Európske more nedoriešených problémov

Európske more nedoriešených problémov

Záchranná operácia lode Ocean Viking pri pobreží Líbye 9. augusta 2019. FOTO TASR/AP

Cez Stredozemné more dnes nemigrujú najchudobnejší ani tí, ktorých ohrozuje vojna, ale africká stredná trieda. Napriek tomu si však more svoje obete nevyberá.

Leto 2019 ukázalo, že Európa ani po piatich rokoch od vypuknutia utečeneckej krízy nemá jasnú odpoveď v prístupe k utečencom.

Kto sú vlastne migranti, ktorí sa plavia na starý kontinent, a je vôbec možné zastaviť migráciu cez more humánnym spôsobom? Prípadne ako migráciu využiť v prospech európskeho kontinentu?

Všetky čísla neklesajú

Podľa dát Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) sa počet migrantov a utečencov od vrcholu v roku 2015 neustále znižuje. Kým v roku 2015 išlo o 1 032 408 utečencov, v roku 2018 ich do Európy dorazilo 141 472 a za prvých osem mesiacov tohto roka je to len 60 460 utečencov (údaje k 2. septembru 2019).

Pokles utečencov a migrantov prichádzajúcich do Európy je predovšetkým výsledkom série viacerých dohôd medzi Úniou a tretími krajinami – Tureckom, Líbyou a Marokom, vďaka ktorým si EÚ doslova kúpila zadržiavanie či vracanie migrantov.

Počet migrantov a utečencov prichádzajúcich do jednotlivých krajín Európy cez Stredozemné more za prvých osem mesiacov roku 2019. Zdroj: UNHCR

Európskej únii sa tak podarilo obmedziť príchod utečencov z Blízkeho východu a severnej Afriky, no v zásade to nemusí dlhodobo riešiť situáciu. Dohody s Tureckom, ktorému vládne autoritatívny prezident Erdoğan, či s Líbyou, v ktorej pretrváva občianska vojna, majú svoje hodnotové úskalia či politické limity a nikto si nemôže byť istý, dokedy vydržia.

Celkový počet utečencov prichádzajúcich na európsku pevninu klesá, rovnako klesajú aj počty utopených. Na druhej strane, pre každého, kto sa vydá na cestu, sa zvyšuje riziko smrti. Pomer utečencov, ktorí do Európy na člne doplávali, a tých, ktorí plavbu neprežili, sa v roku 2018 v porovnaní s vrcholom v roku 2015 zvýšil takmer päťnásobne (z 0,3 % na 1,4 % z celkového počtu). 

Podľa portálu Missing Migrants Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) v Stredozemnom mori v priebehu rokov 2015 až 2018 zahynulo už vyše 10 593 utečencov. Len v doterajšom priebehu tohto roka sa v ňom utopilo 911 ľudí, čo je síce násobne menej ako v roku 2015, ale stále ide o vysoké počty. Iba v dovolenkových mesiacoch jún, júl a august prišlo počas cesty do "európskeho raja“ o život 385 ľudí, každý dovolenkový deň tak vyhasli viac než 4 ľudské životy.

Počet migrantov a utečencov, ktorí zahynuli počas plavby v Stredozemnom mori za prvých 8 mesiacov roku 2019. Zdroj: IOM

OSN ešte na začiatku leta varovala, že riziko utopenia migrantov a utečencov v Stredozemnom mori v prípade stroskotania je doposiaľ najvyššie. Podľa OSN ide o dôsledok nedostatku záchranných lodí mimovládnych organizácií na mori a konfliktu v Líbyi, ktorý urýchľuje rozhodovanie sa ľudí vyberajúcich sa na cestu.

Proti tomu sa však ozýva aj iný hlas: ak by sa v mori zvýšil počet záchranárskych lodí, tie by síce zachránili väčší počet migrantov na vratkých člnoch, ale súčasne by mohli prilákať na cestu cez more ďalšie masy migrantov, takže by počet obetí mohol celkovo opäť stúpať.

EÚ verzus humanitárne organizácie

Hoci v minulosti (od novembra 2014 do februára 2018) vykonávali pátracie a záchranné operácie na pomoc migrantom najmä lode európskej agentúry hraničnej kontroly Frontex prostredníctvom operácie Triton (ktorá nahradila taliansku misiu Mare Nostrum z rokov 2013 a 2014) či neskôr tiež operácie Sophia (ktorá v súčasnosti pokrýva len lety nad morom s cieľom monitorovať obchodovanie s ľuďmi), po ich utlmení ostala diera v systéme, ktorú prevzali člny mimovládnych organizácií.

Atmosféra sa výraznejšie zmenila po minuloročnom júnovom samite, na ktorom sa Európska rada pridala na stranu talianskej protimigračnej vlády a za svoju prijala najmä agendu dnes už bývalého talianskeho ministra vnútra Mattea Salviniho. Došlo tak k utlmeniu či celkovému pozastaveniu niektorých únijných záchranných a pátracích akcií na mori.

Mimovládne humanitárne organizácie ako nemecká Sea-Watch a Sea-Eye, španielska Open Arms či plavidlo Ocean Viking francúzskych humanitárnych organizácií SOS Mediterranée a Lekári bez hraníc sa tak chopili pomoci migrantom na mori, čím išli do rozporu s európskymi nariadeniami.

Kvôli tomuto kroku dnes čelia stále väčšiemu tlaku zo strany vlád, najmä talianskej, ktorá v čase bývalej vládnej koalície Hnutia piatich hviezd a Salviniho Ligy označovala podobné aktivity za zločin. Salvini tiež tieto lode nazval „migrujúcimi taxíkmi“ pre obchodníkov s ľuďmi. Vyloďovanie migrantov sa totiž chápe ako podpora nelegálnej migrácie, ktorá je trestná.

Mnohé plavidlá majú tak dodnes problém zakotviť v európskych prístavoch alebo sú často zadržiavané kvôli „technickým a prevádzkovým“ problémom. Organizácie tiež tvrdia, že európske orgány či miestne vlády čoraz častejšie využívajú nariadenia o námornej bezpečnosti, aby tak zabránili ich lodiam vyplávať na more a priniesť na pevninu ďalších nežiadaných migrantov. Je celkom zrejmé, že motivácia nových bezpečnostných predpisov bola predovšetkým politická.

Organizácie IOM a UNHCR v júli tiež vyzvali Európsku úniu, aby zaviedla celý rad opatrení zameraných na pomoc ľuďom v Stredozemnom mori či uväznených v Líbyi. Medzi návrhmi bolo aj opätovné spustenie programu organizovaných záchranných opatrení na mori. Taliansko, Malta, Grécko či Španielsko to odmietli a začali proti charitatívnym organizáciám rôzne trestné konania.

 Radi čítate Postoj?

 Bez vás by sme Postoj nemohli tvoriť.

Pridajte sa k našim podporovateľom na podpora.postoj.sk

Haidi Sadik, hovorkyňa nemeckej mimovládky Sea-Watch, však uviedla, že ani tlak najvyšších orgánov EÚ ich nezastaví v zachraňovaní životov, ako to od nich vyžaduje námorné právo. A zatiaľ čo európski politici vyjednávajú prijatie každého ďalšieho migranta, z kapitánov lodí mimovládnych organizácií sa stávajú rockové hviezdy.

Napríklad kapitánky lodí Sea-Watch Carola Racketová a Pia Klempová, ktoré za záchranu a pomoc utečencom, no súčasne porušenie zákonov čelia desaťročným trestom, žnú mediálnu slávu v Nemecku i vo Francúzsku.

Zastavením záchranných operácií na mori chcela tak Únia vyslať jasný signál, aby sa na cestu do Európy cez Stredozemné more nikto radšej ani nevydával.

Kto sú utečenci prichádzajúci na člnoch?

štúdii Medzinárodnej organizácie pre migráciu opisujúcej motiváciu ľudí utekajúcich do Európy cez Maroko 41 percent uviedlo, že sa tak rozhodlo z ekonomických dôvodov (ide najmä o mužov), zatiaľ čo 32 percent (z toho 58 percent žien) z dôvodu násilia či prenasledovania (tieto dôvody zahŕňali širokú škálu).

15 percent opýtaných uviedlo, že migrovali hlavne kvôli násilným konfliktom a vojne. Štúdia tak naznačuje, že je v súčasnosti na mori málo migrantov prichádzajúcich do Európy z krajín, ktoré sú postihnuté vojnou, čo automaticky znižuje aj ich šancu na zisk azylu.

Maroko, Tunisko, Alžírsko či Pobrežie slonoviny sú tak krajiny, z ktorých ľudia podľa zákonov EÚ na európskych pobrežiach nemajú čo hľadať. Sú totiž úniou vnímané ako "bezpečné krajiny". Napriek tomu však každá žiadosť o azyl musí byť dôkladne preverená, a nedá sa nikoho odmietnuť len na základe toho, z akej krajiny pochádza.

Analýza talianskej novinárky Mileny Gabanelli z Corriere della sera zas približuje, kto z ekonomického hľadiska patrí medzi ľudí plaviacich sa z Afriky do Európy.

Aj z tejto analýzy vyplýva, že tí, ktorí v súčasnosti riskujú svoj život na člnoch, nepochádzajú z najchudobnejších krajín na Zemi a často ani z vojnou sužovaných oblastí (i keď v minulých rokoch aj kvôli problémom na Blízkom východe mohlo ísť o celkom inú paletu ľudí). Zo zistení vyplýva, že najčastejšie ľudia emigrujú z krajín, kde príjem umožňuje pokrytie cestovných nákladov.

Podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu môže totiž cesta do Talianska stáť až šesťtisíc dolárov, zatiaľ čo cesta do Španielska sa pohybuje okolo 900 eur, no vie sa vyšplhať aj na 4 500. Existujú však aj prípady ľudí, ktorí neplatili nič. Ide najmä o Maročanov a Alžírčanov, ktorí sú schopní opustiť svoje krajiny bez pomoci pašerákov.

Rovnaká štúdia ukazuje, že pred odchodom má v krajine pôvodu zamestnanie 53 percent, nezamestnaných utečencov je 32 percent a 15 percent tvoria študenti.

Migruje najmä stredná trieda

Z chudobných krajín (ročný príjem nižší než 1000 dolárov) prišlo do Európy len päť percent zo všetkých afrických migrantov za posledných šesť rokov. Z krajín, v ktorých je veľmi nízky príjem, tak aj na príklade Talianska možno spozorovať minimálny počet odchodov.

Príjem utečencov naviazaný na jednotlivé africké krajiny, z ktorých prichádzajú migranti do Európy Zdroj: Corriere della sera

Do Európy teda prichádza najmä stredná africká trieda – 60 percent migrantov pochádza z krajín s príjmom na obyvateľa medzi tisíc až 4-tisíc dolárov ročne (ktorý Svetová banka pre africký kontinent považuje za stredne nízky) a ďalších 29 percent medzi 4-tisíc až 12-tisíc dolárov (teda stredne vysoký).

Práve zvyšovaním príjmu rastie aj pravdepodobnosť odchodu z krajiny, čo potvrdzuje aj migrácia z Latinskej Ameriky. Tieto toky sa zvyčajne zastavia, keď priemerný príjem presiahne 12-tisíc dolárov, a to je v Afrike prípad Botswany, Južnej Afriky či Rovníkovej Guiney.

Migračná krivka. Zdroj: Corriere della sera

Podľa Svetovej banky ide teda o akúsi „migračnú krivku“. Migrácia ľudí s príjmom pod tisíc dolárov je nízka; s príjmom medzi 1 000 až 4 500 sa zvyšuje a dosahuje vrchol; od 4 500 do 12 000 sa začne znižovať; a v prípade, ak sa príjem vyšplhá nad 12-tisíc, krajina sa stáva cieľom imigrácie.

Ako migrantom pomôcť, aby ostali vo svojej krajine?

Aj nesprávne adresovaná rozvojová pomoc môže miesto udržania migrantov vo svojich krajinách spôsobiť opačný efekt – zvýšiť počet odchodov. Riešením podľa Gabanelliniovej analýzy je práve investícia do rozvoja služieb, ktorá má podľa posledných štúdií povzbudiť ľudí z migrujúcich krajín, aby v nich zostali.

Európa by mala podľa nich investovať do obnoviteľných zdrojov energie, ktoré by umožnili miliónom Afričanov prístup k elektrine. Rovnako investovať do vzdelávania (vyše 400 miliónov Afričanov je stále negramotných), dopravy, zdravotníctva a predovšetkým do rozvoja internetu (len 20 percent Afričanov má pripojenie na internet).

V priebehu nasledujúcich dvoch desaťročí sa však tak či tak podľa výskumníka Inštitútu pre medzinárodné politické štúdiá Mattea Villa z Afriky do Európy presťahuje ďalších 3,4 milióna ľudí – bez ohľadu na zastavenie záchranných akcií na mori či akýchkoľvek dohôd. Aj to však možno využiť v budúcnosti, a to práve odbornou prípravou v mieste určenia alebo na tranzitných miestach v cieľových krajinách.

Populačná krivka Afriky v porovnaní s krivkou Európy. Zdroj: Corriere della sera

Gabanellini v texte spomína príklad zdravotných sestier, ktorých bude v nasledujúcich 15 rokoch v Európe potrebných o 590-tisíc viac. Pomôcť Európe by mohla práve Afrika, pričom náklady na prípravu sestry v Afrike sú rádovo o desiatky tisíc eur lacnejšie než v Európe. Ak si teda Európa nevie dať s migráciou rady, treba podľa ekonóma Svetovej banky Uga Gentiliniho posilniť africký ľudský kapitál, ktorý možno v budúcnosti globálne zúročiť.

Štáty EÚ sa musia dohodnúť

Napriek všetkým premenným je v prvom rade potrebné vrátiť sa k téme Stredozemného mora a zabrániť tomu, aby v ňom nezmyselne zhasínali ďalšie ľudské životy. Práve to najviac ukazuje slabosť Európskej únie, ktorá ani päť rokov od vypuknutia migračnej krízy nedokáže nájsť odpoveď.

Bez ohľadu na to, či ide o ekonomického migranta alebo utečenca, stále ide o ľudský život. Únia by preto mala vytvoriť taký systém, ktorý dokáže spravodlivo udeliť azyl a tých, ktorí naň nemajú nárok motivovať ostať vo svojich domovských krajinách a nepodstupovať nebezpečnú cestu do Európy.

Ak sa EÚ ako blok nedokáže dohodnúť na reforme migrácie, nájsť funkčný mechanizmus solidarity a pomôcť rozvoju Afriky, nedokáže to ani v budúcnosti a bude sa naďalej točiť v kruhu zlých a horších riešení.

Na konci článku vás ešte poprosím o jednu vec:

Ak radi čítate moje články na Postoji, staňte sa, prosím, členom klubu podporovateľov Postoja. 
  

Vašich 5 eur mesačne výrazne pomôže k vzniku ďalších našich článkov.
Ďakujem. Lukáš Kekelák
Viac o podpore nájdete na podpora.postoj.sk

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo