V najpravoslávnejšej krajine sveta

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
V najpravoslávnejšej krajine sveta

Foto: Wikimedia.org

Moldavsko je z etnického hľadiska jedným z najpestrejších kútov Európy, no z náboženského hľadiska je mimoriadne homogénne.

Bez našich podporovateľov by tento článok nevznikol. Viac ako dve tretiny našich darcov nás podporujú pravidelne.

>>PRIDAJTE SA AJ VY.<<

Moldavsko je z etnického hľadiska jedným z najpestrejších kútov Európy, no z náboženského hľadiska je mimoriadne homogénne.

V druhej najchudobnejšej krajine Európy dominuje nasledujúcich päť etnických skupín: po rumunsky hovoriaci Moldavci, Ukrajinci, Rusi, po turecky hovoriaci Gagauzi a Bulhari. Všetky spomenuté etnické skupiny sú tradične kresťanské – pravoslávne.

Moldavsko je – asi aj s Gréckom – najpravoslávnejšou krajinou na svete. Pravoslávie je tu vysoko vážené, v neskorej sovietskej ére ho ochraňovali dokonca aj aparátčikovia komunistickej strany, ako napríklad neskorší moldavský prezident Vladimír Voronin.

Úradujúci prezident Igor Dodon je síce socialista, no v roku 2018 bol srdečným hostiteľom konzervatívneho kresťanského „World Congress of Families – Svetového kongresu rodín“.

Z geopolitického hľadiska je táto krajina vína a ovocia rozštiepená na proeurópske a proruské zameranie, pričom obidva tábory sú približne rovnako veľké. Hlasná menšina žiada pripojenie k Rumunsku, väčšia menšina chce vstúpiť do moskovskej „Euroázijskej hospodárskej únie“. Jediná zlomová čiara, ktorá prechádza cez pravoslávie, ktoré inak zjednocuje, je preto geopolitickej povahy: Väčšina moldavských farností zostala aj po rozpade Sovietskeho zväzu verná Moskovskému patriarchátu, totiž „Metropólii Kišiňova a celého Moldavska“. Menšina prešla do znovuzriadenej „Besarabskej metropólie“, totiž do Bukurešťského patriarchátu.

Ohniskom rusko-rumunského konfliktu je už vyše roka stredomoldavská dedinka Dereneu. Tento konflikt nemá etnickú dimenziu, všetkých 600 obyvateľov predstavujú po rumunsky hovoriaci Moldavčania, ktorí veľmi dobre ovládajú ruštinu ako svoj druhý jazyk. Florin Marin, pop v Dereneu, bol prvým rumunským duchovným, ktorý prišiel v roku 1991 do Moldavska. Od roku 2001 obnovil v Dereneu cerkev a postavil k nej dva veľké obytné domy. Keď sa v roku 2018 rozhlásilo, že pop v roku 2017 prepísal svoju farnosť z Moskovského na Bukurešťský patriarchát, Moskve verní veriaci obsadili dedinskú cerkev – a dodnes ju okupujú.

Odvtedy je Dereneu svetoznáma. Počas veľmi horúcej jari 2018 rumunský pop prijímal denne viacerých novinárov, jeden napochodoval dokonca až z Francúzska a o poldruha hodiny neskôr jeden z Rakúska, totiž ja. V malej modernej kaplnke v dome, v ktorej teraz slávi liturgie, Florin povedal: „V auguste 2017 sme sa vrátili do materskej cirkvi. Všetci veriaci hlasovali za Besarabskú metropóliu.“ – „Všetci?“ – „95 percent. 7. marca prišla ruská tlupa vandalov a vylomila dvere. 18. marca sme pochodovali v snehu, vedení starostkou, no polícia nás nevpustila do cerkvi.“ Tvrdí, že slávil paschu s 300 veriacimi na úzkom mieste medzi cerkvou a kaplnkou, „k nim prišlo len pätnásť ľudí“.

Moskve verní veriaci, to v roku 2018 bolo niekoľko milých babušiek so šatkami na hlavách, ktoré vysedávali v cerkvi, a niekoľko drsných chlapov. Pretože popov syn špehoval načúvajúc za rohom, promoskovskí ma vytiahli k vonkajšej chrámovej stene, ktorá je odvrátená od probukurešťských. Už Florin Marin nešetril nepodloženými obvineniami, popa okupantov označil za „dokázateľne psychiatrického pacienta“, avšak obvinenia, ktoré vyslovili chlapi verní Moskve, presahovali akúkoľvek predstavivosť.

Povedali: „O Bukurešť či Moskvu tu nejde, sme proti nemu.“ Rumunský pop je vraj „špekulant“, „cigáň“, „diabol“, chodí „k bosorke“, sľúbil, že zaplatí opravu auta, ale svoj sľub nedodržal, chcel naviesť ku krádeži ikony z jedného rodinného domu, vlastní v hlavnom meste byt na sex s prostitútkami a „znásilnil jedno dievča, dievča pri tom zomrelo“. Povedali: „Zaslúži si, aby bol povesený za vajcia.“ Florinovi vyčítali aj to, že odmieta pochovávať chudobných. Pohreb chudobného v tú horúcu nedeľu skutočne celebroval iný pop.

V žiadnej európskej krajine nenájdeme menej katolíkov než v Moldavsku. Len niečo vyše jedno promile z troch miliónov Moldavčanov tvoria katolíci, polovica žije v hlavnom meste Kišiňove. Napriek tomu malá katolícka katedrála, ležiaca za prezidentským palácom, predstavuje moldavskú oázu.

Omše, ktoré sa tu slávia prevažne po rusky a rumunsky, sú dosť plné. Miništrujú iba chlapci, no stoja tu ešte dve rozkošné slovanské víly, ktoré sú celé v bielom a v ruke majú sviecu. Už Gloria zanôtená po latinsky a spievaná po rusky mi povznáša dušu.

Kto je v Moldavsku katolíkom, má spravidla šialene zložitý životopis. Vidno to na ruženci počas pracovného dňa: V závislosti od toho, kto z modliacich sa príde neskôr alebo musí odísť skôr, sa pomodlia jeden desiatok po rumunsky, ďalší po rusky, prejdú na poľštinu alebo ukrajinčinu, aby potom zakončili modlitbu znovu po rusky alebo po rumunsky. V predzáhradke kostola stojí železný pomník, Ján Pavol II. na lavičke v parku, prefíkane sa usmievajúc. Dá sa k nemu posadiť na lavičku. Moldavskí katolíci to robia.

Počas upršanej jari 2019 som ešte raz vycestoval do Dereneu. Práve sa tam pod tlakom lejakov pretrhla hrádza rybníka a tisíce rýb z neho pláva v rozvodnenom potoku.

Keďže táto krajina sa volá Moldavsko, stane sa z toho spontánny ľudový sviatok: polonahí chlapci stoja v hnedom dravom potoku a holými rukami vyťahujú ryby. Na štrkovej ulici starí roľníci zaparkovali svoje konské káry a škrabkajú si znalecky bradu. Tráva pri potoku je vysoká a premočená, na jednej vyvýšenine tancujú dve mamičky so svojimi dojčatami a opití mladíci. Táborák blčí, podáva sa čerstvá ryba. A cez trávu sa vlečie spevák s mikrofónom a prenosným reproduktorom a chrlí zľudovelé slaďáky po rumunsky.

Je opäť nedeľa, len strmý výstup k cerkvi je v roku 2019 rozbahnený. Chcem vedieť: Ako dedinka Dereneu vyriešila konflikt okolo okupovanej cerkvi? Moskve verný mladý roľník v gumákoch ťažko kráča popri a povie s bezzubým úsmevom: „Florin je ešte stále tu, Šoroš mu platí všetko. Choďte a uvidíte!“

Odkaz od redakcie POSTOJA: Potrebujeme vás!

Články na Postoji nie sú spoplatnené, aby ich mohlo čítať čo najviac ľudí. Vznikajú najmä vďaka pravidelnej mesačnej podpore od čitateľov, ľudí, ako ste vy. Budeme si veľmi vážiť, ak nás budete podporovať. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe článkov, ako je tento. 

Ďakujeme!

Je vidno, že strany konfliktu sa vyzbrojili. Napríklad promoskovskí namontovali kamery a zriadili strážnu kabínu, odvtedy táto okupácia funguje aj bez okupantov. Z pokusu odizolovať probukurešťských plotom medzi cerkvou a kaplnkou zostali plechové tyče osadené do dlažby. Často sa vyskytujú potýčky, polícia zasahuje vynervovane. Pop Florin je v Kišiňove, zajtra je opäť deň konania súdu.

Prítomní sú dvaja z jeho podporovateľov, ktorí tu aj bývajú v jeho domoch: dobrovoľný strážca, platený z darov probukurešťských, a jedna žena s tradičnou šatkou na hlave. Žena rozpráva: „Môj exmanžel, ktorý ma každý deň mlátil, je jedným z nich. Nesmie sa už ku mne priblížiť, ale aj tak mám z neho strach.“ Strážnik k tomu dodá: „V noci ma napadol s nožom.“

Obidvaja majú všetky dôvody odmietať Moskovský patriarchát, o to nápadnejšie je hlboké zneistenie, ktoré z nich hovorí v druhom roku vojny okolo cerkvi. Z akých prameňov je financovaná Florinova stavebná činnosť, to nie sú schopní povedať. Vŕta im v hlave tvrdenie promoskovských, že Dereneu ako Rumunsko prejde na nový cirkevný kalendár a že budú musieť sláviť Vianoce 24. decembra. Strážnik síce zvolá: „Na kázni sľúbil, že neprejdeme!“ No presvedčenie o tom v ich očiach nevidno.

Zaiste, proti smiešnym obvineniam promoskovkých berú svojho popa pod ochranu. No pani, ktorá nikdy nebola v Rumunsku, potom povie: „Rumuni nás nemajú radi. No báťuška Florin nás má rád – alebo?“

Opýtam sa jej, koľko ľudí v dedinke Dereneu chodí v nedeľu na liturgiu. Povie: „Tridsať ku nim, tridsať až štyridsať ku nám.“ Aj keď takéto čísla netreba brať doslovne, znamená to masívny prepad návštevnosti bohoslužieb, zvlášť v tábore Bukurešťského patriarchátu. Zjavne náboženská vojna v Dereneu viedla k tomu, že jeho obyvatelia kašľú na náboženstvo. Teraz sa v Dereneu stmieva a opäť začína pršať. Žena povie: „To je Boží trest. Boh vidí, ako sa tu chováme.“

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo