Komentáre a názory 02. september 2019

Konečne schopný britský premiér

Jaroslav Daniška
Jaroslav Daniška
Johnson hrá odvážne a tvrdo, ale má líniu a energiu do volieb.
Johnson hrá odvážne a tvrdo, ale má líniu a energiu do volieb.
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Jaroslav Daniška

Konečne schopný britský premiér
Foto: TASR/AP

Bez našich podporovateľov by tento článok nevznikol. Viac ako dve tretiny našich darcov nás podporujú pravidelne.

>>PRIDAJTE SA AJ VY.<<

Boris Johnson ukázal za uplynulých pár augustových týždňov viac ako Theresa Mayová za tri roky. Predtým ako sa stal predsedom strany a premiérom (stále bez dôvery v parlamente), mal mizernú povesť, uplynulé dni – vrátane toho dnešného – ukazujú, že je schopnejší, ako ho médiá opisovali.

A to nielen kvôli tomu, že rozhýbal dianie a celý ten tristný príbeh sa blíži ku koncu, ale aj preto, ako uspel v téme, kde mu neveril nikto: viacerí z najdôležitejších politikov EÚ (Merkelová, Macron, Tusk, Rutte) súhlasili s otvorením rokovaní o tzv. írskej poistke, pričom iniciatívu má preukázať Londýn a do 30 dní predložiť alternatívny návrh.

Až doteraz sa písalo, že to je nemožná vec.

Johnson hrá tvrdo a ostro, ako napísal Joe Armitage v Telegraphe, bitku o brexit vyhrá ten, kto ukáže väčšiu bezohľadnosť. Ani na moment nepodľahnite dojmu z liberálnych médií, že beozohľadný je iba Johnson či že nebodaj ohrozuje britskú demokraciu. Johnson neurobil jedinú nezákonnú vec, využíva precedensy, ktoré tu boli už pred ním, a snaží sa presadiť výsledky referenda.

Robí to tvrdo, to áno. Ale bezohľadný bol aj pokus odísť z EÚ spôsobom, ktorý by neobnovil suverenitu britských inštitúcií (napr. zotrvaním v colnej únii) alebo inak obišiel výsledky referenda (Mayovej dohoda), ktoré rozhodlo o odchode. Bezohľadné boli opakované hlasovania, bezohľadná je snaha o druhé referendum a napokon aj nerozhodnosť a vajatanie o odchode (referendum predsa rozhodlo jednoznačne).

Dnes popoludní sa koná mimoriadne zasadnutie britskej vlády, večer sú do Čísla 10 pozvaní všetci konzervatívni poslanci, podľa médií je to dôkaz, že Johnson oznámi rýchle predčasné voľby.

Možností je podstatne viac, ak vás zaujímajú nuansy, Isabel Hardmanová zhrnula celú škálu toho, čo zajtra prichádza do úvahy. Základné scenáre sú tri.

(i) Rýchle predčasné voľby, (ii) prelomenie Johnsonovej stratégie parlamentom a de facto zrušenie odchodu z EÚ bez dohody a napokon (iii) udržanie Johnsonovej línie aj za cenu nemilosrdného potlačenia vzbury 15-20 poslancov konzervatívnej strany, ktorí nesúhlasia s odchodom bez dohody.

Všetky tieto tri scenáre vychádzajú zo základnej slabiny: Johnson nemá väčšinu v parlamente, ohrozuje ho práve tvrdé jadro eurofilných poslancov z jeho strany, ktorých síce čiastočne zastúpia euroskeptici z Labour, ale nestačilo by to.

Preto využil dve tvrdé rozhodnutia.

To prvé sa týkalo ústavnej možnosti, ktorou sa prerušila prebiehajúca schôdza parlamentu, odklad s plánovanou prestávkou má trvať 5 týždňov, čo kráľovná už ohlásila. Druhé rozhodnutie sa týka tvrdého odkazu voči rebelom zo strany (medzi ktorými je aj viacero bývalých ministrov), ktorým pohrozil, že ak nebudú hlasovať s vládou, bude to považovať za faktické vyslovenie nedôvery a bude to znamenať ich „vyškrtnutie z kandidátky“, nebudú sa môcť zúčastniť na nadchádzajúcich voľbách.

V skutočnosti je to ešte horšie, pretože ak by hlasovali s opozíciou, nehlasovali by len proti svojej strane a vláde, ale za istých okolností aj za vznik dočasnej vlády s dezignovaným premiérom Jeremym Corbynom na čele. Jeho renomé je medzi konzervatívcami asi také ako meno Fica medzi voličmi opozície u nás. Je to ale zároveň model, ktorý je blízky napríklad novinám Financial Times (považuje to za jednu z dvoch lepších možností, pozri video pod textom).

Corbyn sám ho zatiaľ nepodporil, naopak, hovorí o rýchlych predčasných voľbách ako o priorite. Dôvodov môže byť viac, napr. ten, že keby povedal čokoľvek iné, ukázal by slabosť. Bývalý premiér Tony Blair dnes Corbyna vyzval, aby nehovoril o rýchlych voľbách a namiesto toho žiadal nové referendum, pretože voľby by pravdepodobne vyhral Johnson (konzervatívci vedú prieskumy o 12 percent, plus osobná popularita Johnson vs. Corbyn je dva k jednej).

Johnson má na svojej strane dve silné karty a jedného žolíka. Kontroluje stranu, má vyššiu popularitu a podporu v prieskumoch a žolíkom sú predčasné voľby. Jeho predchodkyňa nemala ani jedno, ani druhé, a preto nemohla operovať s tretím.

Je príznačné, ako o horúcej atmosfére dnes píše anglická konzervatívna tlač: tlačí na rebelov, aby stiahli chvost a ctili si výsledky referenda. Keď si premietnete uplynulé tri roky, konzervatívci sú najjednotnejší za dlhý čas.

Jediná otázka, ktorá stojí na stole, je, či 15-20 rebelom ich harakiri stojí za to.

Najmä ak ich ciele môžu dosiahnuť skôr s Johnsonom ako Corbynom a ak ich hlasovanie proti Johnsonovi môže len urýchliť to, proti čomu stoja.

Odkaz od redakcie POSTOJA: Potrebujeme vás!

Články na Postoji nie sú spoplatnené, aby ich mohlo čítať čo najviac ľudí. Vznikajú najmä vďaka pravidelnej mesačnej podpore od čitateľov, ľudí, ako ste vy. Budeme si veľmi vážiť, ak nás budete podporovať. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe článkov, ako je tento. 

Ďakujeme!

 

Podstata tlaku je v tom, že tých 15-20 eurofilných konzervatívcov v skutočnosti prehrá tak či tak. Ak položia svoju vládu, skončia mimo svojho kmeňa, s Corbynom (ak by sa vyskytla možnosť vyhnúť sa predčasným voľbám) vládnuť aj tak nedokážu. Navyše, Johnson stále nepotopil možnosť novej dohody s EÚ, len o jej podmienky hrá inak ako premiérka Mayová.

V pozadí toho, čo sa práve deje, je jedno základné rozhodnutie, ktoré stelesňuje Johnsonov hlavný poradca a po filme Brexit aj hlavný stratég referenda – Dominic Cummings. Premiér Johnson sa práve snaží obnoviť jednotu tábora, ktorý hlasoval za brexit za svojou stranou. Znamená to zničenie Brexit party, zvyškov UKIP a tiež oslovenie nerozhodnutých.  Keďže predseda Labour Jeremy Corbyn je relatívne nepopulárny a keďže zástancovia EÚ sú rozdelení medzi Labour a LibDem, konzervatívci môžu z jednoty ťažiť.  

Je to vlastne jediná legitímna konzervatívna pozícia v celom spore o brexit. Boli to konzervatívci, kto vyvolal referendum o zotrvaní v EÚ, boli to konzervatívci, kto väčšinovo hlasoval za odchod, konzervatívni lídri stáli na čele kampane za odchod. A získali väčšinu. Teraz majú populárneho predsedu strany, ktorý chce k 31. októbru odísť z EÚ. Ideálne s dohodou, ak sa nedá, odísť aj bez dohody.

Je to zároveň jediná solídna stratégia pre konsolidáciu Británie. Krajina je vnútorne rozdelená, parlament aj strany rozdelené do frakcií, ktoré znemožňujú prijať rozhodnutie. Ale myšlienka, že by teraz Briti chceli vrátiť všetko pred rok 2016, je čistá utópia.

Johnson tak obnovuje to, ako o Európe kedysi hovoril Churchill. Videl v nej potenciál pre Spojené štáty európske, ale Británia nebola ich súčasťou.  

Je možné, že Johnson môže aj prehrať, voľby sú napokon slobodné a tajné. Ale to, čo zatiaľ ukazuje, svedčí o tom, že má bližšie k tomu, aby sa zapísal do zoznamu tých úspešnejších. To, čomu sa práve postavil do čela, nie je žiadne ohrozenie britskej demokracie, je to jej potvrdenie.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0

Najčítanejšie

Deň Týždeň

Najčítanejšie

Deň Týždeň
Diskusia 0