Zníženie daní v Nemecku sa môže preliať aj do V4

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Zníženie daní v Nemecku sa môže preliať aj do V4

Spolková kancelárka Angela Merkelová a minister hospodárstva Peter Altmaier, ktorý chce znížiť firemné dane v Nemecku. FOTO TASR/AP

Ak o tom kresťanskí demokrati presvedčia svojich koaličných partnerov.

V prostredí nemeckých konzervatívnych strán CDU/CSU silnejú hlasy v prospech zníženia daní pre právnické osoby. Rozprúdiť by to mohlo daňovú konkurenciu v celej strednej Európe.

Firmy v Nemecku sú zaťažené približne 30-percentnou daňou, ktorá zahŕňa vlastnú korporátnu daň vo výške 15 percent, solidárny príplatok na financovanie nákladov nemeckého zjednotenia a lokálne stanovovanú živnostenskú daň. Už pred dvomi týždňami sa objavila správa, že ekonomickí experti CDU/CSU by radi zastropovali daňové zaťaženie firiem na 25 percentách.

Koncom minulého týždňa sa k tejto myšlienke prihlásil aj vplyvný kresťanskodemokratický minister hospodárstva a energetiky Peter Altmaier. Ide o súčasť zoznamu návrhov, ktoré majú odbremeniť nemecký „Mittelstand“, teda malé a stredné podniky. Okrem úspor na daniach majú firmy ušetriť aj na byrokratických povinnostiach.

Altmaier, ktorý robustnosťou svojej postavy pripomína bývalého spolkového kancelára Helmuta Kohla, musí najskôr prekonať odpor koaličného partnera, ktorým sú sociálni demokrati. Aj v SPD sa síce ozývajú hlasy v prospech zníženia daňovo-odvodového zaťaženia, no skôr v podobe odbremenenia strednej vrstvy pri zvýšení zaťaženia príjmov z kapitálu.

Lenže Nemecko sa potáca na hrane recesie. Už sme na tomto mieste písali, že spolková vláda zvažuje opustenie vyrovnaného rozpočtu v prospech asi 50-miliardového balíčka na podporu konjunktúry. No snaha dodať ekonomike rastový impulz môže mať podobu nielen verejných investícií, ale tiež zníženia daní.

Všetko napokon bude závisieť od dohody členov veľkej koalície kresťanských a sociálnych demokratov. Do daňovej reformy ich netlačí len hospodársky cyklus, ale tiež medzinárodná daňová súťaž.

V roku 2017 administratíva Donalda Trumpa presadila zníženie federálnej korporátnej dane v Spojených štátoch z 35 na 21 percent. Francúzsky prezident Emmanuel Macron zase sleduje dvojitú stratégiu: znížiť dane pre firmy doma a súčasne podojiť viac internetové giganty, ktoré sú jednak americké (kvôli tomu sa už dostal do konfliktu s Bielym domom) a jednak si dokážu rôznymi spôsobmi znižovať odvádzané dane. A do tretice, Spojené kráľovstvo si po brexite tiež bude chcieť uchovať príťažlivosť pre investorov cez nižšie dane.

 Radi čítate Postoj?

 Bez vás by sme Postoj nemohli tvoriť.

Pridajte sa k našim podporovateľom na podpora.postoj.sk

Daňová konkurencia alebo „preteky ku dnu“?

Kým Nemci si musia všímať Američanov, Francúzov a Britov, aby ako „Standort Deutschland“ (teda lokalita pre podnikanie) zostali konkurencieschopní, Slováci, Česi a Poliaci si musia všímať Nemcov. Prípadné nemecké zníženie firemnej dane z 30 na 25 percent určite nezostane bez odpovede ani vo Viedni.

Jediní, ktorí môžu zostať pokojní, sú Maďari. Už teraz majú s 9 percentami najnižšiu korporátnu daň v EÚ.

Sadzby v jednotlivých krajinách nášho regiónu vyzerajú momentálne takto:

Vybraná krajina

Sadzba dane z príjmov právnických osôb (v percentách)

Nemecko

29,89

Rakúsko

25

Slovensko

21

Česko

19

Poľsko

19

Maďarsko

9

  Zdroj: OECD.

Slovensko by po voľbách v prípade zmeny vlády mohlo uvažovať aspoň o návrate k 19-percentnej dani z príjmov právnických osôb. No daňová konkurencia, ktorú kritici označujú ako „preteky ku dnu“, kladie krajinám V4 aj niektoré nepríjemné otázky.

Štáty si totiž pri lákaní medzinárodného kapitálu nekonkurujú len výškou dane pre firmy, ale tiež kvalitou infraštruktúry, vymožiteľnosťou práva, efektívnou a servisne zameranou štátnou správou a vzdelanou zdravou pracovnou silou. Veľa investícií s vyššou pridanou hodnotou si odhryznú aj krajiny s vyššími daňami, ktoré však ponúkajú výhodné podmienky v tých ostatných oblastiach.

Nižšie dane boli v prípade postkomunistických krajín aj akousi kompenzáciou za to, že sme investorom nedokázali ponúknuť lepšie prostredie v tých nedaňových prvkoch podnikateľského prostredia (s výnimkou nízkej ceny práce). Teraz sa však aj vyspelé štáty začínajú daňovo približovať k nízkym sadzbám, ktoré boli typické pre transformujúce sa postkomunistické krajiny. To nám kladie otázku, ako sme medzičasom pracovali na iných ako daňových komparatívnych výhodách.

Potom je tu otázka, ako sa naloží s okamžitým výpadkom príjmov po znížení daní: Zoškrtajú sa niekde výdavky? Presunie sa výpadok na daň z príjmov fyzických osôb či DPH? Alebo sa zvýši deficit a dlh? Nemci si vďaka niekoľkoročnému prebytkovému hospodáreniu môžu dovoliť financovať okamžité náklady zníženia daní na úkor deficitu, kým zvýšená hospodárska aktivita zase nezačne plniť štátnu kasu zvýšenými príjmami. Majú takýto priestor krajiny V4? Má takýto priestor Slovensko?

Na druhej strane, z hľadiska stredo-východnej Európy nie je prípadné zníženie daní pre firmy v Nemecku len otázkou medzinárodnej daňovej konkurencie. Ak by to nakoplo nemeckú ekonomiku, zvýšená hospodárska aktivita v Spolkovej republike zrejme potiahne aj krajiny Vyšehradskej štvorky.

Na konci článku vás ešte poprosím o jednu vec:

Ak radi čítate moje články na Postoji, staňte sa, prosím, členom klubu podporovateľov Postoja. 
  

Vašich 5 eur mesačne výrazne pomôže k vzniku ďalších našich článkov.
Ďakujem. Lukáš Krivošík
Viac o podpore nájdete na podpora.postoj.sk

 
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo