Aktivista zo Sant’ Egidio: Európu neochránia zatvorené brány

Leonardo Emberti Gialloreti je lekár a univerzitný profesor. Pôsobí už 30 rokov v Komunite Sant’ Egidio, ktorá sa venuje chudobným a bedomovcom aj na Slovensku. Hovorí, že väčšina migrantov napríklad zo Sýrie neuteká pred chudobou, sú totiž zo strednej vrstvy. Podľa neho bude pre Európu lepšie, keď bude mať "brány" otvorené.  Gialloreti poskytol pre Postoy.sk rozhovor počas festivalu Bratislavské Hanusove dni

Aká je história Komunity sv. Egídia?

Komunitu vytvorili v roku 1968 traja študenti jedného rímskeho gymnázia, ktorí spoločne čítali Bibliu a rozhodli sa, že začnú chodiť do okrajových častí Ríma, aby tam stretávali chudobných. Toto bol začiatok. Následne sa k nim v Ríme pridali ďalší, potom aj v iných mestách Talianska, Európy a napokon aj v ďalších štátoch. Teraz sme v 74 krajinách sveta a členov komunity je okolo 60-tisíc.

Prečo ste vašu komunitu pomenovali práve po sv. Egídiovi?

Toto meno nebolo vybrané úmyselne. Keď naša komunita vznikala, nemala nejaké centrum, miesto, kde by sa mohla modliť a stretávať. Až niekoľko rokov po jej založení sme v centre Ríma objavili starý opustený kláštor sestier karmelitánok, pôvodne zasvätený sv. Egídiovi. Tento kláštor sme začali používať pre potreby našej komunity.

Aké sú v súčasnosti vaše hlavné aktivity v Ríme a v iných talianskych mestách?

Centrom nášho života je modlitba. To isté platí o našich komunitách po celom svete. K nej sa pripájajú rôzne služby pre chudobných, hlavne pre bezdomovcov, starších ľudí, cudzincov a chorých ľudí. Základom všetkých týchto služieb je stretnutie s druhými, naša návšteva u nich.

Vo svojej prednáške v rámci Bratislavských Hanusových dní ste spomínali prípady afrických imigrantov, ktorí sa snažia doplaviť k brehom Talianska, no často tragicky zomierajú vo vodách Stredozemného mora. V poslednom čase je to aktuálna téma médií a politikov už aj mimo Talianska. Ako vnímate túto skutočnosť?

V prvom rade, takto zomierať je škandál. Pre civilizovanú spoločnosť je to neprijateľné. Táto otázka si zo strany Európy žiada ráznu odpoveď. Je však jasné, že kým v týchto krajinách budú existovať vojny, budeme svedkami stále nových a nových emigrantov. Čiže sa treba zamerať  na mier.

"Neodchádzajú zo Sýrie z ekonomických dôvodov, ale pre vojnu. Môžeme povedať, že 50 až 55 percent týchto prisťahovalcov tvoria príslušníci strednej vrstvy."

Zdieľať

Aké je sociálne zloženie týchto migrantov?

Veľká časť z nich vo svojej domovskej krajine patrí k strednej triede. Sú to ľudia, ktorí neodchádzajú zo Sýrie z ekonomických dôvodov, ale preto, lebo nemajú inú možnosť. Pretože je u nich vojna. Môžeme povedať, že 50 až 55 percent prisťahovalcov tvoria príslušníci strednej vrstvy.

O takéto skupiny sa staráte napríklad v Ríme?

V Ríme sú to predovšetkým tí najchudobnejší. Pretože tí, ktorí majú viac možností, si vedia nájsť aj iné riešenie v iných krajinách. Takže vo väčšine prípadov ide o cudzincov, presnejšie o obyvateľov krajín mimo EÚ. Ale staráme aj o imigrantov z niektorých krajín EÚ, veľa ich je z Rumunska a Bulharska.

Svätý Otec František často rozpráva o boji proti obchodovaniu s ľuďmi. Staráte sa aj o obete obchodovania?

Áno.

Ste to vy, kto ich vyhľadáva, alebo je to naopak?

Teraz je to už naopak. Samozrejme, že aj my chodíme na miesta, kde ich môžeme stretnúť, avšak Komunita sv. Egídia je už v Ríme taká známa, že aj oni vedia, kde nás môžu nájsť, kam majú prísť.

Ako by mala vyzerať legislatíva imigračnej politiky, aby bola ak nie dokonalá, tak aspoň užitočná a ľudská?

Takýto zákon by mal umožniť prísť do Európy všetkým, ktorí sú skutočnými utečencami, a tých je veľa, pretože veľká časť z terajších emigrantov uteká pred vojnou. Potom by mali byť spravodlivo rozdelení do všetkých krajín EÚ.

Leonardo Emberti Gialloreti v Bratislave

Mnohí Európania považujú prílev imigrantov za ohrozenie európskej identity. Čo podľa vás znamená „byť Európanom“? Je náš strach z ohrozenia oprávnený?

Byť Európanom dnes znamená snažiť sa, aby všetky práva, ktoré sme v Európe získali – najmä dlhotrvajúci mier, ktorý tu máme niekoľko desaťročí – mohli využívať aj ostatné krajiny sveta. Nemôžeme byť egoistami a hovoriť, že my tu mier máme, máme svoje práva a situácia zvyšku sveta nás nezaujíma. A to aj preto, lebo skôr či neskôr ten „zvyšok sveta“ príde do Európy.

Spomenuli ste výrok luteránskeho biskupa z Berlína, že Európania majú strach z toho, že moslimovia zničia kresťanskú Európu. Avšak v skutočnosti to budú samotní Európania, ktorí ju zničia tým, že zatvoria jej brány zvyšku sveta. Ako sa však vyhnúť tomu, aby sa Európa stala obeťou islamistického fundamentalizmu?

Samozrejme, že toto riziko jestvuje. Avšak máme ho tu aj v prípade „zatvorenej“ Európy. Pretože islamisti, ktorí spáchali atentáty v Paríži, boli Francúzi. Vyrástli vo Francúzsku. Čiže toto riziko už máme vo vnútri Európy. Nie je to tak, že by toto riziko prichádzalo spolu s imigrantmi. Preto je potrebné naň reagovať nezávisle od otvorenia či zatvorenia Európy pred svetom.

Ako môžeme čeliť často nepodloženému strachu v našom vnútri vo vzťahu k „svetom“, ktoré sú odlišné od toho nášho?

Ako kresťan hovorím: „Byť viac kresťanom. Byť vernejší evanjeliu...“ Toto vravím ako kresťan. Ak by som však mal odpovedať viac vo všeobecnosti, čiže aj pre nekresťanov – verím, že všetci potrebujeme logiku a zdravý rozum. A ten nám vraví, že zatvoriť brány nás neochráni. Pretože hoci pevnosť môže zatvoriť svoje brány a tým sa chrániť jeden, dva či tri roky, nakoniec sa na ňu aj tak vtrhnú. Čiže je lepšie mať otvorené brány. A toto je založené na uvažovaní, nielen na viere.

Hugo Gloss, Marta Glossová
Foto: Juraj Jando, Flickr.com

Leonardo Emberti Gialloreti je lekárom, univerzitným profesorom a výskumníkom. Pracuje v odbore neurológie a epidemiológie na rímskej univerzite Tor Vergata. Popritom už 30 rokov pôsobí v Komunite Sant’Egidio, ktorej poslaním je pomoc chudobným a ľudom bez domova, žijúcim na okraji spoločnosti.

Leonardo sa v komunite venuje aj medzináboženskému dialógu a ekumenizmu (Modlitby za mier iniciované Ján Pavlom II.), mierovým rokovaniam (sprostredkovanie mierových rozhovorov v Mozambiku) a prevencii a liečbe AIDS v Afrike.

V súčasnosti je koordinátorom humanitárnej pomoci pre krajiny postihnuté okupáciou Islamským štátom a do postihnutých krajín často cestuje. Taktiež je zodpovedný za pomoc a podporu komunitám Sant’Egidio v Čechách a na Slovensku.

Na festivale Bratislavské Hanusove dni hovoril o svojich skúsenostiach na prenáške s nízvom Cirkev v prvej línii. 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo