Do Európy sa doplavia tisíce, v Ázii a Afrike ostávajú milióny

Do Európy mieria najmä bohatší a schopnejší ľudia, chudobní a slabí sa zvyčajne dostanú iba do susednej krajiny.

Počet imigrantov, ktorí sa tento rok preplavili do južnej Európy cez Stredozemné more, presiahol hodnotu sto tisíc. Oznámila to Agentúra pre utečencov Organizácie spojených národov (UNHCR).

Vlani to bolo zhruba 270-tisíc, výrazne viac, ako v rekordnom roku 2011, keď zúrila občianska vojna v Líbyi. Vtedy do Európy podľa UNHCR doplávalo 70-tisíc ľudí.

K veci: Cez Stredozemné more prišlo tento rok do Európy vyše 100-tisíc utečencov

Počty sa výrazne zvyšujú hlavne v Grécku, ktoré si na cestu do Európy vyberajú utečenci zo Sýrie a Iraku, aby sa vyhli nepokojnej a nebezpečnej Líbyi. Namiesto plavby cez ňu do Talianska sa teda radšej vydajú cez turecké hory a z pobrežia sa usilujú dostať na blízke grécke ostrovy.

Ich cieľom je najmä Lesbos a Kos, ktoré sú aj zvyčajne aj magnetom pre turistov. Na Lesbos napríklad prišlo v januári podľa údajov UNHCR 737 imigrantov, vo februári tisíc, v marci to však už bolo 3348, v apríli päť tisíc a v máji vyše 7200. Prichádzajú najmä zo Sýrie, Iraku a Afganistanu.

Cesta pre bohatých

Podľa českého denníka idnes.cz je zaujímavé, že nárast počtu utečencov neprichádza z najchudobnejších krajín, ale skôr tých, čo bohatnú. Ak sa v nich ešte vyskytne aj vojna, majetnejší a vzdelanejší ľudia odchádzajú do zahraničia a určitá časť sa usiluje dostať do Európy, kde smeruje za príbuznými. 

Práve Sýria, Líbya alebo Etiópia sú v porovnaní s inými relatívne bohaté krajiny, kde si ľudia môžu dovoliť našetriť na cestu do Európy. Navyše tam funguje aj ekonomika, ktorá umožňuje organizáciu pašovania ľudí - kúpu lodí, ubytovanie a stravovanie ľudí, komunikáciu a monitorovanie výprav, či pobrežných hliadok.

Aj migranti sú vďaka mobilom a internetu oveľa lepšie vybavení na cestu. Môžu počas nej komunikovať nielen so svojimi príbuznými doma, ale aj s tými v Európe. Mnohí sú na cestu už dopredu pripravení vďaka internetovým technológiám, mapám, poznajú miesta, kam by mali doraziť vďaka Street View a dohadujú sa s príbuznými a ich komunitou cez Facebook.

Fotografie, ktoré s nimi ich bratranci a sesternice z Európy zdieľajú cez internet, sú pre Afričanov a Ázijcov oveľa väčším lákadlom dostať sa cez Stredozemné more ako tovar západných značiek, ktorého je aj v chudobných krajinách relatívne dostatok. Navyše vďaka čínskym napodobneninám za často zlomkové ceny. 

Naopak, veľmi chudobné krajiny ako Sudán, Somálsko alebo Burundi počet migrantov do Európy príliš nezvyšujú napriek tomu, že sa tam odohrávajú krvavé konflikty. Ľudia v prípade ohrozenia života skôr utečú do susednej krajiny, na cestu do Európy ani zďaleka nemajú. Tento rok napríklad z Burundi po pokuse o puč ušlo podľa idnes.cz do Tanzánie sto tisíc ľudí.

Aj zo Sýrie, Iraku alebo Jemenu ľudia často utečú do susednej krajiny a tam čakajú na lepšie časy. Iba zlomok z nich - tí najodvážnejší a najmajetnejší - sa vydá do Európy. Podľa UNHCR napríklad v Líbyi čaká na emigráciu milión ľudí, na Blízkom východe ďalšie dva milióny. Iba zo Sýrie ušli v posledných rokoch štyri milióny ľudí.

Kam tečú prúdy ľudí

Aj keď Európa žije v tom, že je najväčším magnetom imigrantov, štatistiky hovoria niečo iné. Najviac ich prichádza do USA, na druhom mieste je Rusko, tretie Nemecko, potom Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty (SAE). Ide pravdaže najmä o ekonomických migrantov, iba malá časť z nich sú utečenci, ktorí hľadajú politický azyl.

Polovica svetovej migrácie smeruje do desiatich krajín, v SAE napríklad tvoria prisťahovalci 84 percent obyvateľstva, v Európe zatiaľ desať percent. Do tých sa však počítajú aj Poliaci v Írsku, Slováci v Anglicku alebo Rumuni, Srbi alebo Ukrajinci na Slovensku.

Nie všetci sú žiadateľmi o azyl, mnohí prichádzajú ako ekonomickí prisťahovalci do krajín, ktoré ich prijímajú dočasne alebo natrvalo. Medzi žiadateľmi o azyl je podľa štatistík UNHCR najžiadanejšou krajinou Nemecko, potom USA a Francúzsko, Švédsko a Turecko. Najviac azylantov pochádza zo Sýrie, Ruska a Afganistanu, Iraku, či Srbska, čiže najmä Kosova.

Peter Kremský 

Grafy: BBC, UNHCR, Eurostat

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo