Prečo východné Nemecko tiká inak?

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Prečo východné Nemecko tiká inak?

Demonštranti s transparentom „Merkelmussweg“ (Merkelová musí odísť) počas demonštrácie skupiny PEGIDA proti islamizácii Nemecka v Drážďanoch, Foto TASR/AP

Viera, že východní Nemci raz budú myslieť aj voliť podobne ako tí západní, sa opäť ukázala ako ilúzia.

Bez našich podporovateľov by tento článok nevznikol. Viac ako dve tretiny našich darcov nás podporujú pravidelne.

>>PRIDAJTE SA AJ VY.<<

Včerajšie voľby v dvoch spolkových krajinách, v Sasku a Brandenbursku, opäť potvrdili, že medzi západnými a východnými Nemcami ležia dva otvárajúce sa svety. Protiimigračná AfD, ktorá sa štyri roky od vypuknutia utečeneckej krízy v západných kútoch krajiny skôr trápi, naposledy získala v Brémach len 6 percent, sa na území bývalej NDR stala novou „Volkspartei“.

V Sasku získala 27,5, v Brandenbursku 23,5 percenta, v oboch prípadoch skončila druhá a na porovnateľný úspech si trúfa aj koncom októbra v Durínsku, kde je jej lídrom Björn Höcke, predstaviteľ nacionalistického krídla strany. Rovnako aj v Sasku a Brandenbursku ovládajú AfD radikáli, ich úspech znamená ohrozenie umierneného krídla strany najmä v západnej časti Nemecka, ktoré chcelo vybudovať konzervatívnu alternatívu CDU, nie hnutie, ktoré monitoruje Spolkový úrad na ochranu ústavy.

Na východe konkuruje AfD už len CDU, sociálni demokrati či postkomunistická ľavica len nechápavo sledujú, čo sa okolo nich deje.

Ako je možné, že východní Nemci 30 rokov od znovuzjednotenia Nemecka volia o toľko inak než západní Nemci?

Žiadna strana deklasovaných a chudobných

S nostalgiou za socializmom to nemá veľa spoločné – nositeľom tejto (n)ostalgie, akéhosi zidealizovaného obrazu NDR, za ktorej fungovali priemysel, sociálne istoty a spoločenské nite ešte nespretŕhal zdivočený kapitalizmus, bola svojho času postkomunistická Strana demokratického socializmu (PDS), z ktorej sa neskôr vyvinula Ľavica.

Na východe konkuruje AfD už len CDU, sociálni demokrati či postkomunistická ľavica len nechápavo sledujú, čo sa okolo nich deje. Zdieľať

AfD s týmto sentimentom nepracuje, deklaruje sa ako protikomunistická sila, najmenej oslovuje dôchodcov a ľudí nad 60 rokov, najsilnejšia je medzi strednými ročníkmi. Rovnako sa nedá povedať, že by to bola jednoznačne strana porazených a deklasovaných – AfD boduje v tých chudobnejších regiónoch, akým je Merkelovej rodný kraj Uckermark, ale aj v Spreewalde, v brandenburskom regióne, ktorého životná úroveň sa dá porovnať s mnohými oblasťami západného Nemecka.

Napokon, ostrou mentálnou hranicou ostáva po troch desaťročiach rozdelený aj samotný Berlín – v jeho východnej časti volí protiestablišmentové strany, teda AfD a Ľavicu, vyše 40 percent obyvateľov, dvojnásobne viac než v západnom Berlíne.

Časť prvá, čo sa podarilo 

V 90. rokoch vládlo presvedčenie, že po prvotnom otrase, keď východných Nemcov zasiahla po kolapse socialistického priemyslu porovnateľná miera nezamestnanosti ako na Slovensku, východ aj západ Nemecka postupne zrastú, ekonomicky, sociálne aj kultúrne.

Napokon, mnohé dáta tomu nasvedčovali. Východ prudko dobiehal západ vo všetkých možných ukazovateľoch životnej úrovne. A hoci sa dobiehanie neskôr zastavilo, to priblíženie bolo skokové a mohutné. O východonemeckých dôchodkoch či platoch môžu obyvatelia V4 len snívať – Nemci z bývalej NDR dnes poberajú priemerné dôchodky na úrovni tých západných okolo 1200 eur, zarábajú v priemere vyše 2600 eur (v hrubom), asi osem percent východných Nemcov zarába dokonca viac než päťtisíc eur v čistom.

Vôbec najnižšie platy berú východní Nemci z Görlitzu, hraničného mesta s Poľskom. Aj tu však v priemere zarábajú okolo 2100 eur, teda značne viac než v Bratislave.

Samozrejme, západní Nemci majú značne vyššie platy, v priemere cez 3300 eur, ale tento náskok oproti východu sčasti stierajú vyššie náklady na život, najmä rýchlo rastúce ceny nehnuteľností a nájomného v západonemeckých metropolách.

Nemci z bývalej NDR dnes poberajú priemerné dôchodky na úrovni tých západných okolo 1200 eur, zarábajú v priemere vyše 2600 eur (v hrubom), asi osem percent východných Nemcov zarába dokonca viac než päťtisíc eur v čistom. Zdieľať

Za tých 30 rokov prišlo do východného Nemecka v podobe rôznych transferov okolo dvoch biliónov eur, z toho len investície do infraštruktúry dosiahli výšku 300 miliárd eur – mnohí západní Nemci („Wessis“) preto frflú, prečo sú vlastne „Ossis“ takí nespokojní, keď majú vďaka západonemeckým subvenciám lepší stav ciest, diaľnic či železníc, mnohé časti ich miest sa zrekonštruovali na nepoznanie, východní Nemci dýchajú omnoho čistejší vzduch, zoberte si také mesto Bitterfeld, v ére NDR patrilo so svojím chemickým priemyslom k jedným z najšpinavších kútov Európy, teraz je temer prírodnou oázou.

Nejde len o platy, cesty, fasády či ekológiu. Školy v Sasku patria medzi najlepšie v celom Nemecku a saské gymnáziá sú vôbec na samej špičke.

Časť druhá, ilúzia o zjednotenom Nemecku

Napriek úspechom znovuzjednotenia sa však mentálne nastavenie východných a západných Nemcov po troch desaťročiach nezbližuje, naopak, vzďaľuje sa. Neukazujú to len volebné výsledky, cez ktoré sa zrkadlí omnoho vyššia východná nespokojnosť s demokraciou a nedôvera k inštitúciám či politickým stranám, ale aj sondáže, ktoré siahajú hlbšie, na samotnú identitu.

Tesná väčšina východných Nemcov dnes tvrdí, že ich primárna identita nie je nemecká, ale východonemecká – najskôr sme Ossis, až potom Deutsche, to bolo pred rokmi inak.

Odkaz od redakcie POSTOJA: Potrebujeme vás!

Články na Postoji nie sú spoplatnené, aby ich mohlo čítať čo najviac ľudí. Vznikajú najmä vďaka pravidelnej mesačnej podpore od čitateľov, ľudí, ako ste vy. Budeme si veľmi vážiť, ak nás budete podporovať. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe článkov, ako je tento. 

Ďakujeme!

A opäť nejde o nostalgické prebudenie starších ročníkov, východonemeckú identitu nanovo objavujú najmä mladí východní Nemci, čo sa prejavuje napríklad v hiphopovej kultúre.

Kľúčom k pochopeniu východonemeckej inakosti sú sčasti demografické traumy.

Územie bývalej NDR zažilo po páde múru dve vysťahovalecké vlny. Jedna dorazila hneď v rokoch 1989 a 1990, keď odišlo na západ zhruba 800-tisíc východných Nemcov, druhá vlna nasledovala po roku 2000, keď východ gniavila masívna nezamestnanosť.

Dokopy tak opustilo svoje domovy zhruba 3,7 milióna východných Nemcov, niektoré mestečká a vidiecke oblasti stratili polovicu obyvateľov, pričom odtiahli najmä tí s najlepšou perspektívou, mladí, vzdelaní a špeciálne skôr ženy. Saský región Görlitz postupne stratil až 30 percent svojich obyvateliek. Vyľudňovanie niektorých regiónov alebo zrazu priveľký nepomer medzi mužmi a ženami boli len niektoré z efektov.

Pre mnohých východonemeckých migrantov priniesla nová skúsenosť na západe sociálnu frustráciu: na pracovnom trhu im konkurovali nielen tak trochu povýšeneckí „Wessis“, ale aj nenemeckí migranti, ktorí prichádzali na západ od 60. rokov, mali tam už svoje siete i vyšliapané chodníčky.

Nevládneme si my, vládnu nám Wessis

Na druhej strane, demografický prúd tiekol aj z opačnej strany, na východ Nemecka sa prisťahovalo okolo 2,4 milióna západných Nemcov, ktorí však nezapĺňali vyľudňované vidiecke oblasti, ale prichádzali za prácou a najmä na tie najprestížnejšie miesta.

Pred rokmi som sa o pocite zo znovuzjednotenia rozprával s jednou východnou Nemkou, ktorá pracovala v Berlíne pre istú západonemeckú nadáciu. Keďže ma považovala za sprisahanca z východnej Európy, v rozhovore sa otvorila asi viac než pred svojimi západonemeckými kolegami: priznala sa, že by bola radšej, keby k znovuzjednoteniu nedošlo a východní Nemci dostali najskôr šancu na vlastný vývoj, pretože pod náporom vedúcich kádrov zo západu sa z nich stali občania druhej kategórie.

Takmer žiaden veľký podnik nemá centrálu na východe, koncerny tu majú len svoje pobočky, ovládané zväčša tiež západonemeckým personálom. Zdieľať

Nešlo len o osobný dojem či ublíženeckú propagandu, aj dáta potvrdzujú, že východní Nemci cestujú síce v rýchlovlaku, ale v druhej triede: z 81 nemeckých univerzít nemá ani jedna v čele východného Nemca, na vedúcich pozíciách firiem na východe tvoria samotní východní Nemci len 23 percent. Takmer žiaden veľký podnik nemá centrálu na východe, koncerny tu majú len svoje pobočky, ovládané zväčša tiež západonemeckým personálom.

Po 30 rokoch sa nenašiel ani jeden východonemecký podnik, ktorý by sa vyšvihol medzi elitu 30 najväčších spoločností.

Nemenej sa východní Nemci cítia vytesnení aj z mediálneho sveta, preto je tam vyššia nedôvera k médiám, ktorým sa oveľa častejšie než na západe hovorí „Lügenpresse“: veľké redakcie sídlia v Berlíne, kde však dominuje západná elita, alebo v Hamburgu, Frankfurte či Mníchove. Novinári sa tak pozerajú na východ očami nechápavého a povzneseného cudzinca, ktorý občas vyšle do zabudnutých kútov reportéra, aby zistil, prečo ten exotický východ tiká inak (stačí si vyhľadať v Googli heslo „warum der Osten anders tickt“).

V tomto duchu uviedol svoju veľkú predvolebnú reportáž z Brandenburska a Saska aj hamburský Der Spiegel: „Tento text chce ľuďom, najmä na západe, priblížiť svojich krajanov. To neznamená, že by sme prejavovali pochopenie voči neznášanlivosti a rasizmu, chceme ozrejmiť, prečo vo veľkej časti Nemecka určuje politiku strach z prisťahovalcov“.

Podarila sa tak nechcená satira: Spiegel svojim čitateľom vysvetľuje, že ak východní Nemci volia AfD, neznamená to hneď, že sú extrémisti, ale že sa cítia „abgehängt“ (odstrčení), pritom najčítanejší nemecký magazín používa jazyk, ktorý len umocňuje obraz odstrčenosti a druhoradovosti – akoby východní Nemci boli len súčasťou akéhosi západonemeckého experimentu, inak sami osebe nie sú zaujímaví.

Z východonemeckej perspektívy zas pripomínajú západní Nemci „Pána Lehmanna“ z rovnomenného sfilmovaného románu Svena Regenera: Je leto a jeseň roku 1989, Lehmann, obyvateľ západného Berlína, si žije svojou každodennosťou vo štvrti Kreuzberg, múr má každú chvíľu padnúť, jeho to zvlášť netrápi, rozhodne necíti eufóriu. Regener v berlínskom románe zobrazil západonemeckú ľahostajnosť voči dianiu za múrom, tým skutočným či pomyselným.

Merkelovej zlyhanie

Paradoxne, narastajúcu vnútronemeckú priepasť najviac prehĺbila najúspešnejšia východná Nemka Angela Merkelová. Nikde na mítingoch nezažíva toľko piskotu ako na východe, vo svojom rodnom Brandenbursku utrpela v nedeľu CDU historickú prehru, keď získala len vyše 15 percent hlasov.

Merkelová mala pritom jedinečné schopnosti a kariéru: ona, protestantka z východu, ktorú Wessis v 90. rokoch posmešne prezývali „Kohlovo dievča“, ovládla CDU, v ktorej mali desaťročia vyárendované svoje miesta západonemeckí muži a najmä katolíci. Tento svoj úspech však Merkelová nedokázala predať na východe, o svojej východonemeckej identite nehovorila príliš rada, radšej ju chcela prekryť svojím príbehom vzostupu. 

Za svoju nepovažovali Merkelovú východní Nemci ani pred rokom 2015. 

A potom prišla utečenecká kríza, ktorá priniesla civilizačný šok – hoci masový prílev migrantov z Blízkeho východu či Afriky bolo cítiť na východe Nemecka najmenej, tamojších obyvateľov najviac vydesili obrazy utečeneckých domov a rôznych integračných programov. Západonemecké elity kedysi sľubovali východným Nemcom plnú integráciu a skutočné znovuzjednotenie, teraz tieto elity na čele s východnou Nemkou hovorili o veľkolepej integrácii často polovzdelaných más najmä moslimských migrantov.

Utečenecký rok 2015 tak znamenal mentálny zlom novej kvality, niečo podobné, čo sa udialo medzi západnou a strednou Európou. Západné Nemecko už nie je na východe Nemecka vidinou zasnúbenej zeme, ktorú treba vo všetkom dohnať a napodobniť. Naopak, stáva sa zdrojom nových problémov a neistôt, ktoré ohrozujú dosiahnutý blahobyt aj identitu celej krajiny.

Západné Nemecko už nie je na východe Nemecka vidinou zasnúbenej zeme, ktorú treba vo všetkom dohnať a napodobniť. Zdieľať

Až takmer polovica východných Nemcov súhlasí podľa výskumníkov Univerzity v Lipsku s názorom, že spolková republika „je v nebezpečnej miere zaplavená cudzincami“. A opäť nejde o názory deklasovaných. Drážďanský politológ Hans Vorländer skúmal ešte v roku 2015 zloženie ľudí, ktorí sa zúčastňujú na protimerkelovských a protiislamských demonštráciách hnutia Pegida. Výsledok prekvapil aj jeho samotného – len dve percentá boli bez práce, takmer každý tretí mal vysokoškolský diplom (teda značne viac než priemer populácie), rovnako išlo často o veľmi dobre zarábajúcich ľudí. 

Na pozadí udalostí okolo utečeneckej krízy je symbolické, že najnovšie sa otočil prúd vnútronemeckých migrantov medzi západom a východom krajiny. Prvýkrát po 30 rokoch je viac Nemcov, ktorí sa sťahujú z Bavorska do Saska, než naopak. Nový pozoruhodný trend má viaceré príčiny, jednak premrštené ceny nájomného v mestách ako Mníchov, čoraz kvalitnejší život vo východonemeckých mestách ako Lipsko, Drážďany, Magdeburg či Postupim, ale aj návrat východných Nemcov do svojich rodinných sietí.

Je preto možné, že východ Nemecka začne po dlhých rokoch opäť ekonomicky dobiehať západ. Ale viera 90. rokov, že východní Nemci v najbližších desaťročiach splynú s tými západnými aj kultúrne a politicky, sa ukazuje ako ilúzia.  

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo