dobrovoľníkov. Zároveň by firmy poskytli aj pracovné miesta.

Čo cirkev?

Oslovili sme aj cirkevné inštitúcie, keďže pápež František vyzýva rehoľné spoločenstvá, aby poskytli napríklad nevyužité budovy na pomoc prisťahovalcom. Boli sme s dekanom Teologickej fakulty Trnavskej univerzity Milošom Lichnerom. Prisľúbli nám, že by vedeli dávať cez víkendy kurzy slovenčiny a orientácie v slovenskej spoločnosti.

V akom stave ste teraz, čo sa týka dobrovoľníkov a zabezpečenia?

Aktuálne máme 543 dobrovoľníkov. Zároveň máme prísľub z Vysokej školy svätej Alžbety, ktorá má ubytovacie priestory v Dolnej Krupej pri Trnave, kde by mohlo bývať 20 rodín. Bratislavskí jezuiti ponúkli spomínané kurzy. Podporu máme aj od Slovenskej katolíckej charity. Vedeli by pomôcť s integráciou, potrebovali by však aspoň jedného človeka na plný úväzok navyše. Právnu pomoc utečencom zase ponúkla Liga za ľudské práva.

Riešite aj firmy?

Zatiaľ nerokujeme priamo s firmami, ale stretávame sa s organizáciami, ktoré majú vzťahy s týmto sektorom. Snažíme sa to urobiť tak, aby sme nemuseli obiehať jednotlivé firmy, ale strešná organizácia to urobí za nás.

Máte podporu osobností verejného života...

Chceme to však rozšíriť, pridať ľudí z kultúry alebo zo športu.

Nejakú celebritu?

Áno, snažíme sa dostať napríklad k športovcom.

Chceme zároveň spustiť blog a začať pozitívne komunikovať o utečencoch. Zatiaľ sa nám to nepodarilo, lebo sme malý tím a všetci sa projektu venujú popri práci. V blogu chceme okrem iného písať pozitívne príbehy utečencov, ktorí sa u nás úspešne integrovali.

"Strašenie terorizmom je politický ťah. Takáto hrozba je minimalizovaná tým, že si prejdú azylový proces."

Zdieľať

Blog to bude mať náročné. Niektorí dokonca tento projekt nazvali „Adoptuj si teroristu“. Čo sa dá na to povedať?

Strašenie terorizmom je politický ťah. Takáto hrozba je minimalizovaná tým, že si prejdú azylový proces. Okrem toho, neexistujú žiadne dáta ani presvedčivé argumenty, že by azylanti boli radikáli alebo bezpečnostnou hrozbou v Európe.

Keď už hovoríme o radikalizácii, ide väčšinou o prípady druhých generácií migrantov, ktorí prišli za prácou alebo za rodinou. Cítili sa vylúčení zo spoločnosti, diskriminovaní a marginalizovaní. Vtedy prichádza podnet, ktorý môže viesť k rozruchu.

Je však nezodpovedné hovoriť o teroristickej hrozbe u ľudí, ktorí ozaj utekajú a sú vďační za to, že im udelíme azyl a len preto im celkom zabrániť prísť na Slovensko.

Sú to zrejme emócie ľudí. Vidia obrázky a predstavujú si, že prídu bojovníci ISIS. Ako sa dá s tým pracovať?

Na Slovensku máme vyše 25-tisíc cudzincov z krajín mimo EÚ. Medzi nimi ľudí inej kultúry, vierovyznania. Nemáme skúsenosti s tým, že by boli pre nás hrozbou. Teraz sa rozprávame o jednej stovke rodín, ktoré prejdú bezpečnostnou previerkou. Riziko je naozaj minimalizované.


Ďalší protiargument znie, že už aj tak máme na Slovensku problém s integráciou niektorých skupín, prečo si doniesť ďalšiu skupinu, s ktorou by mohli byť problémy?

Naša iniciatíva by tento problém nezhoršila ani nepridala ďalšiu skupinu. My totiž integračný proces berieme do vlastných rúk. Po ďalšie, prijaté rodiny nebudú záťažou pre náš sociálny systém, pretože im už teraz hľadáme pracovné miesta. A po tretie, môžeme sa na utečencov pozerať aj ako na prínos v tom, že možno budú podnikavé typy.

Niektorí spochybňujú práve možnosť ich zamestnať, ich odbornú kvalifikáciu.

Možno medzi ľuďmi málo šírime jeden fakt. Utečenec je hocikto. Môže to byť učiteľ, lekár, psychológ aj kuchár. Hocikto. Keď sme rozmýšľali, aké rodiny budeme vyberať, najprv sme mysleli, že skôr vyššie kvalifikovaných. Potom sme si však uvedomili, že pomoc potrebuje každý, nielen lekár alebo učiteľ.

K téme:
Hľadajú ochotných ľudí, aby k nám mohli prísť rodiny zo Sýrie

Zdieľať

Je váš projekt najlepšia forma pomoci? Ozývajú sa hlasy, že treba pomáhať ľuďom tam, kde sú.

Pokúšame sa o jedno riešenie komplexného problému. Uvedomujeme si, že sú aj iné formy pomoci, vrátane pomoci ľuďom ostať vo svojej krajine, ak je to možné.

Čo povie o Slovensku tento projekt, ak sa podarí?

Pomôžeme konkrétnym ľuďom v núdzi. Do takej miery, do akej môžeme. Aj my sme boli kedysi emigranti, utečenci z našich krajín. Bolo by fajn, ak by sme takúto službu vedeli teraz oplatiť niekomu inému, ktorý sa nachádza v podobnej situácii dnes.

Stále si však nevieme dobre predstaviť jednu vec. Prečo by mal premiér Fico súhlasiť s vaším projektom, keď sa so silnými vyjadreniami vzpiera oficiálnemu návrhu z EÚ o kvótach?

Myslím si, že premiér Fico z toho ešte môže spraviť výhru. Mohol by povedať, že sme sa nepodvolili tlaku Bruselu, ale budeme pomáhať tak, ako chceme my. Je to príležitosť aj preňho, aby zachránil tvár Slovenska.

Pavol Rábara, Daniela Matejovičová
Foto: autori

Michaela Pobudová pochádza z Radošoviec pri Skalici. Po vyštudovaní vojnových štúdií a medzinárodnej bezpečnosti na King´s College London pracovala v akademických a mimovládnych organizáciách v Británii, Holandsku, Jordánsku a na Slovensku. Dnes pracuje pre Pápežské misijné diela, rozvojovú organizáciu Katolíckej cirkvi v Bratislave.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo