Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Politika
28. august 2019

Svet hľadá spôsoby, ako pomôcť Hongkončanom

Spojené kráľovstvo má možno v zálohe neobvyklú diplomatickú páku na Peking.
Svet hľadá spôsoby, ako pomôcť Hongkončanom

Pár sa drží za ruky počas pokračujúcich protestov v Hongkongu 5. augusta 2019. FOTO – TASR/AP

O niekoľko dní to bude presne päť mesiacov, čo sa v čínskom meste Hongkong začali protesty prodemokratických aktivistov, ktoré vyvolal kontroverzný návrh zákona o vydávaní zločincov. Nie je jasné, kedy demonštrácie utíchnu a či sa čínska vláda nerozhodne potlačiť ich plnou silou, ktorou disponuje.

Zápas Hongkončanov si získal veľa sympatií po celom svete, no v princípe sú odkázaní sami na seba. Pre 1,4-miliardovú Čínu ide totiž o vnútroštátnu záležitosť a Peking je na kritiku svojich vnútorných pomerov citlivý.

Svojský je prístup Spojených štátov amerických. Trumpova administratíva očividne prijala za svoju zásadu: „Ak chceš pomôcť Hongkongu, posilni obranyschopnosť Taiwanu,“ ako radil na svojich stránkach konzervatívny magazín National Review.

Americké ministerstvo zahraničia nedávno odsúhlasilo predaj 66 bojových lietadiel F-16 ostrovnej republike. Ešte v júli dalo súhlas tiež k predaju 108 tankov Abrams. Čína predaje amerických zbraní Taiwanu odsudzuje, keďže ostrov považuje za svoju súčasť.

Otvoriť dvere Hongkončanom

Hongkong bol kedysi pod britskou správou. Práve Spojené kráľovstvo má možno v zálohe diplomatický nástroj, ktorý by mohol pomôcť zaručiť slobody Hongkončanov.

Britský libertariánsky think-tank Inštitút Adama Smitha zverejnil pozoruhodný návrh, ako by Briti mohli teraz pomôcť Hongkongu.

Spojené kráľovstvo má podľa vlastného výkladu čínsko-britskej spoločnej deklarácie z roku 1984 povinnosť až do roku 2047 snažiť sa zaručovať, že slobody Hongkončanov zostanú zachované. Briti, samozrejme, nedokážu efektívne ovplyvniť, ako sa čínska vláda správa k Hongkončanom v Hongkongu. No môže zaručiť zachovanie práv Hongkončanov aspoň na britskom území.

Inštitút Adama Smitha preto navrhuje, aby Spojené kráľovstvo umožnilo Hongkončanom narodeným pred odovzdaním mesta Číne v roku 1997 aj ich potomkom získať britské občianstvo a prísť žiť, študovať a pracovať do Veľkej Británie.

Historickým precedensom je britské prijatie Indov z východnej Afriky, ktorých predkovia tam prišli počas Britského impéria, no v 70. rokoch 20. storočia ich odtiaľ vyhnal ugandský diktátor Idi Amin. V Spojenom kráľovstve sú považovaní za obchodne zdatnú, mimoriadne podnikavú a úspešnú menšinu.

Inzercia

Druhá možnosť, nad ktorou sa zamýšľa Inštitút Adama Smitha, je extravagantnejšia: A to umožniť Hongkončanom vytvoriť si v Spojenom kráľovstve slobodný prístav s vlastnými daňami a reguláciami. Inými slovami, nový Hongkong.

Aj táto myšlienka má svoj precedens. Už v roku 1989 Inštitút Adama Smitha navrhoval, aby sa Hongkončanom, ktorí by nechceli žiť pod čínskou vládou, vyčlenilo miesto na britských ostrovoch, kde by si mohli stanoviť vlastný administratívny rámec a pokračovať v úspešnom hongkonskom príbehu. Vtedy sa uvažovalo, že nový Hongkong by mohol vyrásť v Škótsku, Walese alebo v severozápadnom Anglicku.

V roku 2015 zase boli zverejnené informácie, že v roku 1983 mala vláda Margaret Thatcherovej zvažovať presídlenie vtedy piatich miliónov Hongkončanov do Severného Írska, ak by sa Londýn nedohodol s Pekingom na priaznivých podmienkach prechodu správy mesta. Avšak vtedy išlo skôr o úradnícky vnútrovládny vtip než o vážne mienený návrh.

Diplomatická páka

„Hongkončania, ktorí by sa presťahovali do Spojeného kráľovstva, hľadajúc lepší život, by mohli žiť v slobode. Čína by stratila generáciu ľudí a Británia by zaznamenala morálne a materiálne víťazstvo,“ píše sa optimisticky v návrhu Inštitútu Adama Smitha. No námietky sa ponúkajú samé.  

Hongkong má vyše 7 miliónov obyvateľov. Je úplne utopické myslieť si, že s brexitom zápasiace Spojené kráľovstvo by mohlo ľahko prijať čo i len zlomok týchto ľudí. Či už by boli sústredení v nejakom slobodnom prístave alebo roztrúsení po celej krajine. Tým viac, že samotný brexit bol do istej miery motivovaný snahou zastaviť prisťahovalectvo.

Návrh tiež neberie ohľad na zviazanosť mnohých Hongkončanov s miestom, kde žijú. Je otázne, koľkí by boli ochotní budovať si od základov nový život na opačnom konci sveta. A či by Čína svojich občanov len tak nechala odísť.  

Na druhej strane, nápad s poskytnutím britského občianstva už podporil bulvárny a vplyvný denník The Sun. Britská vláda by sa mohla aspoň tváriť, že nápad Inštitútu Adama Smitha zvažuje. Napokon, myšlienku možno rôzne kalibrovať. Napríklad v podobe novej vízovej kategórie pre hongkonských odborníkov a podobne.

Myšlienka poskytnúť Hongkončanom, ktorí by si to priali, útočisko v Spojenom kráľovstve, by mohla poslúžiť ako prostriedok v snahe diplomaticky presvedčiť Čínu, aby ponechala Hongkončanom ich slobody tam, kde žijú. Aby ich nemuseli zajtra hľadať inde. Za okolností, ktoré by pre Čínu boli nepríjemné.        

Odporúčame