Rakúsky mesiáš vo fáze mučeníctva

Rakúsky mesiáš vo fáze mučeníctva

Sebastian Kurz, foto TASR/AP

Sebastian Kurz bojuje so škandálmi, no aj tak mieri k volebnému víťazstvu, po ktorom s ním budú chcieť vládnuť zelení aj nacionalisti.

Bez našich podporovateľov by tento článok nevznikol. Viac ako dve tretiny našich darcov nás podporujú pravidelne.

>>PRIDAJTE SA AJ VY.<<

29. septembra budú v Rakúsku predčasné voľby. Vyhlásil ich Se­bas­­ti­an Kurz, mladý mesiáš rakúskej politiky, po tom, čo boli zve­­rejnené úryvky dva roky starého videa, v ktorom vedenie koa­­lič­­ného par­tnera spadlo na návnadu pseudoruskej volavke. Ve­de­nie pravicovo-populistických Slobodných síce okamžite odstúpilo, ale aj tak ukončil Kurz po 17 mesiacoch veľmi populárnu pra­vicovú vládu.

Nikto nespochybňuje, že Sebastian Kurz, ktorý sa v sladkom veku 32 rokov pýši záväzným titulom „Altkanzler“ (exkancelár), tieto voľby s náskokom vyhrá. Prieskumy verejnej mienky dávajú jeho ľudovcom z ÖVP momentálne 36 percent. Opozičná štátostrana so­ciálnych demokratov padla na 22 percent, nová predsedníčka Joy Pa­mela Rendi-Wagnerová, politicky neskúsená lekárka so špe­ciali­­záciou na trópy, pôsobí aj vo svojich najlepších chvíľach len ako exot-­ka. Slobodní z FPÖ doháňajú, čo stratili kvôli trápnemu vi­­­deu z Ibi­zy, sú už na 20 percentách. Zelení sa zrejme víť­azoslávne vrá­­tia do par­lamen­tu (12 percent) a liberálni NEOS stag­nu­jú na 7 percen­tách.

Nie som feťák ani detský pornoherec!

Kampaň zatiaľ nemá silnú tému – a tak sa scvrkla debata na to, pod akým kancelárom bolo skartovaných viac harddiskov z úradu kancelára. S antimigračnou kartou, vďaka ktorej sa dostal Se­bas­tian Kurz k moci, sa momentálne nedá príliš hrať: Chýbajú obrázky po­­­cho­dujúcich más migrantov, okrem toho sa Kurz najnovšie javí ot­vore­ný koa­lícii so zelenými arcislniečkarmi.

A tak vidíme veľmi zvláštnu ne-kampaň ľudovcov. Jej naratív znie: „Všetci sú proti Kurzovi“ a títo všetci ostatní vraj hádžu od rána do večera „kýble špiny“ na Kurza. Skutočnosti to príliš ne­­zodpovedá, vo všetkých ostatných stranách, či už ide o FPÖ, SPÖ, Zelených, alebo NEOS, skôr silnejú hlasy, ktoré tlačia na to, aby ich strany vládli po voľbách s Kur­­­zom.

Tá stratégia súcitu má zrejme vštepovať voličom nevedomú pred­stavu, že nagélovaný rakúsky mesiáš v Kristovom roku svoj­ho ži­vota vstúpil do fázy mučeníctva. Na dosiahnutie tohto cieľa idú Kurzovi spindoktori šialene ďaleko. Ešte na jar varovali na tla­­čovke, že sa pripravuje diskreditácia Kurza „sfalšovanými e-mail­mi“, hoci sa potom nič také neobjavilo. Teraz v lete ešte pri­da­­li na plyne a varovali na ďalšej tlačovke, že jedna webová stránka šíri o Kurzovi nevídané fámy – že je vraj kokaínový feťák a že hral ako 12-ročný v detskom porne.

Pointou je, že verejnosť by sa bez tejto tlač­ovky nikdy nedozvedela o existencii onej webovej stránky. Jej za­­­kla­dateľom je okrajový blázon, žiadne médium ho nikdy ne­ci­to­­valo, člo­vek tú stránku na webe vlastne ani nenájde. To všetko nijako neprekáža – na­klo­nené pub­likum opäť raz videlo, čoho všetkého sú tí špinavci scho­p­ní. Ak raz naozaj príde dehonestujúca informácia, bude to len definitívny dôkaz špinavosti druhých.

Nejako tak mu to zatiaľ funguje. Je pravdou, že sa počas koa­lí­cie s nacionalistickými Slobodnými tešil nepriazni mienko­tvor­ných ra­kúskych a ešte väčšmi nemeckých médií. Vtedy sa mohol cítiť troš­ku ako mučeník. Odkedy však vyhodil Slobodných z vlády, vrátil sa do jad­ra establišmentu. Médiá ho prezentujú priateľskejšie a sta­ručký prezident Alexander van der Bellen, bývalý predseda Ze­­lených, ho v týchto ťažkých časoch priam otcovsky vedie. Kurz chcel byť istý čas zadobre s Orbánom aj so Sorosom, nakoniec sa roz­­hodol a od Orbána sa odvrátil.

Skartovacia aféra

Okolo 45 percent Rakúšanov ho zase chce za kancelára. Jeho ob­ľúbenosť má prekvapivo málo do činenia s politikou, majú ho radi práve apo­li­­tickí ľudia. Imponuje mnohým mla­dým a je miláčikom starcov a sta­re­niek. Mladému pestovanému slušniakovi neškodí, že je sfin­gou bez há­dan­­ky. Jeho osobné presvedčenia sú stále do veľkej mie­­­­ry neznáme, od­­mieta byť konzervatívcom ani sa veľmi nehrá na kre­­sťanského demokrata, je skôr vysoko prispôsobivým pravicovým liberálom.

Kurz bude teda s veľkou pravdepodobnosťou znova kancelárom. Kampaň však tentokrát nejde ako po masle. Sila Kurzovho mladého tímu je v „mes­sa­ge control“, Kurzovi nagélovanci si veľmi disciplinovane načasujú ko­mu­nikáciu politických posolstiev, neprenechávajú nič náhode. A práve vo chvíli, keď bolo treba konať chladnokrvne, jeden z tých prebriefovaných, precoachovaných cha­laniskov úplne stratil nervy.

Odkaz od redakcie POSTOJA: Potrebujeme vás!

Články na Postoji nie sú spoplatnené, aby ich mohlo čítať čo najviac ľudí. Vznikajú najmä vďaka pravidelnej mesačnej podpore od čitateľov, ľudí, ako ste vy. Budeme si veľmi vážiť, ak nás budete podporovať. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe článkov, ako je tento. 

Ďakujeme!

Skutok sa stal 23. mája. Kurz ešte vládol, ale musel rátať so svojím od­­­volaním v rakúskej Národnej rade. Mladíci sa chceli rýchlo zbaviť zopár citlivých dát; päť harddiskov, zväčša asi z tlačiarní v úrade kancelára, muselo súrne preč. Prečo práve harddis­ky z tlačiarní? Lebo na tie už raz doplatili. V roku 2017 nikto z nich nemyslel na to, že dáta sa ukladajú nielen na po­čítači, no aj na harddisku tlačiarne – a tak sa vtedy dostal Kurzov tajný plán prebratia moci do médií.

Kurzov tím konal s maximálnym tajnostkárstvom. Vlastným úrad­ní­kom nedôverovali, lebo tí sú príliš červení. Celej Viedni tiež ne­dôverovali, lebo je celá príliš červená. Takže poslali 25-roč­ného spolupracovníka oddelenia „Social Media“ do Dolného Rakúska, do bašty Kurzových ľudovcov. Tam sídli súkromná firma „Reisswolf“, celé pekné a dlhé dni sa tam len skartuje.

Všetci klienti firmy Reisswolf majú čo skrývať, len vyslanec z úradu kancelára sa javil zvlášť nervózny. Podpísal sa pod fa­loš­ným menom. Odmietol dať harddisky z rúk. Trval na tom, aby bol pri skartovaní prítomný. Disky sa jedným skar­to­va­ním na­dobro rozsekajú, chalanisko však trval ešte na druhom a treťom skar­­tovaní. Neupokojil sa ani vtedy, keď sa z diskov stala ne­rozo­znateľná strúhanka. Trval na tom, že si ju vezme so sebou.

Spolu­pracovník splnil misiu, dôsledne to skarto­val. Ani drahé to ne­­­bolo, 76 eur. Úspešnú misiu však napokon pokazil – zabudol za­platiť fak­­túru. Zamestnanci firmy Reisswolf podali oznámenie na polícii, vin­ní­ka však našli skôr: náhodou ho zbadali v televízii, kde stál na jednej tlačovke za Sebastianom Kurzom.

Pre Kurza je to celé trápna záležitosť. Šikovný komunikátor nepôsobí presvedčivo, keď tvrdí, že netuší, čo na skartovaných harddiskoch bolo. Špekuluje sa o tom, že na harddiskoch mohli byť uložené tie sfalšované e-maily, ktoré možno až také sfalšované neboli. Podľa jednej nepotvrdenej ver­zie dokumentujú tieto e-maily spôsob, akým naj­bližší kruh okolo Kur­za na­rábal s videom z Ibizy v čase, keď ve­rejnosť o ňom ešte nevedela. Rakúšania sa to asi nikdy ne­doz­vedia.

Celkovo sa „aféra skartovania“ nevníma ako veľký škandál. Ak vôbec, tak Kurza stála jeden percentuálny bod. Ako protiargument mu padlo vhod, že odchod jeho predchodcu, sociálneho demo­kra­ta Chri­stiana Kerna, ne­prežilo sedem harddiskov. Faktúra bo­la vtedy značne vyššia, 2 100 eur, lebo červení popri skartovaní objednali hneď aj náhrad­né disky. Podstatný rozdiel bol však v tom, že predchod­covia neskartovávali tajne.

Prí­vrženci a prívrženkyne mladého rakúskeho mesiáša nechcú o tom ani po­čuť, stále mu veria. Téma je pre nich vybavená tým, že „predsa so skartovaním to takto robia všetci“, ale „špinu hádžu len na neho“. Obyčaj­nému karieristovi tak budú ešte nejakú chvíľu žrať pózu mučeníka.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo