Európania by váhali ísť proti Rusku, ak by napadlo člena NATO

Za vojenskú obranu spolučlena NATO sú okrem Američanov a Kanaďanov najviac Briti, Poliaci a Španieli.

V prípade napadnutia bývalých sovietskych republík a satelitov Ruskom by sa mohla história opakovať. Západoeurópske krajiny by im odmietli vojensky pomôcť podobne, ako sa to stalo v prípade Mníchovskej dohody pred Druhou svetovou vojnou. 

Podľa amerického denníka New York Times je minimálne polovica Nemcov, Francúzov a Talianov proti tomu, aby ich krajina použila vojenskú silu na obranu členskej krajiny NATO, ak by ju Rusko vojensky napadlo. Odvoláva sa pritom na prieskum agentúry Pew Research Center, ktorá sa pýtala obyvateľov desiatich krajín na viacero otázok. 

Názory Američanov a Európanov sa pritom výrazne odlišovali. Európania sú skôr ochotní posielať Ukrajine ekonomickú pomoc, kým Američania uprednostňujú dodávky zbraní a ďalšiu vojenskú pomoc a podporu Ukrajiny, či prípadný vojenský zásah na obranu napadnutého členského štátu. 

K veci: Američania a Európania sa odlišujú v názore na pomoc Ukrajine

Podľa zmluvy o NATO sa útok voči každému členskému štátu aliancie považuje za útok voči všetkým, čo im dáva povinnosť brániť napadnutého člena NATO. Spoliehajú sa na to najmä bývalé sovietske republiky Estónsko, Lotyšsko a LItva, ktoré s Ruskom susedia, ale aj Poľsko, či Slovensko, tvoriace východnú hranicu NATO.

Prieskum je nepríjemnou správou najmä pre pobaltské štáty, ktoré zažívajú tlak Ruska najmä cez rusky hovoriace menšiny na svojom území. Zrejme budú od NATO požadovať ďalšie záruky, že sa budú môcť spoľahnúť na jeho ochranu, myslí si New York Times.

Rusko by tam teda mohlo použiť podobnú taktiku hybridnej vojny cez separatistické skupiny a ochranu ruskej menšiny, akú s úspechom presadilo na Ukrajine, či predtým v Gruzínsku. Takýto typ vojny by preto podľa amerického denníka ešte skomplikoval akcieschopnosť NATO, hoci rozhodnutia robia politici, nie priamo občania. 

Väčšina ľudí v prieskume podporila vojenský zásah na obranu spojenca iba v prípade Američanov a Kanaďanov, za bola aj takmer polovica Britov, Poliakov a Španielov. Na druhej strane obyvatelia väčšiny krajín NATO sú presvedčení, že by im USA prišli na pomoc, ak by ich krajinu niekto napadol.

Najviac ľudí, ktorí sú presvedčení, že Rusko predstavuje vojenskú hrozbu pre krajiny na západ od neho, sa našlo v Poľsku, až 70 percent. Na druhej strane tomu verí iba 38 Nemcov, najmenej zo všetkých skúmaných krajín Pew Research. Zaujímavé je pritom, že na východe Nemecka je dôvera v ruského prezidenta Vladimira Putina dvojnásobná oproti západnej časti krajiny.

Tá sa u Rusov pri otázke, či ich prezident Putin postupuje správne v zahraničnej politike, dokonca vyšplhala na 88 percent, čo je najviac v histórii prieskumov od roku 2003. Väčšina Rusov je nespokojných so stavom ekonomiky, obviňujú z toho však pokles ceny ropy a západné sankcie voči Rusku, nie Putina.

Peter Kremský

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo