Ako Robert Fico hazarduje s osudom chudobných regiónov

Ako Robert Fico hazarduje s osudom chudobných regiónov

Ilustračné foto, TASR – Radovan Stoklasa

Líder Smeru navrhuje minimálnu mzdu, ktorej presadenie by ublížilo tým najzraniteľnejším.

Bez našich podporovateľov by tento článok nevznikol. Viac ako dve tretiny našich darcov nás podporujú pravidelne.

>>PRIDAJTE SA AJ VY.<<

Robert Fico usporiadal uprostred leta tlačovku, na ktorej predstavil návrh nového spôsobu zvyšovania minimálnej mzdy. Tento návrh nevznikol doma, ale inšpiroval sa v zahraničí, konkrétne Európskou sociálnou chartou.

Minimálna mzda má byť minimálne na úrovni 60 percent priemernej a podľa toho sa v Smere dopočítali k sume viac ako 600 eur.

Problém je, že charta nehovorí o hrubej priemernej mzde, ale o čistej. Má to svoju logiku, každá krajina má totiž inak nastavené dane a odvody a zamestnanci v prvom rade riešia to, koľko si donesú domov v peňaženke.

Ak minimálnu mzdu prepočítame takýmto spôsobom, dostaneme číslo 572 eur. Teda ešte o osem eur nižšiu minimálnu mzdu, ako predstavil minister práce Richter.

Zlé prepočty však nie sú zďaleka kľúčovým problémom tohto návrhu. Ak aj akceptujeme fakt, že by minimálna mzda mala tvoriť 60 percent hrubej priemernej mzdy, vznikne iný problém: ide totiž o ekonomický nezmysel.

Spomedzi všetkých krajín OECD neexistuje jediná, ktorá by mala minimálnu mzdu na úrovni 60 percent hrubej priemernej mzdy. Ak nepočítame Kolumbiu, ktorá má 58-percentnú úroveň, na druhom mieste je Nový Zéland s 52-percentnou úrovňou. V samotnej EÚ sa na hranicu 50 percent dostali nedávno len dve krajiny – Francúzsko a Slovinsko. Ostatné krajiny sú pod 50 percentami alebo minimálnu mzdu vôbec nemajú.

Jednoducho povedané, minimálna mzda na úrovni 60 percent priemernej mzdy je utópiou. V prípade Slovenska dokonca skôr distópiou.

Jednoducho povedané, minimálna mzda na úrovni 60 percent priemernej mzdy je utópiou. V prípade Slovenska dokonca skôr distópiou. Zdieľať

Slovensko je krajinou s veľmi vysokými regionálnymi rozdielmi. Za takýchto podmienok tlačiť na pílu a radikálne zvyšovať minimálnu mzdu je prejavom ekonomickej negramotnosti. Na Slovensku máme stále okresy, kde je viac ako 15-percentná miera nezamestnanosti a desiatky ľudí čakajú na jedno voľné pracovné miesto.

Nehovoriac o tom, že takmer polovica nezamestnaných na východe sú dlhodobo nezamestnaní ľudia, ktorým chýbajú schopnosti a skúsenosti. Pre nich je minimálna mzda neprekonateľnou prekážkou v snahe nájsť si pracovné miesto.

Len si predstavte, ako si Róm, ktorý nepracoval viac ako 5 rokov a má ukončenú len povinnú školskú dochádzku, hľadá pracovné miesto v Poltári u miestneho malého zamestnávateľa, a to za podmienky, že každý mesiac dokáže vytvoriť hodnotu minimálne 900 eur. Rómovi ostávajú len dávky alebo čierna práca.

Odkaz od redakcie POSTOJA: Potrebujeme vás!

Články na Postoji nie sú spoplatnené, aby ich mohlo čítať čo najviac ľudí. Vznikajú najmä vďaka pravidelnej mesačnej podpore od čitateľov, ľudí, ako ste vy. Budeme si veľmi vážiť, ak nás budete podporovať. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe článkov, ako je tento. 

Ďakujeme!


Takéto radikálne zvýšenie minimálnej mzdy by znamenalo, že minimálna mzda by sa napríklad v Prešovskom kraji dostala na takmer 80 percent mediánovej mzdy. To v praxi znamená, že by sme sa pomaly priblížili k stavu, v ktorom by polovica ľudí v regióne zarábala minimálnu mzdu.

Z toho vyplýva, že ľudia bez kvalifikácie sa ťažko zamestnajú, lebo pracovné miesta vhodné pre nich získajú ľudia s vyšším vzdelaním.

Ľudia bez kvalifikácie sa ťažko zamestnajú, lebo pracovné miesta vhodné pre nich získajú ľudia s vyšším vzdelaním. Zdieľať

Je to extrémne vysoké číslo a len pre porovnanie, vo svojej správe OECD a Svetová banka odporúčajú neprekračovať hranicu 30-40 percent mediánovej mzdy práve pre negatívny dosah na nízko produktívnych ľudí.

Ak chce Robert Fico naozaj pomôcť nízko zarábajúcim ľudom, tak by sa mal zamerať na ich daňovo-odvodové zaťaženie. Ešte pred piatimi rokmi platil takýto človek s minimálnou mzdou 29 percent na daniach a odvodoch. Budúci rok sa toto zaťaženie dostane nad 40 percent.

Pokiaľ chcú v Smere pomáhať nízko zarábajúcim, cestou je práve zníženie tohto vysokého zaťaženia práce daňami a odvodmi.

To by prinieslo vyššie čisté príjmy pre chudobných ľudí a zároveň by sa znížili náklady práce, čo by prispelo k tvorbe pracovných miest tam, kde to potrebujeme.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo