Rocker, ktorý sa nestal prezidentom ani premiérom, ale treba si ho všímať

Rocker, ktorý sa nestal prezidentom ani premiérom, ale treba si ho všímať

Svjatoslav Vakarčuk na predvolebnom mítingu strany Hlas.

Kto je ukrajinský politik Svjatoslav Vakarčuk?

Bez našich podporovateľov by tento článok nevznikol. Viac ako dve tretiny našich darcov nás podporujú pravidelne.

>>PRIDAJTE SA AJ VY.<<

Chvíľu sa o ňom hovorilo ako o možnom premiérovi. To už je síce pasé, ale aj tak je Svajtoslav Vakarčuk politikom, ktorý stojí za povšimnutie.

Lídra kultovej ukrajinskej kapely Okean Elzy často prirovnávajú k novému ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému a prezentujú ho ako podobný fenomén. Obidvaja prerazili v šoubiznise, vyznávajú neformálny štýl komunikácie a sú silní na sociálnych sieťach. Obidvaja sa vezú aj na vlne kritiky starých poriadkov a korupcie, volajú po výmene elít a sľubujú novú politiku. A do tretice, obidvaja sa v očiach mnohých Ukrajincov stali nádejou, že tentoraz by to už naozaj mohlo vyjsť.

Napriek tomu má však prirovnávanie Vakarčuka k Zelenskému vážne trhliny. Vakarčukova verejná stopa je oveľa dlhšia a keby pridlho neváhal v správnom momente, nie je vylúčené, že ukrajinským prezidentom by bol dnes práve on.

Ale po poriadku. Svajtoslav Vakarčuk pochádza zo západoukrajinskej intelektuálnej rodiny. Narodil sa v Mukačeve, ale vyrástol vo Ľvove. Obidvaja jeho rodičia sú univerzitní profesori fyziky. Otec bol aj rektorom Ľvovskej univerzity a v rokoch 2007 až 2010 ukrajinským ministrom školstva.

Aj Svjatoslav vyštudoval teoretickú fyziku, z ktorej má doktorát. Dizertačnú prácu napísal na tému: Supersymetria elektrónov v magnetickom poli. Neskôr študoval aj medzinárodnú ekonómiu a absolvoval študijný pobyt na univerzite v Yale.

Hudobná tvár Majdanu

Počas štúdií založil Vakarčuk kapelu Okean Elzy. Tá veľmi rýchlo zaznamenala úspech a Vakarčuka život rockera úplne pohltil. Hoci mal ponuky na ďalšie štúdium v zahraničí, zostal na Ukrajine a naplno sa venoval kapele. Je jej hlavnou tvárou, spevákom, autorom väčšiny textov. Popritom stíhal aj prednášať na Kyjevskom polytechnickom inštitúte.

Keď v roku 2004 vypukla Oranžová revolúcia, Vakarčuk a jeho kapela ju podporili. Hrali demonštrantom na Majdane a spolu s ďalšou známou ukrajinskou speváčkou Ruslanou sa stali hudobnými tvárami revolúcie.

Krátko nato si Vakarčuk vyskúšal aj reálnu politiku. V roku 2007 ho zvolili do parlamentu za blok Naša Ukrajina, ktorý bol blízky lídrovi Oranžovej revolúcie Viktorovi Juščenkovi. V poslaneckých laviciach však vydržal len niekoľko mesiacov a mandátu sa vzdal. Ako neskôr povedal, jediné miesto v celom parlamente, kde sa cítil normálne, bol bufet.

Verejne sa však angažoval stále. Aktívny bol najmä v projektoch pomoci deťom a mladým ľuďom, ktorí sa ocitli v zlej sociálnej situácii. Ukrajinské médiá o ňom bežne písali ako o spevákovi a sociálnom aktivistovi. S Vakarčukom sa spája aj to, že keď ešte v roku 2005 v ukrajinskej verzii vedomostnej súťaže Milionár vyhral milión hrivien, celú výhru daroval na pomoc deťom z detských domovov.

Vakarčuk počas koncertu skupiny Okean Elzy v Kyjeve.

Keď v roku 2013 vypukli protesty proti prezidentovi Janukovyčovi, takzvaný Euromajdan, Vakarčuk a Okean Elzy opäť podporili demonštrantov. Refrén jednej z ich piesní „Nevzdám sa bez boja“ sa stal hymnou protestujúcich.

Neskôr v článku Ukrajina, za ktorú som išiel na Majdan napísal: „Ak by to bolo inak a demonštrácia, ktorú rozohnali, by bola proti európskej integrácii, aj tak by som prišiel. Ak by prišli policajti a do krvi by zbili nevinné ženy a deti, ktoré by protestovali za zblíženie s Ruskom, urobil by som presne to isté. Pretože dôležitejšie ako to, s kým sa budeme integrovať, sú základné ľudské hodnoty.“

Odkaz od redakcie POSTOJA: Potrebujeme vás!

Články na Postoji nie sú spoplatnené, aby ich mohlo čítať čo najviac ľudí. Vznikajú najmä vďaka pravidelnej mesačnej podpore od čitateľov, ľudí, ako ste vy. Budeme si veľmi vážiť, ak nás budete podporovať. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe článkov, ako je tento. 

Ďakujeme!

 

Preváhaná kandidatúra

Podobne ako v prípade Oranžovej revolúcie aj krátko po Euromajdane už Vakarčuk tvrdo kritizoval nové pomery. Keď mu prezident Porošenko udelil štátne vyznamenanie, reagoval ostrou kritikou jeho osoby. „Kde sú uväznení zločinci? Kde je skutočná zmena pravidiel hry? Kde sú vôbec akékoľvek zmeny?“ pýtal sa verejne ukrajinského prezidenta. Nové elity označil za klaunov, ktorí sa hrajú na demokratov, ale pritom kradnú a klamú.

S tým, ako sa blížil termín prezidentských volieb, sa o Vakarčukovi začalo hovoriť ako o možnom protikandidátovi Petra Porošenka. Mal dobrý nástup a v prvých prieskumoch verejnej mienky sa umiestňoval na druhom mieste, hneď za Porošenkom. Hoci ho mnohí z jeho okolia v zámere kandidovať povzbudzovali, začal váhať, kandidatúru nevylučoval, ale ani ju verejne neoznámil, až nakoniec do hry razantne vstúpil Volodymyr Zelenský. Vakarčuk sa následne z boja o prezidentské kreslo stiahol.

Viacerí znalci ukrajinskej politiky sú presvedčení, že ak by Vakarčuk príliš nešpekuloval a nepremeškal správny moment, bol by dnes prezidentom. Mal všetky predpoklady na to, aby vyvolal podobnú emóciu ako Zelenský. Porošenka by s veľkou pravdepodobnosťou porazil.

Na rozdiel od Zelenského by v jeho prípade neexistovali ani pochybnosti, že je z pohľadu verejného života nepopísaným listom a nevedie od neho ani žiadna linka k veľkým ukrajinským oligarchom.

Váhavosť nie je jedinou Vakarčukovou slabinou. Vyčítajú mu aj to, že príliš veľa času a energie venuje mikromanažmentu a riešeniu menej podstatných problémov. Vyčítajú mu tiež jeho verbálny prejav. Hoci je verejnou celebritou, zvyknutou vystupovať na pódiách, jeho politickým vystúpeniam chýba údernosť. Reční rozvláčne a má sklon rozoberať problémy do najmenších nuáns.

Jeden môj známy mi opísal dojem z Vakarčukovho mítingu v juhoukrajinskom Chersone, ktorý sa udial pred parlamentnými voľbami. Prišlo naň niekoľko tisíc ľudí, ktorí boli pripravení vypočuť si krátke politické posolstvo, ale potom chceli mať koncert a zabaviť sa. Vakarčuk však rečnil tak dlho, až to jeden Kazach glosoval vetou, že aj Nursultan Nazarbajev by už za ten čas skončil.

Do aktívnej politiky teda Vakarčuk vstúpil až po prezidentských voľbách. Založil stranu Hlas, ktorá získala viac ako šesť percent hlasov a v parlamente má dvadsať poslancov. Volili ju najmä mladší vzdelaní ľudia z veľkých miest. Najlepší výsledok mal Hlas na západnej Ukrajine, najmä vo Ľvovskej oblasti, ale slušne bodoval aj v Kyjeve.

Ešte pred voľbami sa o Hlase hovorilo ako o možnom koaličnom partnerovi Zelenského strany Služobník ľudu. Tá však nakoniec zvíťazila tak výrazne, že žiadneho koaličného partnera aspoň zatiaľ nepotrebuje.

Vo vzťahu k Zelenskému tak zrejme bude platiť pozícia, ktorú Vakarčuk zadefinoval ešte pred voľbami. Ak si budú myslieť, že prezident a jeho strana robia správne veci, tak ho podporia, a keď s ním nebudú súhlasiť, budú mu oponovať. Čiže niečo ako konštruktívna opozícia, čo je v ukrajinskom parlamente dosiaľ nevídaný jav.

Ako to však nakoniec celé dopadne a aký smer naberie Vakarčukova politická kariéra, sa v turbulentných ukrajinských pomeroch odhaduje naozaj len ťažko.

 

Foto: Profimedia

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo