Miesto, kde si človek uvedomí, aké dobré časy žijeme

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Miesto, kde si človek uvedomí, aké dobré časy žijeme

Kalište dnes. Foto: TASR/ Dušan Hein

Malý tip, ako si Povstanie pripomenúť bez veľkej parády.

Budúci týždeň budú v Banskej Bystrici oslavy 75. výročia SNP. Médiá v týchto dňoch plnia najmä ironické správičky o tom, koľko tankov sa nakoniec dostaví na plánovú vojenskú prehliadku. Len kúsok od Banskej Bystrice je miesto, kde udalosti tých dní dýchnu na človeka naozaj silno. Aj bez veľkej parády.

To samozrejme neznamená, že štátom organizované pripomínanie takej dôležitej udalosti ako SNP nemá zmysel. Naopak. Má a veľký a o počet tankov pri tom vôbec nejde.

Stačí odbočiť z horehronskej cesty na Brezno, chvíľu sa trmácať po rozbitej ceste a ste v Kališti. V čase Povstania to bola malá dedinka pod Nízkymi Tatrami, kde žilo asi dvesto obyvateľov. Kedysi tu žili najmä baníci a uhliari, ale v tých časoch už väčšina mužov dochádzala za prácou do železiarní v Podbrezovej. Ženy sa starali o domácnosť a hospodárstvo. Až kým na nich 18. marca 1945 nebol spáchaný zločin.

Obyvatelia Kališťa Povstanie podporovali a po jeho potlačení tu niektorí partizáni, ale aj vojaci povstaleckej armády našli útočisko. V marci 1945, len niekoľko dní pred oslobodením Banskej Bystrice, dedinu obkľúčili nemeckí vojaci. Zapálili domy, zo 42 ich zostalo iba šesť, niektorých miestnych obyvateľov postrieľali, niektorí zhoreli vo vlastných domoch a časť odvliekli do zajatia. Celkovo si tento prepad vyžiadal štyridsať obetí.

Jeden z tých, ktorí prežili, Milan Kaliský, si pred niekoľkými rokmi pre Pravdu na ten deň spomínal takto: „Spolu s mamou, starou mamou a dvoma staršími sestrami nás vyhnali von, obkolesili a mierili na nás zbraňami. Boli to desivé chvíle, báli sme sa, pretože sme nevedeli, aký osud nás čaká, keď Nemci začali podpaľovať jeden dom za druhým.“

Život v Kališti sa potom už nikdy neobnovil. Dnes tu stoja dva zrekonštruované domy, v ktorých je expozícia, malá kaplnka a zakonzervované torzá vyhorených domov. Dedinka sa stala pamätníkom všetkých vypálených obcí. Každú jednu z týchto tragédií symbolizuje jeden vysadený strom.

Musím povedať, že ich počet ma ohúril. Pred návštevou Kališťa by som si dokázal spomenúť na miesta ako Kľak, Ostrý Grúň či Tokajík, ale to, že miest, ktoré si prešli podobnou tragédiou, bolo na Slovensku viac ako stovka (102), som netušil. Ide o obce, kde príslušníci nemeckých nacistických jednotiek alebo pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy vypálili aspoň dva domy. Pri potláčaní Povstania alebo ešte pred príchodom frontu. Teda nie pri bojových akciách počas prechodu frontu.

Kalište na starej fotografii. Zdroj: Múzeum SNP.

Celkovo bolo podľa dokumentov Múzea SNP týmito jednotkami na Slovensku umučených a zavraždených 5304 ľudí, z toho 832 na území, ktoré vtedy patrilo k Maďarsku. Mnohí z nich boli presvedčenými antifašistami a vlastencami, mnohí sa len vyskytli v nesprávnom čase na nesprávnom mieste.

Keď si spomenieme na to, že násilia sa dopúšťali aj partizáni, napríklad masaker karpatských Nemcov v Sklenom, odrazu si drsnosť tej doby naplno uvedomíme. A rovnako tiež to, v akých dobrých časoch dnes žijeme.

Možno to vyznie pateticky a sentimentálne, ale niekedy, keď máme pocit, že sa na nás rúti bezmála apokalypsa a horšie to už ani nemôže byť, má zmysel sa zastaviť a nechať to na seba dýchnuť.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo