Neapol: Orient s Louvrom v jednom meste

Neapol: Orient s Louvrom v jednom meste

Neapol v 19. storočí, foto: webumenia.sk

Letný seriál o najkrajších talianskych mestách konečne mieri na juh.

Bez našich podporovateľov by tento článok nevznikol. Viac ako dve tretiny našich darcov nás podporujú pravidelne.

>>PRIDAJTE SA AJ VY.<<

Návštevu Neapola som dlhšie s istou bázňou odkladal. Videl som v očiach známych, ktorí majú cit pre Taliansko, že je to jedinečné mesto, iné ako všetko ostatné – čo, pravda, platí pre viacero talianskych miest, a predsa tu ešte akosi zvlášť. Dodnes si spomínam, ako svietili oči jednému bývalému spolubývajúcemu, keď mi hovoril, čo tu zažil, a púšťal mi pritom skladbu Una Notte a Napoli. Prenieslo sa to na mňa, tá skladba o la luna ed il mare, vášni a láske zovretej medzi nocou a morom, patrí k Neapolu.

Neapol má dokonalú polohu, je v nej pokoj zálivu aj nepokoj Vezuvu, ohromujúce bohatstvo aj chudoba, vábenie horúcich rozkoší aj chladná moc zbraní, všetko sa to tu prepája akosi prirodzene. Nad chudobou a biednym stavom miestnych ľudí sa čudoval už Goethe, všimol si ale, že ten biedne oblečený neapolský chudák dokáže „nielen uspokojiť tie najnutnejšie a najbližšie potreby, ale si aj naplno užívať svet“. Nemecký básnik si bol istý, že miestni chudáci by „poľahky pohrdli“ miestom vicekráľa v Nórsku, bez uvažovania by zamietli ponuku ruskej cárovnej na post guvernéra Sibíri. Väčšie bohatstvo majú tu, doma, medzi mesiacom a morom.

Preskočte pár úvodných sekúnd a pustite si, ako vonia neapolská noc:

Neapol je prekvapivo veľké mesto, tretie najväčšie v Taliansku (po Ríme a Miláne), patrí tiež do desiatky najväčších mestských aglomerácií v Európe. Veľkosť sa tu ale rýchle stratí, nevidieť ju zo zeme. Staré grécke mesto je hustá sieť neprehľadných uličiek, kde sa dá zablúdiť, ale nie stratiť, je to starý pôdorys mesta, uličky širšie len o decimetre viac ako malé autá, ktoré po nich chodia, okná a byty na prízemí, z ktorých náhle vyloží ruka s horiacou cigaretou, je to rovnako súčasť ulice ako domova, kde sa žije, na dvoroch či chodbách vás prekvapí oblúk, ktorý musel patriť úplne inej stavbe, dnes drží poschodie alebo motúz s bielizňou. Rovnaký bizár je aj vonku, idete okolo stavby, ktorá môže byť len kostolom, z bočnej uličky ale prízemie tvoria obchody, z opačnej strany byty. O kostol je opretá ďalšia úzka bytovka v podobe veže, veď prečo nie, ale ako je možné, že je vyššia ako veža kostola, nad tým sa dá len zavrtieť hlavou.

To všetko je postavené v brehu, mnohí si myslia, že najlepšiu polohu na svete má Konštantínopol, a možno to tak aj je, ale Neapol sa potom nesmie počítať. Veď uznajte:

Poďme k pokladom. Aj keď zostanem len v meste.

V kostole San Domenico, čo je gotika z konca 13. storočia, ktorá nijako zvlášť neutkvie v pamäti, sa skrýva prvý z nich. Ide o malú výrazne žlto-čiernu maľbu Ukrižovania, Kristus je neprirodzene vyhnutý do oblúka, čo dáva celej maľbe osobitú energiu, nemá to strohosť ikony, cítite tu väčšiu ambíciu autora. Vraj sa pred ňou rád modlieval sv. Tomáš Akvinský.

Kúsok vedľa turisti obdivujú pouličnú sochu z čias cisára Nera, Corpo di Nilo, vo vedľajšom kostolíku sochu Donatella. Opisovať všetky významné diela v neapolských kostolíkoch nemá zmysel, nerobia to ani bedekre, je ich tu skrátka príliš.

Neplatí to ale pre baptistérium, ktoré je dnes súčasťou duoma, miestnej katedrály sv. Januária, väčšina návštevníkov rieši otázku, či to skvapalnenie krvi v relikvii, ku ktorému pravidelne dochádza, je zázrak alebo fyzikálny jav, nech je to akokoľvek, presne takýto duch kresťanstva k Neapolu sedí. Keď som sa pozeral, ako sa ľudia pred San Gennarom križujú, bolo to podobné, ako keď taliansky futbalista vstúpi na ihrisko. Je to ako s Maradonom, mesto to má v génoch, cítite tu východné kresťanstvo a Byzanc, Neapol napokon založili Gréci a dlho patril k Veľkému Grécku. Rimania si ho ale obľúbili, vystavali si tu luxusné vily a Neapol bol k Rímu lojálny. Keď padol Rím, Odoaker, ktorý zosadil posledného rímskeho cisára Romula Augusta, ho vyhnal do exilu práve sem, neskôr Neapol zas patril Byzancii, je to skrátka mesto s grécko-rímskou DNA.

Dôkazom sú aj mozaiky z chrámu, ktorý postavil cisár Konštantín v roku 324, vyššie spomínané baptistérium, do ktorého sa dostanete iba z hlavnej lode duoma, hoci v podstate ide o samostatný kostolík so starým stĺporadím z Apolónovho chrámu. Mozaiky sú úchvatné, krajšie ako v Ravenne, staršie ako tie z Konštantínopola (Kostola Chora, aj Hagie Sofie), čistá nádhera.

Odkaz od redakcie POSTOJA: Potrebujeme vás!

Články na Postoji nie sú spoplatnené, aby ich mohlo čítať čo najviac ľudí. Vznikajú najmä vďaka pravidelnej mesačnej podpore od čitateľov, ľudí, ako ste vy. Budeme si veľmi vážiť, ak nás budete podporovať. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe článkov, ako je tento. 

Ďakujeme!

 

A ešte dve veci. Tou prvou je archeologické múzeum s najkrajšími mozaikami a sochami z Pompejí a Herculanea, určite sem choďte skôr ako do Pompejí, neveril som vlastným očiam, aká červená môže byť staručká freska, aké živé sú tie výjavy, koľko bohatstva skrývali rímske vily. Najobľúbenejšie medzi turistami sú sexuálne výjavy, človek si uvedomí, aká nemenná je ľudská prirodzenosť a pár ďalších súvislostí, ale mňa najviac zasiahli zobrazenia únosu Európy a ďalšie drobné práce. Tri poschodia, ak sa dobre pamätám, aj s egyptskými a ďalšími nálezmi, robia z Neapolu muzeálnu veličinu prvého stupňa.

Mimochodom, keď už nakračujeme okolo toho sexu. Bedekre ironicky poznamenávajú, že tunajšia úroveň prostitúcie dosahovala takú úroveň, že veta "Vidieť Neapol a zomrieť" tu získavala druhý, doslovný význam. Týkalo sa to aj šľachy (či práve nej), dokonca aj kráľov, ako ilustruje životný príbeh kráľovnej Johany I., ktorá počas štyroch dekád svojej vlády pochovala troch manželov, všetci zahynuli tragicky a vraj tajomne, napokon násilnou smrťou skonala aj samotná kráľovná Johana.

Slávna mozaika Memento Mori.

Vrátim sa radšej k umeniu, v podstate sa dá povedať, že v Neapole majú Louvre, len je rozdelený do dvoch expozícií, tá druhá je hore na kopci v paláci Reale di Capodimonte, sídle bourbonského kráľa Karla III. Zvonku vyzerá palác veľký, nie však rozľahlý. Zvnútra sú to kilometre dlhé výstavné priestory, kde nájdete všetko. Spomínam si, ako som sa začal cítiť unavený, hľadal som nejaké sedenie (ktorého tam niet) a oči mi padli na Brueghela a jeho Slepcov. Oči aj nohy opäť slúžili. Predtým mi pomohlo niekoľko obrazov Leonarda, keďže kópie boli kvalitné, neapolský kráľ chcel mať istotu, dnes sú vedľa seba. A tiež Caravaggia. Jeden z nich (Sedem skutkov milosrdenstva) je aj dole v meste, dva hore na kopci (Bičovanie Krista, Martýrium sv. Uršuly), galérie ponúkajú aj diela, ktoré priamo ovplyvnil. Do Neapola možno cestovať s tými najvyššími očakávaniami a tunajšie zbierky vaše očakávania predstihnú. V meste sa koná okrem stálych zbierok niekoľko veľkých výstav súčasne.

Neapol je aj pizza, treba ochutnať, miest je veľa, rozdiely nie sú, myslím, veľké, ale ak už vybrať jednu, osvojím si odporúčanie Alberta Otrubu a Pizzeriu Antonio e Gigi Sorbillo na Via Dei Tribunali 38, hoci majú na stene hviezdičku od Michelina, pizza tu stále stojí 6 až 9 eur, majiteľ radšej nechá ľudí čakať v rade, len aby nezvýšil ceny. Pizza chutí znamenite, musím ale povedať, že chlapci z Neapola, ktorí majú v Bratislave pizzeriu Basilico, držia solídny neapolský štandard. Ešte lepšie sú ryby, neapolská špecialita sú chobotničky s citrónom, jednoduché, svieže, opäť za ľudové ceny. Ak poznáte Toskánsko, tu nájdete úplne iné ceny.

Neapol má hroznú povesť, asi najčastejšie počuť o špine, pachu mesta, neporiadku, mafii a neviem čom. Bol som tam len raz, a keď som sa z mesta vracal, v mysli mi vírili úplne iné veci. Čudujem sa Hamšíkovi, že odtiaľ dokázal odísť, a trochu sa za jeho rozhodnutie pred tými chudobnými Neapolčanmi aj hanbím, zjavne nevedel doceniť to, čo Goethe. Neviem sa dočkať, kedy sa vrátim.

Mám ale varovanie: Na Neapol sa treba pripraviť, už v stredoveku platilo, že európska šľachta na potulkách po Európe chodila do Neapola až nakoniec. Má to svoj význam.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo