Zonácia Tatier má byť v záujme všetkých

Zonácia Tatier má byť v záujme všetkých

Štefan Bieľak, predseda Regionálneho združenia tatranských a podtatranských obcí. Foto – Adam Takáč

Rozhovor so Štefanom Bieľakom, členom iniciatívy Dajme Tatrám tvár.

Bez našich podporovateľov by tento článok nevznikol. Viac ako dve tretiny našich darcov nás podporujú pravidelne.

>>PRIDAJTE SA AJ VY.<<

Nedávno ste s mestom Vysoké Tatry a zástupcami viacerých organizácií cestovného ruchu predstavili iniciatívu Dajme Tatrám tvár, ktorá vyzýva štát, aby riešil zonáciu Tatranského národného parku. Táto téma je tu už dvadsať rokov. Ako je možné, že ešte stále sa ju nepodarilo zrealizovať?

Zonácia má byť dohodou vlastníkov pozemkov, ochranárov, lesníkov, podnikateľov v cestovnom ruchu, obcí a miest a štátnych inštitúcií o danom území a jeho budúcnosti. Taká dohoda sa rodí veľmi ťažko.

Prečo?

Celú ju musí manažovať štát, ktorý má mať víziu, čo všetko ňou chce riešiť. Ďalej sú tu vlastníci pozemkov so svojimi predstavami, samosprávy, ktoré za územia zodpovedajú. Takisto majú svoje záujmy podnikatelia a potom tu máme ochranárov s ich prioritami. Vybalansovať všetkých týchto aktérov v jednom dokumente je veľmi zložité.

Ako by ste vysvetlili človeku, ktorý počuje o zonácii prvý raz, čo to vlastne znamená?

Je to rozdelenie územia národného parku do vymedzených zón, na ktorých sa určité činnosti môžu alebo nemôžu vykonávať. Povolenia k nim sa stanovujú podľa stupňa ochrany, bez toho, aby k nim bol potrebný nejaký ďalší súhlas orgánov ochrany prírody.

Na Slovensku už máme zonáciu v Slovenskom raji. Prečo v ďalších národných parkoch neexistuje?

Ako prvá sa začala pripravovať na tom najzložitejšom území – v Tatranskom národnom parku, ktorý je najväčší a najkomplikovanejší z hľadiska ochrany prírody, cestovného ruchu aj vlastníckych vzťahov.

Chce to odvahu pustiť sa do úsilia vytvoriť ju, napriek tomu, že žiadna zo strán nebude stopercentne spokojná a nevyhoviete všetkým. Kľúčové je nájsť kompromis.

Ukazuje sa, že hlavným problémom sú vlastníci pozemkov, ktorí nie sú ochotní dohodnúť sa so štátom na určitej náhrade ujmy za to, že budú v istom zmysle obmedzení vo svojich vlastníckych právach, ale nie je to len o vlastníkoch pozemkov.  

Ako by boli obmedzení?

Zonácia by napríklad v bezzásahovom území zakázala vykonávanie takmer všetkých činností. Vlastník tohto územia chce za to, prirodzene, kompenzáciu a niektorí ju odmietajú.

Prečo?

„Chce to odvahu pustiť sa do úsilia vytvoriť zonáciu, napriek tomu, že žiadna zo strán nebude stopercentne spokojná a nevyhoviete všetkým. Kľúčové je nájsť kompromis.“ Zdieľať

V čase komunizmu štát zabral súkromným vlastníkom tieto pozemky a po revolúcii si ich s ťažkosťami vymáhali späť. Preto chápem, že sa niektorí opäť boja, ako to bude vyzerať, keď ich štát znova žiada o ich pozemky.

Teraz je to ale, samozrejme, iná situácia. Štátu pri zonácii nejde v prvom rade o to, aby pozemky kúpil, ide najmä o zmenu ich užívania. Preto prioritne ponúka formu, že si územie od vlastníka prenajme.

Problém je, že pred rokmi, keď sa to začalo riešiť, nebol ten proces správne uchopený.

Čo sa spravilo zle?

Štát neoslovil súkromných vlastníkov v Tatrách správnou formou. Zvolil nešťastný slovník. Hovorilo sa iba o tom, že im ide niečo prikazovať, obmedzovať a znepríjemní im situáciu. Nikto nehovoril o tom, čo za to dostanú a akým spôsobom sa to bude realizovať. Vlastníci sa zľakli a nepochopili správne, o čo ide. Teraz sa niektorí uzavreli pred akoukoľvek zonáciou a apriori ju odmietajú.

Čo je hlavný dôvod, pre ktorý voláte po zonácii?

Súčasná situácia je neúnosná a pravidlá nejasné. Udeľovanie rôznych výnimiek v tom spôsobilo ešte väčší chaos. A najmä príprava dlhodobejších náročnejších projektov nie je možná, pretože neviete, či vám niekto na konci nepovie „nie“ a celá príprava je zmarená.

Aké projekty máte na mysli?

Napríklad v oblasti dopravy v Tatrách.

Hovoríte, že sa dnes udeľujú rôzne výnimky. O čo ide?

„Štátu pri zonácii nejde v prvom rade o to, aby pozemky kúpil, ide najmä o zmenu ich užívania.“ Zdieľať

Keď som ako primátor mesta Spišská Belá, ktoré spravuje určité lesné tatranské pozemky, po veternej kalamite žiadal o výnimku krajský úrad životného prostredia, aby sme mohli zasiahnuť v časti napadnutej lykožrútom, nedostali sme súhlas. Odôvodnením bolo, že sa tam nachádzajú nejaké biotopy európskeho významu. Nemohli sme nič urobiť a museli sme nechať les ležať v stave, v akom bol.

Neskôr nám boli ochotní povoliť výnimku, ale vstúpilo do toho známe ochranárske združenie Vlk, ktoré zabrzdilo proces. Potrebovali sme ju na ťažbu rýchlo, aby sme les mohli zachrániť, no nedali nám ju.

Keď sme súhlas po dvoch rokoch dostali, už nikto neprotestoval, no les bol celý napadnutý lykožrútom a v podstate zničený. Drevo už bolo znehodnotené, mohlo sa iba nechať zhniť, ale čo bolo ešte horšie – lykožrút napadol ďalší zdravý tatranský les. Pýtali sme sa, prečo sme súhlas nemohli dostať, kým sa dali vybrať nezdravé porasty a zachrániť zvyšok.

Alebo sa stalo, že niektorí podnikatelia v cestovnom ruchu na svoje aktivity dostali na určitom území zákaz, či už kvôli ochrane prírody, alebo z iných dôvodov. No iní si dokázali v rovnakom prípade uplatniť výnimku. Zamietnutí podnikatelia sa potom právom pýtajú, prečo oni výnimku nedostali.

Váš návrh by takýmto prípadom vedel zabrániť?

Áno, zonácia chce zaviesť transparentnosť a jasné pravidlá. Hovorí o tom, že na danom území je možná určitá činnosť bez ohľadu na to, kto je jeho vlastníkom či užívateľom.

Väčšia časť TANAP-u sú štátne pozemky, takže štát môže určovať, ako sa s nimi bude zaobchádzať.

Áno a drvivá väčšina vlastníkov súkromných pozemkov je už so štátom ochotná pristúpiť k dohode, po ktorej by sa mohla zonácia zrealizovať.

Aj ministerstvo životného prostredia tvrdí, že kľúčový je súhlas vlastníkov. Vy ste pri predstavovaní svojej iniciatívy povedali, že 95 percent z nich súhlasí.

Taký bol odhad spracovateľa návrhu zonácie. Ide iba o určitú časť územia v západných Tatrách, ktorá je sporná. Čo sa týka Vysokých či Východných Tatier, tam je to v súvislosti s vlastníkmi predbežne dohodnuté, pretože boli ochotní.

V súčasnosti existuje v Tatrách päť stupňov ochrany. Prečo nestačia?

Pretože neurčujú jasné pravidlá toho, čo sa v daných stupňoch smie a čo nie, a nechávajú tam priestor pre rôzne spomínané výnimky. Nemalo by to ale byť tak, že niekto povolenie dostane a niekto nie.

Sú však takí, ktorým súčasný stav môže aj vyhovovať.

Prečo?

Niektorí ochranári a lesníci sa neustále naťahujú a dokazujú si, kto je pánom na území. Popritom sa na tom priživujú rôzne mimovládne ochranárske organizácie, ktoré majú vďaka tomu agendu. Potom tu môžu byť podnikatelia, ktorí si vďaka neexistujúcim pravidlám dokážu vybaviť spomínané výnimky.

Je možné pravidlá nastaviť úplne jednoznačne? Môžu nastať rôzne špecifické situácie, keď bude nutné zakročiť v oblasti s vysokým stupňom ochrany spôsobom, ktorý by za normálnych okolností porušoval pravidlá zonácie.

„Drvivá väčšina vlastníkov súkromných pozemkov je už so štátom ochotná pristúpiť k dohode, po ktorej by sa mohla zonácia realizovať.“ Zdieľať

Ja si myslím, že sa to dá. Áno, možno po čase niektoré veci prehodnotíme a v pravidlách zonácie zmeníme, ale nebude to o svojvoľnom prideľovaní výnimiek.

Zonácia hovorí o tom, ako sa vyrovnať s vlastníkom, ktorého idem obmedziť v jeho vlastníckych právach.

Keď dnes niekto vlastní pozemok v piatom stupni ochrany, kde sa nesmú vykonávať takmer žiadne aktivity, môže si za to pýtať náhradu ujmy od štátu, pretože tam nemôže nič robiť. Ale je to len leso-hospodárska ujma, pretože nemôže napríklad spracovať kalamitné drevo. No nehovorí sa tu o iných funkciách, ktoré to územie má.

Aké to môžu byť?

Mohlo sa napríklad využiť pre poľovníkov alebo turistov. Nie je to len o hospodárskej funkcii. Ale to súčasný stav nezohľadňuje a majiteľ si teda pre tieto dôvody náhradu uplatniť nemôže.  

Zonácia to rieši tak, že ponúka vlastníkom pozemkov náhradu v podobe ponúknutých nájomných vzťahov. Hovorí vlastníkom, aby prenajali svoj pozemok štátu a ten ho bude spravovať podľa toho, ako mu to zonácia umožňuje, a platiť vám nájomné.

 

Odkaz od redakcie POSTOJA: Potrebujeme vás!

Články na Postoji nie sú spoplatnené, aby ich mohlo čítať čo najviac ľudí. Vznikajú najmä vďaka pravidelnej mesačnej podpore od čitateľov, ľudí, ako ste vy. Budeme si veľmi vážiť, ak nás budete podporovať. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe článkov, ako je tento. 

Ďakujeme!


Keď počúvame vyjadrenie o tejto téme, v podstate so zonáciou súhlasia všetky strany, od ochranárov až po developerov.

Všetci sa zhodneme, že ju potrebujeme, nastavuje totiž spoločné pravidlá správania sa na danom území. To, na čom sa potrebujeme presne dohodnúť, je jej obsah.

Kto by mal na konci rozhodnúť o tom, ako bude vyzerať?

Štát. Je to jeho povinnosť. Nemôže to však urobiť proti vôli vlastníkov. Je tu určitá skupina vlastníkov pozemkov v TANAP-e, ktorá so zonáciou nesúhlasí, ale drvivá väčšina ochotná je. Poďme teda vyhlásiť čiastkovú zonáciu a modelovo ukážme, ako to môže fungovať. Keď to uvidia aj ostatní vlastníci, časom sa možno pridajú.

Nehrozí, že štát bude zohľadňovať pri tvorbe pravidiel zonácie najmä záujmy developerov?

„Poďme teda vyhlásiť čiastkovú zonáciu a modelovo ukážme, ako to môže fungovať. Keď to uvidia aj ostatní vlastníci, časom sa možno pridajú.“ Zdieľať

Musíme si presne povedať, čo chceme v národnom parku mať a čo nie. Rozhodujúce karty majú po vlastníkoch mestá a obce, ktoré cez územný plán povoľujú, čo sa bude na ich území stavať. Najviac sa to dotýka mesta Vysoké Tatry, ale aj obcí ako napríklad Štrba, Ždiar a ďalšie, ktoré majú svoje územia priamo v srdci národného parku. Zonácia stanoví pravidlá, ktoré musia byť prevzaté do ich územných plánov.

Štát by mal v tomto procese cez zonáciu určiť mantinely pre podnikateľov, ochranárov, lesníkov aj samosprávy. Nikto iný to nemôže zaň urobiť. Prečo by mal ustupovať developerom? Má byť zodpovedný a jasne stanoví pravidlá pre všetky strany, ktoré bude regulovať. Dohodnúť sa na tých pravidlách bude náročné, ale napriek tomu si myslím, že je potrebné v záujme všetkých do toho ísť. Každý bude musieť trochu ustúpiť, aby sme dosiahli vhodný kompromis. Štát má byť akýmsi manažérom tohto procesu.

Nebude zonácia brániť rozvíjaniu cestovného ruchu?

Vôbec nie, zonácia nie je proti rozvíjaniu cestovnému ruchu, ale chce, aby sa to robilo primerane a citlivo. Potrebujeme sa rozprávať o tom, či potrebujeme ďalšie hotely alebo lyžiarske zjazdovky a nakoľko nám to kapacita územia dovoľuje. Človek patrí do Tatier, ale je potrebná správna vyváženosť. Niektoré záujmy súvisiace s rozvojom cestovného ruchu sú neúnosné, ale sú aj také, ktoré prírodu neohrozia a napriek tomu sú nezmyselne zakazované. O vhodnej miere nastavenia sa môžeme baviť a uvedomujem si, že hranica medzi ochranou a rozvojom je veľmi citlivá. Iná možnosť, ako nájsť spoločnú dohodu, však neexistuje.

Dotýka sa zonácia aj bežných návštevníkov Tatier?

Áno, hovorí o tom, ako to bude so súčasnými aj budúcimi turistickými chodníkmi, ich údržbou a spravovaním. Majú z nej vychádzať pravidlá pre skialpinizmus, horolezectvo či poľovníctvo. Zonácia nastaví základné pravidlá, ale potom by mal nastúpiť program starostlivosti o národný park, čo je podrobný manuál toho, čo sa v ňom môže robiť. A ďalším pokračovaním je návštevný poriadok národného parku.

Ten bol prezentovaný pred pár mesiacmi a zniesla sa naň vlna kritiky.

Bol v podstate zostrelený, pretože prišlo toľko pripomienok, že ho radšej ďalej ani nevyhodnocovali.

Iniciatíva horolezcov, skialpinistov a turistov Aj my sme Tatry! vtedy tvrdila, že sú v ňom viaceré opatrenia, ktoré nezmyselne obmedzujú ich pohyb v národnom parku.

„Každý bude musieť trochu ustúpiť, aby sme dosiahli vhodný kompromis.“ Zdieľať

Boli tam niektoré uletené zmeny oproti súčasnosti, samotný návrh bol neprimerane reštriktívny a akoby považoval človeka v národnom parku za škodcu. Niekto ochranu prírody opäť poňal tak, že človeka z nej treba vytlačiť.

Návštevný poriadok by mal vychádzať práve zo zonácie a programu starostlivosti o národný park, ktoré nastavia rozumné pravidlá. Všetci, čo chcú v Tatrách sankcionovať, sa odvolávajú na návštevný poriadok, no ten je už niekoľko rokov neplatný.

Dokumenty o zonácii a programe starostlivosti musia vyjsť súčasne a potom z nich vzíde návštevný poriadok.

Čo so svojou iniciatívou môžete teraz urobiť?

Môžeme verejne vyvíjať tlak a vyzývať štát, aby si splnil svoju povinnosť a zonáciu vyhlásil.

Je šanca, že sa to v najbližších rokoch podarí?

Prečítajte si tiež:
Uráža ma, že TANAP považuje horolezcov za nepriateľov Tatier Zdieľať

Sme v predvolebnom období a neostáva nám nič iné, ako na túto tému upozorňovať a apelovať, aby sa po voľbách objavila v programovom vyhlásení vlády. Chceme, aby si to všimli strany, ktoré budú do parlamentu kandidovať.

Momentálne je to od tejto, ale aj bývalých vlád nezodpovedné, že sa doteraz zonácia nevyhlásila. Každý sa tomu vyhýbal, pretože cítil, že je to pálčivý problém, pri ktorého riešení nebude nikto stopercentne spokojný.

Aktuálne sa tiež pripravuje návrh ochrany prírody a krajiny a lesný zákon, ktoré so zonáciou úzko súvisia a môžu ju posunúť alebo zabrzdiť. Aj preto je o tejto téme dôležité teraz hovoriť.

Nie je však problém, že pre bežných ľudí je málo zrozumiteľná, pretože majú pocit, že sa ich priamo netýka?

Naša iniciatíva vznikla práve preto, aby prebudila verejnosť a ľuďom povedala, o čom to celé je. Nie je to, ako sa to často prezentuje, o boji ochranárov s lesníkmi a štátu s vlastníkmi, ale ide o vážnejšiu vec. Lenže čím viac sa odďaľuje, tým viac sa spochybňuje schopnosť zonáciu prijať. Potrebujeme však túto dôveru vrátiť, pretože ide o záujem všetkých vrátane bežných návštevníkov Tatier.

Ilustračné foto: TASR/Oliver Ondráš

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo