Svet hľadá spôsoby, ako pomôcť Hongkončanom

Svet hľadá spôsoby, ako pomôcť Hongkončanom

Pár sa drží za ruky počas pokračujúcich protestov v Hongkongu 5. augusta 2019. FOTO – TASR/AP

Spojené kráľovstvo má možno v zálohe neobvyklú diplomatickú páku na Peking.

O niekoľko dní to bude presne päť mesiacov, čo sa v čínskom meste Hongkong začali protesty prodemokratických aktivistov, ktoré vyvolal kontroverzný návrh zákona o vydávaní zločincov. Nie je jasné, kedy demonštrácie utíchnu a či sa čínska vláda nerozhodne potlačiť ich plnou silou, ktorou disponuje.

Zápas Hongkončanov si získal veľa sympatií po celom svete, no v princípe sú odkázaní sami na seba. Pre 1,4-miliardovú Čínu ide totiž o vnútroštátnu záležitosť a Peking je na kritiku svojich vnútorných pomerov citlivý.

Svojský je prístup Spojených štátov amerických. Trumpova administratíva očividne prijala za svoju zásadu: „Ak chceš pomôcť Hongkongu, posilni obranyschopnosť Taiwanu,“ ako radil na svojich stránkach konzervatívny magazín National Review.

Americké ministerstvo zahraničia nedávno odsúhlasilo predaj 66 bojových lietadiel F-16 ostrovnej republike. Ešte v júli dalo súhlas tiež k predaju 108 tankov Abrams. Čína predaje amerických zbraní Taiwanu odsudzuje, keďže ostrov považuje za svoju súčasť.

Otvoriť dvere Hongkončanom

Hongkong bol kedysi pod britskou správou. Práve Spojené kráľovstvo má možno v zálohe diplomatický nástroj, ktorý by mohol pomôcť zaručiť slobody Hongkončanov.

Britský libertariánsky think-tank Inštitút Adama Smitha zverejnil pozoruhodný návrh, ako by Briti mohli teraz pomôcť Hongkongu.

Spojené kráľovstvo má podľa vlastného výkladu čínsko-britskej spoločnej deklarácie z roku 1984 povinnosť až do roku 2047 snažiť sa zaručovať, že slobody Hongkončanov zostanú zachované. Briti, samozrejme, nedokážu efektívne ovplyvniť, ako sa čínska vláda správa k Hongkončanom v Hongkongu. No môže zaručiť zachovanie práv Hongkončanov aspoň na britskom území.

Inštitút Adama Smitha preto navrhuje, aby Spojené kráľovstvo umožnilo Hongkončanom narodeným pred odovzdaním mesta Číne v roku 1997 aj ich potomkom získať britské občianstvo a prísť žiť, študovať a pracovať do Veľkej Británie.

Historickým precedensom je britské prijatie Indov z východnej Afriky, ktorých predkovia tam prišli počas Britského impéria, no v 70. rokoch 20. storočia ich odtiaľ vyhnal ugandský diktátor Idi Amin. V Spojenom kráľovstve sú považovaní za obchodne zdatnú, mimoriadne podnikavú a úspešnú menšinu.

Druhá možnosť, nad ktorou sa zamýšľa Inštitút Adama Smitha, je extravagantnejšia: A to umožniť Hongkončanom vytvoriť si v Spojenom kráľovstve slobodný prístav s vlastnými daňami a reguláciami. Inými slovami, nový Hongkong.

Aj táto myšlienka má svoj precedens. Už v roku 1989 Inštitút Adama Smitha navrhoval, aby sa Hongkončanom, ktorí by nechceli žiť pod čínskou vládou, vyčlenilo miesto na britských ostrovoch, kde by si mohli stanoviť vlastný administratívny rámec a pokračovať v úspešnom hongkonskom príbehu. Vtedy sa uvažovalo, že nový Hongkong by mohol vyrásť v Škótsku, Walese alebo v severozápadnom Anglicku.

V roku 2015 zase boli zverejnené informácie, že v roku 1983 mala vláda Margaret Thatcherovej zvažovať presídlenie vtedy piatich miliónov Hongkončanov do Severného Írska, ak by sa Londýn nedohodol s Pekingom na priaznivých podmienkach prechodu správy mesta. Avšak vtedy išlo skôr o úradnícky vnútrovládny vtip než o vážne mienený návrh.

Diplomatická páka

„Hongkončania, ktorí by sa presťahovali do Spojeného kráľovstva, hľadajúc lepší život, by mohli žiť v slobode. Čína by stratila generáciu ľudí a Británia by zaznamenala morálne a materiálne víťazstvo,“ píše sa optimisticky v návrhu Inštitútu Adama Smitha. No námietky sa ponúkajú samé.  

Hongkong má vyše 7 miliónov obyvateľov. Je úplne utopické myslieť si, že s brexitom zápasiace Spojené kráľovstvo by mohlo ľahko prijať čo i len zlomok týchto ľudí. Či už by boli sústredení v nejakom slobodnom prístave alebo roztrúsení po celej krajine. Tým viac, že samotný brexit bol do istej miery motivovaný snahou zastaviť prisťahovalectvo.

Návrh tiež neberie ohľad na zviazanosť mnohých Hongkončanov s miestom, kde žijú. Je otázne, koľkí by boli ochotní budovať si od základov nový život na opačnom konci sveta. A či by Čína svojich občanov len tak nechala odísť.  

Na druhej strane, nápad s poskytnutím britského občianstva už podporil bulvárny a vplyvný denník The Sun. Britská vláda by sa mohla aspoň tváriť, že nápad Inštitútu Adama Smitha zvažuje. Napokon, myšlienku možno rôzne kalibrovať. Napríklad v podobe novej vízovej kategórie pre hongkonských odborníkov a podobne.

Myšlienka poskytnúť Hongkončanom, ktorí by si to priali, útočisko v Spojenom kráľovstve, by mohla poslúžiť ako prostriedok v snahe diplomaticky presvedčiť Čínu, aby ponechala Hongkončanom ich slobody tam, kde žijú. Aby ich nemuseli zajtra hľadať inde. Za okolností, ktoré by pre Čínu boli nepríjemné.        

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo