Začne Quebec súdiť úradníkov za nosenie náboženských symbolov?

Začne Quebec súdiť úradníkov za nosenie náboženských symbolov?

Ilustračné foto: humanrights.ca

Nový zákon v Quebecu zakazuje verejným úradníkom nosiť pri výkone ich funkcie všetky náboženské symboly.

Bez našich podporovateľov by tento článok nevznikol. Viac ako dve tretiny našich darcov nás podporujú pravidelne.

>>PRIDAJTE SA AJ VY.<<

Keď v roku 1981 vtedajší kanadský premiér Pierre Trudeau predstavoval novú kanadskú Chartu práv a slobôd, poznamenal: „Zlatá niť viery beží naprieč dejinami Kanady od jej prvopočiatkov až po súčasnosť.“ Dnes sme v Trudeauovej domovskej provincii Quebecu svedkami vyplietania tejto nite s vyhliadkou jej úplného roztrhnutia.

16. júna 2019 schválilo Quebecké národné zhromaždenie zákon o laickosti štátu, ktorý predložila vláda hnutia Coalition pour l’Avenir du Québec. Tento zákon nie je so svojimi desiatimi stranami dlhý, ale má ďalekosiahly a znepokojivý dosah. Tvrdí, že Quebec je „laický štát“, ktorý charakterizuje „oddelenie štátu a náboženstiev... náboženská neutralita štátu... rovnosť všetkých občanov... a sloboda svedomia a náboženstva.“

Na základe týchto vzájomne protirečivých predpokladov zákon zakazuje verejným úradníkom nosiť pri výkone ich funkcie náboženské symboly.

V tejto sieti sa okrem iných ocitajú zákonodarcovia, zmierovací sudcovia, žalobcovia, policajti a učitelia. Asi ani obhajcovia náboženských slobôd pravdepodobne nebudú protestovať proti zákazu pokrývok hlavy zahaľujúcich celú tvár u policajtov či učiteľov.

Zákon zakazuje všetky vonkajšie symboly náboženského presvedčenia, vrátane nábožných Sikhov, ktorí nosia turban, ortodoxných Židov, ktorí nosia kipu, moslimských žien v hidžábe a kresťanov, ktorí nosia viditeľné kríže. Zdieľať

Zákon však zachádza priďaleko, keď zakazuje všetky vonkajšie symboly náboženského presvedčenia, vrátane nábožných Sikhov, ktorí nosia turban, ortodoxných Židov, ktorí nosia kipu, moslimských žien v hidžábe a kresťanov, ktorí nosia viditeľné kríže. Ešte horšie je, že zákazy platia aj pre súkromné inštitúcie, ktoré majú so štátom zmluvu na poskytovanie zdravotníckych a sociálnych služieb.

Exkluzívne zameranie sa na náboženský odev je naozaj znepokojivé. Vyvoláva pocit, že konečným cieľom Národného zhromaždenia je použiť zákonné donútenie na odstránenie náboženstva z verejného života v Quebecu, čo je proces, ktorý prebieha aj inde v Kanade.

Právo na verejné náboženské prejavy obsahuje viac než len nosenie náboženských symbolov. Znamená aj právo prevádzkovať náboženské inštitúcie spôsobom, ktorý je v súlade s učením ich viery, zdržiavať sa účasti na činnostiach, ktoré sú nezlučiteľné s náboženským presvedčením, a – v demokracii rovných občanov – právo zúčastňovať sa na diskusiách o práve a verejných opatreniach s argumentmi vychádzajúcimi z viery.

Logika tohto zákona by sa ľahko dala použiť na ospravedlnenie budúcich obmedzení týchto zásadnejších oblastí náboženských prejavov.

Zákon je však hlboko znepokojivý už v tomto znení, keď od verejných úradníkov v Quebecu požaduje, aby pri vykonávaní svojich povinností vo verejnom priestore prezentovali neúplnú verziu samých seba. V očakávaní intenzívneho odporu, ktorý tento zákon vyvolá, sa quebecká vláda odvolala na odsek 33, takzvanú klauzulu „bez ohľadu na“ z kanadského ústavného zákona z roku 1982. Táto klauzula povoľuje parlamentu – či akémukoľvek provinciálnemu zákonodarnému zboru – schváliť zákon bez ohľadu na ustanovenia v odsekoch 2 a 7-15 Charty práv a slobôd (ktoré obsahujú slobodu svedomia a náboženstva) na päťročné obdobie.

Quebecká vláda sa snaží Chartu obísť a otvorene stavia na obdiv potláčanie základných slobôd, pričom trúfalo vyhlasuje, že sekulárny štát chráni rovnosť občanov s ich slobodou svedomia a náboženstva.

Tento nový zákon odráža protimoslimské nálady prevládajúce na quebeckom vidieku. V konečnom dôsledku však vychádza z etatistického chápania úlohy štátu a z gnostických impulzov medzi quebeckými sekulárnymi elitami. Seba samých vnímajú ako strážcov poznania dobra a zla a arbitrov toho, ako treba slúžiť štátu. To znamená zásadne nové usporiadanie zastupiteľskej demokracie.

Tento nový zákon by sa tiež dal charakterizovať ako projekt určitých quebeckých elít pridržiavať sa politických a kultúrnych hodnôt 60. a 70. rokov 20. storočia. V týchto rokoch francúzsky Quebec odmietol dlhotrvajúci katolícky nacionalizmus v prospech zjavne sekulárneho progresívneho nacionalizmu – takzvaná quebecká tichá revolúcia.

Sekulárne elity v la belle province v skutočnosti neveria v pluralizmus a diverzitu. Tento nový zákon je hrubým porušením kanadskej Charty práv a slobôd. Predstavuje významný právny krok pri odstránení náboženstva z verejného života tejto historicky katolíckej provincie. Zdieľať

Druhý vatikánsky koncil sa konal na začiatku 60. rokov, no quebecké elity, podobne ako ostatní západní katolíci, nikdy nepochopili učenie Dignitatis humanæ o ľudskej osobe a absolútnej nevyhnutnosti náboženskej slobody pre všetkých. Miesto toho sa objavila cudzia kultúra, francúzska laïcité – používanie štátu na riadenie a privatizáciu náboženstva – ktorá historicky nikdy nebola vlastná francúzsko-kanadskej spoločnosti.

Domorodé prvé národy, Angličania, Škóti, Íri, aškenazskí a sefardskí Židia, Libanonci, Taliani, Haiťania, severní Afričania a mnohí iní dlho žili v Quebecu pospolu (aj keď sa to nie vždy zaobišlo bez diskriminácie). Quebecká vláda má takmer výlučnú kontrolu nad imigráciou do tejto provincie. Víta imigrantov z celého sveta, najmä frankofónnych, aby pomohla vybudovať francúzsku civilizáciu v Severnej Amerike.

Odkaz od redakcie POSTOJA: Potrebujeme vás!

Články na Postoji nie sú spoplatnené, aby ich mohlo čítať čo najviac ľudí. Vznikajú najmä vďaka pravidelnej mesačnej podpore od čitateľov, ľudí, ako ste vy. Budeme si veľmi vážiť, ak nás budete podporovať. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe článkov, ako je tento. 

Ďakujeme!

 

Toto je chvályhodný projekt. Teraz však vláda hovorí tým, ktorých vítala: „Chceme vás, ale nie vašu vieru. Postačí len vaša kultúrna a ekonomická hodnota pre štát.“ To však predstavuje zúžené, utilitaristické a od základu protikatolícke chápanie ľudskej osoby.

Preto je tvrdenie vlády, že nový zákon podporuje slobodu svedomia a náboženstva, šokujúcim pokrytectvom. Náboženská sloboda je právom každej osoby a každého náboženského spoločenstva žiť svoju vieru tak, že bude praktizovať svoje náboženstvo a vykonávať verejnú činnosť. Náboženská sloboda je pre dobrý život jednotlivca a spoločnosti potrebná. Podobne ako všetky ostatné neodcudziteľné práva nie je darom od štátu. Štát by ju mal chrániť a brániť.

Zatkne quebecká vláda praktizujúcich Sikhov, Židov a moslimov pri plnení si svojich povinností vo funkcii verejných úradníkov? Musíme si počkať a uvidíme. Zdieľať

Prečo teda tento zákon? Odpoveď znie, že sekulárne elity v la belle province v skutočnosti neveria v pluralizmus a diverzitu. Tento nový zákon je hrubým porušením kanadskej Charty práv a slobôd. Predstavuje významný právny krok pri odstránení náboženstva z verejného života tejto historicky katolíckej provincie.

Zákon bude, samozrejme, napadnutý a niektorí ľudia viery v Quebecu spolu s niektorými verejnými inštitúciami, ako sú samosprávy a školské rady, sa možno rozhodnú reagovať formou občianskej neposlušnosti. Ak áno, zatkne quebecká vláda praktizujúcich Sikhov, Židov a moslimov pri plnení si svojich povinností vo funkcii verejných úradníkov? Musíme si počkať a uvidíme.

Rev. Dr. Andrew P. W.  Bennett
Autor slúži ako výskumný pracovník a riaditeľ Severoamerického akčného tímu Inštitútu pre náboženskú slobodu. Je ukrajinský gréckokatolícky diakon Torontskej eparchie a východnej Kanady. V minulosti pôsobil v kanadských diplomatických službách ako prvý veľvyslanec Kanady pre náboženskú slobodu a vedúci Úradu pre náboženskú slobodu v rokoch 2013 až 2016. Je držiteľom bakalárskeho titulu s vyznamenaním (Dalhousie) a magisterského titulu (McGill) z dejín a doktorského titulu z politiky (Edinburgh).

Pôvodný text: Quebec’s Totalitarian Moment and Loss of Catholic Culture​.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo