Americký krvavý víkend

Americký krvavý víkend

FOTO TASR/AP

V amerických médiách sa opäť rieši potreba sprísniť nielen kontrolu vlastníctva zbraní. Tých je v USA viac než samotných obyvateľov.

Bez našich podporovateľov by tento článok nevznikol. Viac ako dve tretiny našich darcov nás podporujú pravidelne.

>>PRIDAJTE SA AJ VY.<<

Krajinou otriasli cez víkend dve streľby v priebehu 24 hodín. Pri sobotnej streľbe v texaskom nákupnom centre Walmart v mestečku El Paso blízko americko-mexickej hranice zahynulo 22 ľudí a ďalších 24 bolo zranených. Z činu sa Amerika nestihla ešte ani spamätať, o 13 hodín neskôr došlo k ďalšej streľbe pred barom v Daytone v štáte Ohio. Na strelecké konto sa tak pripísalo ďalších 10 obetí a 27 zranených.

A to len víkend predtým znela streľba na gastronomickom festivale Gilroy v Kalifornii, ktorá skončila s bilanciu štyroch zavraždených a trinástich zranených.

Útok po útoku

Hoci tieto prípady neprekonávajú najtragickejšiu udalosť z Las Vegas spred dvoch rokov, keď strelec z 32. poschodia hotelovej izby zabil 58 ľudí a ešte predtým, než si sám stihol vziať život, zranil ďalších 564 ľudí, stále ide o nesmierne tragické udalosti, ktoré, žiaľ, v krajine nie sú raritou.

Podľa neziskovej organizácie Gun Violence Archive (GVA), monitorujúcej prípady použitia strelnej zbrane v USA, boli nedeľňajšie incidenty 250. a 251. masovou streľbou v tomto roku. GVA definuje masovú streľbu ako incident, pri ktorom sú zranení alebo zabití najmenej štyria ľudia. Napriek tomuto číslu však hromadné streľby predstavujú v krajine len približne 2 percentá všetkých úmrtí zapríčinených zbraňami.

Denne po výstrele zo zbrane vyhasne v Spojených štátoch zhruba stovka životov. Dokonca v roku 2017 zomrelo zbraňou v USA takmer 40-tisíc ľudí, čo bolo najvyššie číslo za posledných 50 rokov (takmer dve tretiny tvorili samovraždy).

Miesta výskytu masových streleckých útokov zaznamenané od 14. decembra 2012 po útoku na základnej škole Sandy Hook v meste Newtown v štáte Connecticut. Zdroj: Vox

Rok 2018 bol zas najhorší v štatistikách strelieb na školách, pričom počas 23 incidentov bolo zabitých alebo zranených dokopy 113 ľudí, čo znamená v priemere jednu streľbu každých osem školských dní.

Čo stojí za streľbami?

Po víkendových útokoch sa v USA rozvírila diskusia o tom, kto, respektíve čo stojí za útokmi a aký bol motív páchateľov.

V prípade prvej streľby v texaskom meste El Paso išlo o historicky najhorší útok na hispánskych obyvateľov Ameriky. Strelcom bol len 21-ročný beloch Patrick Crusius z Dallasu, ktorý by mal byť okrem vraždy 22 ľudí v nákupnom centre tiež autorom rasistického manifestu.

V štvorstranovom texte vyjadruje svoju nenávisť voči „hispánskej invázii do Texasu“, pochvalne sa vyjadruje o nedávnych masakroch v dvoch novozélandských mešitách a varuje, že starnúcu populáciu belochov nahradia Hispánci, čo v budúcnosti republikánsky Texas zmení na demokratický štát. Justičné orgány označili čin páchateľa za domáci terorizmus a strelcovi tak hrozí trest smrti.

Polícia evakuuje zákazníkov Walmartu počas sobotňajšej streľby v nákupnom centre v texaskom meste El Paso. FOTO TASR/AP

Čo sa týka druhej streľby v meste Dayton, podľa slov vyšetrovateľov dosiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by mala streľba rasový motív, i keď šesť z deviatich obetí strelca, 24-ročného belocha Connora Bettsa, boli černosi. Medzi obeťami bola však i Bettsova sestra. Miestnym policajtom sa útočníka podarilo po minúte zastaviť – zastreliť.

Americký prezident Donald Trump označil oboch strelcov za „bezbožných“ a „vážne duševne chorých“. Na margo útokov tiež povedal, že pre lepšiu identifikáciu týchto „narušených jedincov“ musia Spojené štáty reformovať zákony týkajúce sa duševného zdravia.

Online radikalizácia

Podľa Trumpa tiež prispievajú k radikalizácii strojcov masových strelieb násilné videohry a „tmavé zákutia“ sociálnych sietí. Práve nekontrolovaný online priestor typu krajne pravicovej platformy 8chan, kde bol zverejnený manifest pred streľbou v meste El Paso, experti pokladajú za miesto rozkvetu globálneho nacionalistického hnutia, na ktorom dochádza k radikalizácii potenciálnych atentátnikov.

James Palmer z Foreign Policy vysvetľuje, že masové streľby a ich následné mediálne pokrytie len upozorňuje a posilňuje podobné fóra. Stránka 8chan totiž slúžila už aj v minulosti na šírenie nacionalistických manifestov pred masovým vraždením, ako napríklad pred útokmi na novozélandské mešity v meste Christchurch. Po tomto útoku viacerí predpovedali nárast podobných útokov.

Páchatelia si podľa zistení autorov think tanku the Violence Project študujú činy predchádzajúcich útočníkov a snažia sa ich napodobniť či dokonca ich počtom obetí prekonať. Samozrejme, spáchanie podobného zločinu je spojené s mnohými ďalšími premennými, no online radikalizácia je fenoménom, ktorý sa výrazne podieľa na utvrdzovaní sa potenciálneho vraha inými diskutujúcimi, že jeho vôľa vraždiť je opodstatnená.

Nenávistná rétorika

Streľba v El Paso tiež podnietila mediálnu, ale i celospolčenskú diskusiu o dôsledkoch antimigračnej rétoriky amerického prezidenta Donalda Trumpa. Titulok v austrálskom Sydney Morning Herald zašiel ešte ďalej a vyhlásil, že Spojené štáty sú „uprostred krízy nacionalistického terorizmu“.

Hoci Trump krátko po útokoch uviedol, že nenávisť nemá v Spojených štátoch miesto, ako aj to, že Amerika musí prestať s glorifikáciou násilia a odsúdiť rasizmus, fanatizmus a nadradenosť bielej rasy, mnohí to vnímajú celkom opačne. Jeho oponenti nielen z demokratického spektra tvrdia, že je to práve on, kto je v Amerike hlavným rozsievačom rasizmu a nenávisti.

Donald Trump je už dlhšie obdobie terčom kritiky za štýl svojej antimigračnej rétoriky či prehliadanie extrémistických prejavov vo verejnom priestore. Azda najvyhrotenejším prípadom boli jeho nedávne tvíty namierené proti štyrom kongresmankám s prisťahovaleckými koreňmi z Demokratickej strany, ktoré vyzýval, aby sa vrátili, odkiaľ prišli, ak nie sú v Spojených štátoch spokojné.

Ale ako píše novinár German Lopez z Voxu vo svojej analýze, Spojené štáty nemajú monopol na nenávisť, rasizmus, sexizmus, iné druhy fanatizmu, duševné choroby či násilné videohry. To všetko existuje aj v iných vyspelých krajinách sveta. Nakoľko k vyhrocoaniu situácie prispieva rétorika politikov, médiá, či iné faktory je na dlhšiu diskusiu, no napriek tomu mnohé rozvinuté štáty majú nižší počet násilia spojeného so zbraňami, než je to v USA.

Najväčším problémom USA sú tak podľa Lopezovej analýzy zbrane a predovšetkým veľmi jednoduchý prístup k nim.

V čom je kameň úrazu?

Amerika má podľa jeho slov v prvom rade veľmi slabé federálne zákony o zbraniach, ktoré majú množstvo dier, vďaka čomu sa možno vyhnúť viacerým kontrolným brzdám. Nehovoriac o tom, že ak aj niektorý americký štát prijme prísnejšie opatrenia, než sú federálne zákony, záujemca môže jednoducho prekročiť hranice a kúpiť si zbraň v štáte s voľnejšími pravidlami.

Vo viacerých krajinách vyspelého sveta majú príslušné úrady zavedený výrazne zložitejší proces, prv než niekomu udelia zbrojný preukaz či dajú možnosť držať zbraň – či už ide o konkrétne licencie na držbu zbrane, nutnosť výcvikových kurzov, psychotestov, prísnejšie pravidlá pre uzamykanie strelných zbraní až po náročnejšie zdôvodnenie vlastníctva zbrane okrem sebaobrany.

Druhým dôvodom, ktorý vo svojom texte spomína, je veľmi veľké množstvo zbraní v obehu, ktoré prevyšuje aj krajiny v stave občianskej vojny, ako napríklad Jemen. Odhadovaný počet zbraní v civilnom vlastníctve v USA je 120,5 zbrane na 100 obyvateľov. Pritom vo Švajčiarsku, ktoré je tiež historicky známe držbou zbraní v domácnostiach, pripadá 27,6 zbrane na 100 obyvateľov.

Analýza organizácie Small Arms Survey zobrazujúca krajiny a teritóriá na svete s najvyšším počtom civilných strelných zbraní na 100 obyvateľov. Zdroj: Vox

S tým súvisí aj štatistika OSN ešte z roku 2012, ktorá ukazuje, že v USA je oveľa vyššia miera vraždenia ako v ostatných rozvinutých krajinách. V danom roku tu pripadalo na jeden milión ľudí 29,7 obetí vrážd, pričom v Kanade to bolo 5,1 obete a v Austrálii 1,4 obete. Z európskych krajín sa najvyššie umiestnilo Švajčiarsko s počtom obetí 7,7 na milión obyvateľov.

Tieto dáta tak vyvracajú slová zástancov zbraní, ako aj silnej americkej lobingovej skupiny National Rifle Association, ktorí tvrdia, že zvýšením počtu zbraní v krajine či dodatočným ozbrojovaním učiteľov na školách by došlo k zníženiu miery násilia. Výskum Centra pre kontrolu úrazov Harvardskej školy verejného zdravia však jasne hovorí, že na miestach s väčším počtom strelných zbraní je vyššia miera úmrtí zapríčinených práve zbraňami. A to platí nielen o vraždách, ale aj o samovraždách, domácom násilí, násilí voči polícii a masových streľbách.

Po preskúmaní 130 štúdií v 10 krajinách z roku 2016 vedci tiež zistili, že po prijatí nových právnych obmedzení, ktoré sa týkali vlastníctva a nákupu zbraní, malo nimi spôsobované násilie klesajúcu tendenciu.

Zmena v nedohľadne

Očakávať širší zákaz zbraní či ich väčšiu kontrolu, ako to bolo po nedávnych útokoch na Novom Zélande, je však v USA hudbou vzdialenej budúcnosti. Spúšť totiž podľa Trumpa stláčajú duševné choroby a nenávisť, nie zbrane. Napriek tomu americký prezident navrhol niekoľko opatrení vrátane zákroku proti násilným videohrám či podpory „zákonov červenej vlajky“, ktoré orgánom umožňujú zabaviť zbrane osobám, aké sú považované za nebezpečné.

Nová legislatíva by mala tiež zabrániť získať strelné zbrane duševne narušeným jedincom či ich v zrýchlenom súdnom procese o ne pripraviť. Americký prezident taktiež nariadil ministerstvu spravodlivosti navrhnúť také právne predpisy, vďaka ktorým by páchatelia usvedčení z trestných činov z nenávisti či strojcovia masového vraždenia čelili bez odkladu rovno trestu smrti.

 Vyhlásenie amerického prezidenta Donalda Trumpa v pondelok 5. augusta po víkendových masových streleckých útokoch. Viceprezident Mike Pence v úzadí. FOTO TASR/AP

I keď v pondelok po útokoch americký prezident Donald Trump vyzýval amerických republikánov a demokratov, aby sa spojili a zaviedli prísne posudzovanie spôsobilosti držiteľov zbraní, podobný zákon má len veľmi nízku šancu prejsť kongresom. Trump ho totiž navrhol spojiť s jeho reformou prisťahovalectva, čo má v takom prípade len mizivú šancu na podporu od demokratov.

Mimochodom, snemovňa reprezentantov amerického Kongresu, kde má väčšinové zastúpenie Demokratická strana, už vo februári schválila jeden zákon o kontrole zbraní. Zákon však v danom čase neprešiel v Senáte, v ktorom majú prevahu Trumpovi republikáni patriaci medzi zástancov držby zbraní.

Odkaz od redakcie POSTOJA: Potrebujeme vás!

Články na Postoji nie sú spoplatnené, aby ich mohlo čítať čo najviac ľudí. Vznikajú najmä vďaka pravidelnej mesačnej podpore od čitateľov, ľudí, ako ste vy. Budeme si veľmi vážiť, ak nás budete podporovať. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe článkov, ako je tento. 

Ďakujeme!

 

Druhý dodatok

Problematickým pre budúcnosť akýchkoľvek zmien je tiež druhý dodatok americkej ústavy prijatý ešte 15. decembra 1791, ktorý chráni právo amerického ľudu držať a nosiť zbrane.

Najvyšší súd Spojených štátov v 21. storočí tiež vydal niekoľko zásadných rozhodnutí, ktorými potvrdil právo jednotlivca na držbu a nosenie strelnej zbrane, k čomu zaviazal všetky štáty federácie. V roku 2016 tiež rozhodol o tom, že dodatok sa vzťahuje aj na zbrane, ktoré v čase jeho ratifikácie neexistovali (napríklad paralyzér).

I keď hlasy volajúce po výraznejšom zákaze držby zbraní sú stále hlasnejšie, ťažko povedať, či ide o väčšinu obyvateľstva. V USA je tiež rozšírená mienka, že práve vďaka vlastníctve zbraní nemusia mať občania žiaden strach z vlády, pretože v prípade možného nastoľovania diktatúry či prípadnej zmeny režimu sa môžu aj vďaka zbraniam vzoprieť štátnym inštitúciám.

V zjednodušenom preklade to znamená, že ľud bez zbraní pre túto časť obyvateľstva automaticky znamená ľahký terč pre diktátorov a tyranov.

Hoci žiadna krajina nebude nikdy imúnna voči extrémistickým myšlienkam či prejavom nenávisti, v USA je oveľa pravdepodobnejšie, že niekto podobného zmýšľania bude schopný vytiahnuť zbraň a zabíjať. V okolí je totiž toľko ľahko dostupných zbraní a tak málo prekážok pri ich získavaní, že ani tie najprísnejšie zákony proti zbraniam by už neboli dostatočnou zárukou vyvarovaniu.

Ak Trump hovorí, že nenávisť pokrivuje myseľ, pustoší srdce a zožiera dušu, má pravdu. Ak hovorí, že nenávisť stláča spúšť, rovnako sa nemýli, pretože nenávisť nepochybne patrí medzi jeden z hlavných faktorov výskytu násilia vo svete vôbec. Ak si však myslí, že zbrane nie sú problémom, ide o neudržateľný postoj.

Nebyť toľkých ľahko dostupných zbraní, nenávisť by nemala také krvavé následky.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo