Za Mariánom Mudrochom

Za Mariánom Mudrochom

Marián Mudroch (1945-2019), foto: YouTube

V stredu 31. júla 2019 v ranných hodinách zomrel významný slovenský umelec Marián Mudroch.

Slovíčko významný sa zvykne pridávať mnohokrát ľahkovážne, čo pravý význam devalvuje. Tu je však namieste, také je moje presvedčenie.

Marián Mudroch anjela smrti odháňal najmenej tri roky, znášajúc zlovestný ortieľ nadmieru statočne. K tomu patrila aj hĺbková inventarizácia, triedenie vecí, ktoré mali a ešte hádam majú nejaký zmysel a tie, ktorým sme sa venovali omylom, márniac tak čas. Návšteva baziliky v Šaštíne a hrobu Chatama Sofera podčiarkujú vážnosť chvíle. Mariánova predstava či sen, že v demokratickej spoločnosti bude umelecká skúsenosť narastať a s rozširujúcim sa vzdelávaním si bude viac ľudí schopných umenie osvojiť, sa nenaplnila. Prejavy hodnotovej bezbrehosti a anti-intelektualizmu, keď niet žiadnej autority a všetko končí v globálnom guláši, vnímal s trpkosťou.

„Marián Mudroch. Predstaviteľ konceptuálnych stratégií v slovenskom výtvarnom umení 70. a 80. rokov, ktorého tvorbu charakterizuje črta asketickej zdržanlivosti a tichej meditatívnosti.“ (Katarína Bajcúrová, Moderné slovenské umenie, 1997)

Toľko hovorí stručná charakteristika. Držím v rukách katalóg prvej oficiálnej výstavy Združenia Avance-Retard v Bratislave v roku 1992, ktorého bol Marián trvalým členom a účastníkom všetkých jeho aktivít. Najmä v období, keď to bolo rizikové. Katalóg nesie znaky prechodného obdobia: Bez dátumu, bez miesta konania, vytlačený dávno po skončení výstavy, takže verejnosti takmer neznámy. Napriek tomu je však veľmi pozoruhodný, najmä textovo (Jana Geržová, Jiří Valoch, Etienne Cornevin). Filozof Etienne Cornevin ku každému autorovi vybral príbuzné texty z rozličných prameňov. Mariánovi Mudrochovi určil začiatok príručky od Epiktéta:

„1. Zo všetkých vecí na svete, niektoré veci sú v našej moci a iné nie sú v našej moci. V našej moci sú názory, duševné pohnútky, túžby, sklony, nechuť, jedným slovom všetko, čo činíme. V našej moci nie je telo, majetok, dobrá alebo zlá povesť, hodnosti: jedným slovom všetko, čo nepatrí do našej činnosti.“

Bystrý Etienne vedel dobre vystihnúť Mariánovu povahu. Vycítil jeho snahu vymedziť sa nielen voči svojim sklonom, ale i voči otcovi Jánovi Mudrochovi. Ten patril k zakladateľom slovenského výtvarného umenia a bol výraznou umeleckou autoritou. Jeho bonmoty a bohémske výčiny boli dlho udržiavané v povedomí Bratislavčanov. Aj svojou tvorbou smeroval skôr k zmyslovému ladeniu. Paradoxne syn Marián (svojou podstatou hedonik) však sníva o askéze, koketuje s kontempláciou. Vo veciach umenia sa usiluje takmer o demonštratívny purizmus. Václav Cígler, Mariánov profesor na vysokej škole, vedel svojou hĺbavosťou vycítiť dôležitosť onoho zápasu. Všemožne Mariánovi pomáhal a svojím príkladom ho priamo strhol. Nepoznám prípad podobného radikálneho obratu, aký dokázal Marián Mudroch vykonať.

Vytrvalé úsilie čoskoro prináša plody. V jeho tvorbe všeobecne začína dominovať snaha o estetično. (Pokiaľ estetizmus neberieme ako výčitku.) Charakteristickými až emblematickými črtami sa stávajú čierna na čiernej, mat a lesk, čierna a biela, svetlo a tma. Monumentálne kresby mužskej postavy, ktorá kráča z obrazu do neznámej temnoty, tvorili dominanciu jeho nedávnej výstavy v Galérii Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch. Marián Mudroch tieto citácie z legendárnych pohybových štúdií Eadwerda Maybridga nazval Autoportréty.  Kreslené čiernym grafitom na čiernom podklade. Všetky sú z roku 1980. V dnešných súvislostiach nás táto metaforická identifikácia omračuje.

Koloristický minimalizmus. Redukcia ako opak rozvíjania, odhmotnenie ako opak stelesnenia. V dejinách umenia má podobné snaženie svojich predchodcov (Ad Reinhardt, Barnett Newman), ale Mudrochov prínos do slovenského umenia je svojou vyhranenosťou jedinečný. Najmä s dôrazom na racionálne konceptuálne myslenie, ktoré je v tradícii slovenského umenia veľmi vzácne. I v tom spočíva význam umenia Mariána Mudrocha.

Citát z posledného pozdravu nášho spoločného priateľa, francúzskeho filozofa Etienna Cornevina, ktorý s nami prežil veľmi významné roky a dnes je tiež na druhom brehu, nech ukončí spomienku na Mariána Mudrocha:

„Aké šťastie sme mali, že sme žili v takom škaredom meste ako Bratislava. Kde by sme inak zobrali odvahu konkurovať takým gigantom ako Gaudí, Picasso, Miró, Tápies.“

 

Marián Mudroch (1945 – 2019)

V rokoch 1961 – 1965 študoval na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave, v rokoch 1965 – 1971 na Vysokej škole výtvarných umení. Pedagogicky pôsobil na Ľudovej škole umenia (1973 – 1983), Škole úžitkového výtvarníctva (1983 – 2003) a VŠMÚ (2003 – 2008) v Bratislave. Pravidelne vystavoval doma i v zahraničí, jeho dielo je zastúpené vo viacerých umeleckých zbierkach.

Pohreb sa uskutoční v stredu 7. augusta o 14. hodine v bratislavskom krematóriu.

 

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo