Problém s Postputinom

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Problém s Postputinom

Demonštranti proti režimu v ruských farbách, 31. júl Moskva. Foto: TASR/AP

Čo sa stalo v Moskve a ako to súvisí s Istanbulom.

V Rusku boli včera komunálne voľby, pozornosť tohto textu sa týka Moskvy a otázky, čo z týchto volieb vyplýva pre prezidenta Putina. Vyhrala vládna strana Jednotné Rusko, ktorá si udrží väčšinu 26 zo 45 miest. Oproti posledným voľbám stratila prorežimná strana formálne len dve kreslá, reálne asi tretinovú podporu (vtedy mala 28 poslancov zvolených za stranu + 10 nezávislých), v opozícii sú komunisti s 13 poslancami, liberálne Jabloko a socdemokracia Spravodlivé Rusko majú po 3 poslancoch.

Dôležitejšia informácia leží inde, za oponou.

Nemá zmysel rozoberať, že ruské voľby nie sú riadne demokratické voľby. Nie sú a všetci to vedia, to sú pravidlá hry. V Rusku funguje systém, kde sa o vláde rozhoduje mimo volieb, napriek tomu majú voľby dôležitý akceptačný význam. Jednak preto, že aj pri masívnejšom falšovaní nemožno sfalšovať všetko, jednak preto, že hoci nie sú voľby férové (organizácia Golos vydala správu o 1700 porušeniach, z toho asi 560 v Moskve) a k vyškrtnutiu či diskreditácii časti kandidátov dochádza už pred voľbami, stále je vo voľbách priestor pre pluralitu a protest, čiže stále sa môžu stať referendom proti režimu a nesplniť základný cieľ, kvôli ktorému sa voľby organizujú – t. j. nie vybrať, ale schváliť vybraných kandidátov. Dôkazom sú napr. voľby v Chabarovsku, kde vyhral Žirinovskij.

Ruský režim použil v týchto voľbách všetky možné prostriedky obmedzenej manipulácie s cieľom udržať si väčšinu, napriek tomu si väčšinu v Moskve udržal len za cenu vysokej demotivácie voličov. Reuters podľa dát z volebnej komisie odhaduje účasť v Moskve na niečo málo cez 20 percent. Aj keď pripustíme istú manipuláciu aj s týmto číslom, je jasné, že tieto voľby neboli referendom proti režimu. Voliči nemusia so všetkým súhlasiť, ale nie sú nahnevaní, pretože inak by doma nezostali.

Povedané v skratke, Moskva je na tom lepšie ako Istanbul či Hongkong. To všetko povedané z perspektívy Putina.

Ešte predtým, než sa vrátim k tomuto porovnaniu, trochu kontextu.

Putinovská strana síce dokázala prejsť cez ďalšie voľby a udržať zdanie legitimity, Putin sám má podľa rešpektovaného Levada Center stále nadpolovičnú mieru akceptácie, ale v pozadí pomaly rastie problém.

Ten sa zatiaľ priamo netýka Putina, týka sa však už jeho ľudí a najmä jeho strany, ktorá prestáva slúžiť tomu, na čo bola formálne vytvorená. Už to nie je nástroj bezproblémového kariérneho výťahu, už minulé voľby v Moskve síce zabezpečili (napriek všetkým vtedajším manipuláciám) väčšinu Jednotnému Rusku, ďalších desať pro-putinovských kandidátov ale bolo zvolených ako nezávislých. Teraz už padla táto možnosť, hra na nezávislosť už nefunguje, opozícia síce tiež nie, ale pole medzi tým sa zúžilo.

Radi čítate Postoj?

Bez vás by sme Postoj nemohli tvoriť.

Pridajte sa k našim podporovateľom na podpora.postoj.sk

Krátko k samotnému Putinovi.  

Keď sa Levada pýtala na volebné preferencie, Putin si drží stále popularitu 40 percent zo všetkých občanov oprávnených voliť a 54 percent medzi voličmi. Nemá konkurenciu, Navaľnyj je stále moskovský fenomén s podporou niekde na úrovni 1 percentuálneho bodu v Rusku, najpopulárnejší okrem Putina je Žirinovskij a komunista Grudinin (po 4 percentá), ani jeden z nich nie je možným nástupcom Putina. Najbližšie k tomu má minister obrany Sergej Šojgu, ktorý je populárnejší ako premiér Medvedev a garantoval by status quo. V celoruskom meradle je to rovnaké percento ako Navaľnyj, ale keby z neho Putin urobil dediča, všetko by bolo inak.

Netreba tiež zabúdať, že po celý čas Putinovej vysokej popularity sa k nemu najbližšie priblížil Igor Strelkov (vlastným menom Girkin), keď stál na čele samovyhlásenej Doneckej republiky a Novoruska, podstatné bolo, že keď tento bývalý agent FSB a veterán z vojen v Podnestersku, Čečensku a Bosne začal ohrozovať Putinovu popularitu, vo funkcii na Donbase okamžite skončil a bol donútený sa stiahnuť.

Aj túto vec možno čítať dvomi spôsobmi: Čo-to to napovedá, ako rozumie moci Kremeľ, ale tiež to, kto môže byť nástupcom Putina, ak by to neorganizoval práve Kremeľ.

Putin bol druhýkrát po zmene ústavy (celkovo štvrtýkrát) zvolený za prezidenta minulý rok, zatiaľ na otázku ďalšej kandidatúry odpovedá vyhýbavo, v minulosti formálne rešpektoval ústavu a stal sa na jedno obdobie predsedom vlády, aby nebol zvolený trikrát za sebou. V zásade sú dve možnosti: alebo zmena ústavy a de facto aj ruskej formy autokracie, alebo zachovanie súčasnej formy režimu s novým vládcom, ideálne vybraným a uvedeným do funkcie včas pred voľbami, ktoré by ho potvrdili. To druhé zodpovedá ruskej politickej tradícii po roku 1991.

A práve tu sa črtá rastúci problém.

Keď sa Levada v polovici prázdnin pýtala, prečo podľa vás ľudia dôverujú Putinovi, dostala tieto odpovede: 27 percent si myslí, že Putin úspešne a náležite rieši problémy krajiny, 24 percent dúfa, že Putin to dokáže v budúcnosti, 43 percent si myslí, že ľudia nevedia, komu inému by mali dôverovať.

To najvyššie číslo skrýva obavy a skepsu. V inom výskume, ktorý zisťoval podporu demonštrácii, Levade vyšlo, že každý tretí Rus pred nedeľnými voľbami si myslel, že môže dôjsť k demonštráciám, každý piaty pripúšťal, že by sa na nich zúčastnil.

Realita sa (zatiaľ) ukazuje inak. Ale napriek tomu včerajšie voľby a posledné výskumy verejnej mienky napovedajú, že ak chce Putin pokračovať v súčasnej forme režimu, potrebuje vymyslieť niečo úspešnejšie, ako je strana Jednotné Rusko, to je značka, ktorá už nevonia, ale páchne. Bude potrebovať novú paradigmu a zrejme aj nových ľudí.

Rusko čaká zmena. Aby nedošlo k jej anti-establišmentovej realizácii, musí s ňou prísť establišment.

To, že má situáciu stále pod kontrolou, ukazuje porovnanie s Istanbulom. Putinov režim nebol nútený rušiť výsledky volieb po ich uskutočnení ako Erdogan v Istanbule, Putina súčasne neohrozujú ani odchody vysokopostavených politikov z jeho strany, ako sa to stalo s AKP v Turecku.

Rusko sa líši od Turecka a líši sa aj od Ukrajiny, kde bola centrálna moc slabšia, ambície voličov a ekonomický prepad väčší. Rusi napriek tomu pracovali najmä s témou zasahovania zo Západu, napr. po voľbách zaútočili na Google a Facebook. Moskve ale Majdan zatiaľ nehrozí. Napriek tomu bude v Kremli teraz horúco, zadanie je zrejmé.

Dôvod je jednoduchý: Rusko možno vyznáva iné politické štandardy ako Európa, ale fyzikálne a biologické zákony tu platia rovnako. Jedným z nich je ten, že Putin, ktorý vládne už od roku 1999, čelí generácii dvadsaťročných Rusov, ktorí nezažili iného vládcu ako Putina. Pozrite sa do tvárí demonštrantov proti Putinovi z obrázka k tomuto textu, v tých očiach počuť: tik-tak, tik-tak...

Na konci článku vás ešte poprosím o jednu vec:

Ak radi čítate moje články na Postoji, staňte sa, prosím, členom klubu podporovateľov Postoja. 

  

Vašich 5 eur mesačne výrazne pomôže k vzniku ďalších našich článkov.
Ďakujem. Jaroslav Daniška

Viac o podpore nájdete na podpora.postoj.sk

 
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo