Čína sa demonštratívne pripravuje na tvrdý zásah v Hongkongu

Čína sa demonštratívne pripravuje na tvrdý zásah v Hongkongu

Protivládni demonštranti sa pokúsili zablokovať kľúčové dopravné tepny v Hongkongu 1. júla 2019. Polícia ich rozohnala. FOTO TASR/AP

Po desiatich týždňoch masových prodemokratických protestov je situácia na pokraji čínskeho vojnového zásahu.

Čína zatiaľ verí, že protesty potlačí vyvolaním strachu a dezinformáciami. Stane sa z Hongkongu Tchien-an-men 2.0, alebo si bývalá britská kolónia zachová status quo? 

Hongkong, ktorý bol do roku 1997 britskou kolóniou a dnes je jednou z dvoch osobitných administratívnych oblastí Číny, zažíva búrlivé obdobie. Začalo to po tom, čo miestna administratíva v apríli predložila návrh zákona, ktorý by umožnil vydávanie osôb obvinených zo spáchania trestnej činnosti do pevninskej Číny.

Kritici vidia v zákone trójskeho koňa. Tento krok by podľa nich mohol ohroziť vratkú nezávislosť danej oblasti, fungovanie aktivistov či novinárov, no najmä viesť k tomu, že tí, ktorí ležia Pekingu v žalúdku, by po obvinení v Hongkongu čelili nespravodlivým procesom a násilnému zaobchádzaniu zo strany čínskej komunistickej vlády.

Hoci návrh zákona po júnových demonštráciách, ktorých sa zúčastnilo viac ako dva milióny obyvateľov mesta, správkyňa Hongkongu Carrie Lamová vyhlásila za „mŕtvy“, nedošlo hneď k jeho úplnému stiahnutiu, čo logicky neuspokojilo apetít protestujúcich.

Buď teraz, alebo nikdy

Demonštrácie pokračovali a stále to nevyzerá, že by povedali svoje posledné slovo. Z protestných pochodov sa rozšírili na blokovanie ciest, útok na čínsky vládny úrad v Hongkongu, hanobenie čínskeho štátneho znaku, obliehanie policajných staníc či ochromenie miestneho letiska, jedného z najrušnejších dopravných uzlov sveta. Lokálny problém tak prerástol do celoštátnych rozmerov.

„Prepáčte nepríjemnosti,“ povedal jeden protestujúci na letisku, „ale bojujeme o prežitie.“ Tak to vnímajú stúpenci prodemokratických protestov, ktorých sa cez víkend v uliciach mesta aj napriek dažďu zúčastnilo opäť vyše 1,7 milióna (približne 20 percent celkovej populácie mesta).

Nedeľňajší protivládny protest v Hongkongu v miestnom Victoria Parku. Napriek dažďu podľa organizátorov demonštrovalo 1,7 milióna ľudí. Miestna polícia tvrdí, že protestujúcich bolo len 100-tisíc. FOTO TASR/AP

Miestami počas protestov dochádzalo aj k vyhroteným excesom, čo viedlo k tvrdým zásahom policajných jednotiek, no niektorí demonštranti tvrdia, že boli nútení uchýliť sa ku konfrontačnejšej taktike, pretože pokojné protesty už nefungovali. Stojí za opätovné pripomenutie, že Hongkong vstupuje už do svojho tretieho mesiaca masových protivládnych protestov.

K úplnému stiahnutia zákona sa postupne nabalili aj sťažnosti týkajúce sa neúmerne drahého bývania, nespravodlivých volieb, čo viedlo protestujúcich k ďalším požiadavkám demokratických reforiem. Medzi ne sa dostali amnestie pre všetkých zatknutých aktivistov, rozpustenie zákonodarného zboru (len polovica členov je volená obyvateľmi), no najmä vyšetrenie neprimeraného postupu polície zasahujúcej proti demonštrantom, a to nielen slzným plynom či gumovými projektilmi. Snaha o územnú nezávislosť nie je vôbec témou.

Aktivisti v Hongkongu však ani po týždňoch veľkých zhromaždení nevybojovali žiadne ústupky od predstaviteľov mesta alebo Pekingu. Práve naopak, stále častejšie dochádza k násilnejším stretom s políciou, ale aj s odporcami protestného hnutia, ktorí nie tak dávno prodemokratických protestujúcich napadli kovovými tyčami (čínske médiá útočníkov označili za vlastencov). Rovnako problematickým je aj dvojaký meter zo strany miestnej vlády voči provládnym a protivládnym demonštrantom.

Čínska informačná vojna

I keď podľa pozorovateľov ide o nepredvídateľné protesty bez vodcov na rozdiel od dáždnikového hnutia spred piatich rokov, Čína tentokrát označuje protestné hnutie za extrémistov či dokonca teroristov napojených na zahraničné vlády a obviňuje Britániu a Spojené štáty americké, ktorých vlajka často veje na protestoch, zo zasahovania do vnútorných záležitostí Číny.

Nehovoriac o tom, že v týchto domnienkach Čínu podporuje aj Rusko, ktoré dokonca Číne ponúklo pomoc v pátraní po aktéroch protestov. Aj Moskvou v súčasnosti lomcujú protesty pre nezaregistrovanie nezávislých a opozičných kandidátov v blížiacich sa komunálnych voľbách.

Šéfka hongkonskej administratívy Carrie Lamová, ktorej prioritou je zastaviť násilie a hospodársky chaos. Hoci najskôr vylučovala akékoľvek ústupky voči požiadavkám demonštrantov, tento týždeň oznámila, že chce s protestujúcimi rokovať.​ FOTO TASR/AP

Hoci zväčša čínske médiá zvyknú ignorovať akékoľvek nepokoje, tentokrát vedú propagandistickú kampaň, ktorá by mohla pripraviť pôdu na zásah. Ľudia v Číne vidia veľmi odlišnú verziu udalostí označujúcu Hongkong za mesto „zahalené čiernym terorom“ hrajúc pritom na nacionalistický sentiment. Drvivá väčšina pevninských Číňanov však pre cenzúru a manipulatívnu kampaň nemá jasnú predstavu o tom, prečo sa vlastne protesty začali.

Je však pochopiteľné, že to komunistická strana Číny nemohla dovoliť, ak hlavným dôvodom protestov je nedôvera k pevninskému čínskemu súdnemu systému, ktorému sa zodpovedá 1,4 miliardy ľudí.

Rovnako sa však Čína snaží o antikampaň a informačnú vojnu priamo na území Hongkongu. Prostredníctvom falošných účtov razí svoj pohľad na protesty a šíri dezinformácie. A to nielen na domácich platformách ako WeChat a Weibona, ale aj na v krajine blokovaných sociálnych sieťach ako Twitter či Facebook, na ktoré sa dá za istých okolností pripojiť. V miliardovej Číne ich však využíva len pár miliónov obyvateľov.

Twitter už odhalil a zrušil 936 účtov pôvodom z Číny, ktoré mali podľa vyjadrenia sociálnej siete „zasiať politické nezhody v Hongkongu“. Podľa sociálnej siete ide o koordinovanú, štátom podporovanú operáciu, ktorá má cieliť najmä na protestné hnutie. Vyšetrovanie Facebooku zas odhalilo náznaky prepojenia jednotlivcov napojených priamo na čínsku vládu.

Hrozba zásahu z Číny

Nad Hongkongom však už dlhšie visí mrak hnevu z pevninskej komunistickej Číny, ktorá na prodemokratické zhromaždenia nielen že nie je zvyknutá, ale má veľmi dobrú skúsenosť s ich násilným potláčaním.

Príklad z revolučného roku 1989, keď došlo ku krvavému zásahu vojenských síl proti študentom na Námestí nebeského pokoja v Pekingu, obletel celý svet a je pre mnohých demokraticky zmýšľajúcich Číňanov dodnes varovným mementom.

Čína už ani neskrýva, že ju situácia na „komunistickom ostrove slobody“ znervózňuje. Naposledy otvorene odsúdila prodemokratických demonštrantov z hongkonského letiska za "teroristické činy" po tom, ako protestujúci zbili dvoch mužov.

Čínsky veľvyslanec v Spojenom kráľovstve Liou Siao-ming tiež povedal, že ak sa nepokoje zmenia na „neovládateľné akcie“, centrálna vláda nebude sedieť so založenými rukami a iba sa prizerať. Je totiž „plne pripravená“ aj na najhorší scenár.

Slovné varovania Pekingu o jeho pripravenosti zasiahnuť v Hongkongu pomocou svojich vlastných bezpečnostných jednotiek už minulý štvrtok vystriedala manifestácia sily prostredníctvom vojenskej prehliadky v hraničnom meste Šen-čen. Podľa reportéra AFP o tom svedčili desiatky nákladných vozidiel a obrnených transportérov, ako aj približne 12-tisíc príslušníkov čínskej armády. V čase obáv pred čínskym zásahom v Hongkongu dala tak komunistická strana jasne pocítiť, aké možnosti sú v hre.

Napätú situáciu predznamenával aj Tweet amerického prezidenta Donalda Trumpa, v ktorom informoval, že Čína podľa amerických tajných služieb presúva svoje jednotky k hraniciam Hongkongu.

Jedna krajina, dva systémy

Protestujúci tiež tvrdia, že bojujú proti rozkladu princípu „jedna krajina, dva systémy“, podľa ktorého sa Hongkong vrátil k Číne.

V čínsko-britskej spoločnej deklarácii podpísanej v roku 1984 sa uvádza, že Hongkong bude mať vysoký stupeň autonómie, s výnimkou zahraničných a obranných záležitostí. Bude mu tiež zverená výkonná, zákonodarná a nezávislá súdna moc, ako aj občianske slobody, ktoré nie sú povolené v pevninskej Číne.

V deklarácii sa však tiež píše, že miestna vláda môže požadovať, aby pekingské vojenské jednotky v meste udržiavali „verejný poriadok“. Taktiež stály výbor národného ľudového kongresu má právomoc vyhlásiť núdzový stav, ak situácia „ohrozuje národnú jednotu alebo bezpečnosť“.

Demonštranti hádžu naspäť kanistre so slzotvorným plynom hodené príslušníkmi poriadkových síl počas demonštrácie v Hongkongu. FOTO TASR/AP

Mnohí politológovia si však myslia, že akékoľvek rozmiestnenie čínskej armády alebo iných bezpečnostných síl za hranicami Hongkongu by bolo obrovským a riskantným krokom – nepredstavovalo by to len hrozbu pre autonómiu Hongkongu, ktorú zahraniční investori a obchodníci stále vysoko oceňujú, ale predovšetkým by to poškodilo už aj tak naštrbené meno Čínskej ľudovej republiky vo svete.

Politológ Kerry Brown z Londýnskej King's College predpokladá, že Peking sa nakoniec zdrží násilia z dôvodu obáv o svoju globálnu povesť, no najmä pre prípadný následný domáci úder. Podľa jeho slov by sa zásahu pripisovalo pomenovanie Tchien-an-men 2.0 a o takýto druh reputácie Čína dnes nestojí. Nehovoriac o tom, že ekonomike dáva zabrať už prebiehajúca obchodná vojna so Spojenými štátmi.

Potenciálna vnútorná vojenská intervencia by tiež mohla vyvolať istú formu západnej sankčnej politiky voči Číne, no keďže od tejto ekonomiky je závislých priveľa svetových mocností, účinnosť a efektivita prípadných sankcií by tak rýchlo mohla nabrať len symbolický charakter.

Na druhej strane však treba povedať, že Peking si veľmi dobre uvedomuje aj na základe historickej skúsenosti z iných prevratov komunistických režimov, že ustupujúce kroky zo strany vlády na upokojenie demonštrantov zväčša vedú k stále rastúcemu dopytu po nových požiadavkách, v ktorých sú opozičné hnutia kompromisom podporované, nie uspokojované.

Demonštranti blokujú vozíkmi na batožinu vstup na odletové zóny počas protestu na medzinárodnom letisku v Hongkongu 13. augusta 2019. FOTO TASR/AP

Dnes však ani 30 rokov po potlačení protestov na Námestí nebeského pokoja nezaznieva hlas z prostredia vlády, ktorý by takýto postup k prodemokratickým demonštráciám označoval za nesprávny.

Jude Blanchette z Centra pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS) pre Foreign Policy napísal, že pamätnícke stranícke kádre sa stále skôr domnievajú, že cena za zachovanie komunizmu a vlády jednej strany v najľudnatejšej krajine sveta bola v ´89 opodstatnená a odvrátila tak ešte väčšiu katastrofu. Tým je podľa nich možný rozpad územnej celistvosti Číny, ktorá drží pri sebe najmä kvôli komunistickej mašinérii.

Keďže má však aj dnes sila navrch, použitie čínskej armády podľa Blanchetta nemožno vylúčiť, no nasadenie ľudovej „oslobodzovacej“ armády zo strany Pekingu treba podľa neho vnímať ako poslednú možnosť. Minimálne však možno i naďalej očakávať nárast nepriateľskej rétoriky voči demonštrujúcim občanom, ako aj konšpirácie spojené s protestmi typu zasahovania zahraničných mocností do vnútorných vecí jednotnej Číny.

„Jednotnosť“ Číny najlepšie ilustruje Taiwan (Čínska republika bez prívlastku ľudová), ktorého prezidentka Cchaj Jing-wen v júli vyhlásila, že jej administratíva bude zvažovať udelenie humanitárneho azylu hongkonským demonštrantom. Protivládne protesty v Hongkongu podporuje taiwanská vláda i študenti a hoci Taiwan nedisponuje formálnymi zákonnými mechanizmami na udeľovanie azylu, niekoľkým oponentom čínskej vlády útočisko už poskytol.

Zatiaľ teda čo najvyšší predstavitelia v Hongkongu ignorujú obavy demonštrantov, vedúci predstavitelia na Taiwane hovoria v ich mene. Podľa prodemokratického hongkongského zákonodarcu Raya Chana je spolupráca a vzájomná podpora medzi Hongkongom a Taiwanom kľúčovou pre ochranu slobody, zastavenie autoritárstva, ako aj kontroly z Pekingu. Príklad z Hongkongu dokonca ukázal aj propekingskej opozičnej strane na Taiwane, že model jedna krajina, dva systémy je nefunkčný.

Hongkongská ilúzia

I keď to vyzerá tak, že celý Hongkong bojuje za svoju autonómiu a kontrolovanú nezávislosť v medziach komunistickej Číny, nie všetci obyvatelia to vnímajú rovnako. Podobne ako sa nie všetci dodnes cítia byť súčasťou jednotnej Číny. Mnohí mladí ľudia sa od nej dokonca dištancujú, k čomu prispeli najmä tvrdé zásahy komunistickej vlády proti Ujgurom a iným moslimským menšinám v západnej oblasti Sin-ťiangu.

Demonštranti sprava Mary Tsang, Linus Kim a Jerry Chan počas svojej prvej tlačovej konferencie v Hongkongu 6. augusta 2019 vyzvali pročínsku správkyňu Hongkongu Carrie Lamovú, aby „vrátila moc ľudu“. FOTO TASR/AP

Úradníci v Hongkongu a Pekingu pravdepodobne dúfajú, že návrat do škôl a univerzít v septembri, ako aj vyčerpanie nepretržitého aktivizmu oslabí hnutie na sile. Podľa Andreasa Fuldu z Notthinghamskej univerzity zaoberajúceho sa Čínou treba mať na zreteli, že Hongkong nie je Peking v roku 1989 ani relatívne vzdialená oblasť Sin-ťiang.

Je to jedno z finančných hlavných miest Ázie a možno ešte dôležitejšie je, že obsahuje nespočetné sumy bohatstva kontrolovaného čínskou elitou, vrátane vyšších úradníkov Čínskej komunistickej strany.

Hoci nevedno, ako to nakoniec skončí, pokračujúce protesty vôbec nehrajú do karát ústredného výboru čínskej komunistickej strany, ktorá si tento rok 1. októbra pripomenie 70. výročie založenia Čínskej ľudovej republiky. Práve to je obdobie, v ktorom by Čína oslavujúca komunistické jubileum mohla dať pocítiť svoju silu.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo