Bez našich podporovateľov by tento článok nevznikol. Viac ako dve tretiny našich darcov nás podporujú pravidelne.

>>PRIDAJTE SA AJ VY.<<

„Počas každej generácie zažíva civilizácia inváziu barbarov – hovoríme im ,deti‘.“ Tento výrok sa niekedy pripisuje politologičke Hannah Arendtovej, inokedy ekonómovi Thomasovi Sowellovi.

Vyjadruje, že deťom sa najskôr hodnoty spoločnosti vštepujú výchovou. A že v období dospievania často dochádza ku konfliktu medzi týmito hodnotami a búriacou sa mládežou, ktorá si hľadá vlastnú generačnú identitu.

Počas histórie ľudstva si barbari väčšinou zvykli osvojiť kultúru civilizácie, uprostred ktorej sa ocitli. No v dejinách pokolení jedna „generácia barbarov“ uhrala s civilizáciou svojich rodičov prinajmenšom remízu. Išlo o silné ročníky amerických a západoeurópskych povojnových baby-boomerov, ktorí dospievali počas 60. rokov 20. storočia.   

Trojdňový hudobný festival, ktorý sa konal 70 kilometrov juhozápadne od mesta Woodstock v štáte New York od 15. do 17. augusta 1969, bol ich generačným vzopätím. No ukázal tiež, na akých vratkých nohách ich ideály stoja.

Dopravný kolaps 16. augusta 1969 v okolí konania festivalu. Foto: wikimedia.org (James M Shelley)

Otváracia ceremónia Woodstocku, ktorú viedol Swami Satchidananda, indický učiteľ jogy. Foto: wikimedia.org (Mark Goff)

600 toaliet pre 400-tisíc ľudí

Napriek deklarovanému odmietaniu materializmu zo strany generácie hippies, organizátori Artie Kornfeld, Michael Lang, Joel Roseman a John P. Roberts plánovali Woodstock ako komerčný projekt, na ktorý sa predávali vstupenky. V predpredaji činilo vstupné 18 dolárov na celé tri dni. Na mieste si mali návštevníci kúpiť lístok za 24 dolárov. 

Ale naťahovanie sa s miestnymi samosprávami a presúvanie miesta konania festivalu ich priviedlo do časovej tiesne. Napokon sa podujatie malo konať na farme mliekara Maxa Yasgura pri mestečku Bethel v štáte New York, no keďže oplotenie a brány neboli hotové, kým sa začali objavovať prví návštevníci, na festival bol zrazu voľný vstup. Desaťtisíce ľudí sa dostali dnu zadarmo, kým iní, ktorí si vstupenky kúpili dopredu, sa tam nedostali vôbec.

Vzletné predstavy o odkaze festivalu podľa Hosenballa vyplývajú skôr z toho, „ako ľudová predstavivosť a zbožné priania premenili chaotické váľanie sa v blate na epické predstavenie mieru a lásky“. Zdieľať

Dôvodom boli dopravné zápchy, ktoré sa mali tiahnuť cez viac ako 30 kilometrov na všetky strany. Niektorí ľudia proste nechali autá na ceste a išli na festival pešo, preto automobilová doprava v oblasti úplne skolabovala. Vystupujúce hviezdy privážal a zase odvážal do festivalového areálu vrtuľník. Rádiá široko-ďaleko radili ľuďom, aby vzhľadom na dopravný kolaps festival radšej obišli.  

Počet návštevníkov bol napriek tomu veľkým problémom. Organizátori najskôr očakávali 50-tisíc, neskôr podľa predaných lístkov 200-tisíc ľudí. Prišlo ich približne 400-tisíc. Všetci títo ľudia mali k dispozícii len asi 600 prenosných toaliet. Čakalo sa na ne v rade aj hodinu a sústavne pretekali.

Reportér Mark Hosenball, ktorý festival v roku 1969 navštívil ako 17-ročný mladík, pred desiatimi rokmi napísal pre magazín Newsweek článok s názvom Bol som na Woodstocku a nenávidel som to tam. Na festivalový areál si spomína ako na „zablatenú jamu“. Počas podujatia totiž viackrát pršalo a dážď úplne rozmočil pôdu na pozemku.

Pokiaľ ide o vzletné predstavy o odkaze festivalu, Hosenball ich považuje za spomienkový optimizmus. Ide podľa neho o „spomienky, ktoré nevyplývajú ani tak z toho, čo sa v skutočnosti stalo, ako skôr z toho, o čom hipisácky folklór tvrdí, že sa stalo, a ako ľudová predstavivosť a zbožné priania premenili chaotické váľanie sa v blate na epické predstavenie mieru a lásky“.

Snímka z Woodstocku 1969. Foto: profimedia.sk

Snímka z Woodstocku 1969. Foto: wikimedia.org (Mark Goff)

Vzdialené dunenie

Woodstock mal byť predovšetkým o hudbe. Vystúpili tu napríklad The Who, Joe Cocker, Joan Baez či Santana. Pamätný zostal záver festivalu v podaní Jimiho Hendrixa, najmä jeho zvláštna úprava americkej hymny. Presne o rok a jeden mesiac neskôr zomrel Hendrix v Londýne vo veku 27 rokov na následky predávkovania, čo spätne ešte umocnilo dojem z jeho vystúpenia vo Woodstocku.

Americká hymna v podaní Jimmyho Hendrixa na Woodstocku 1969.

Ako však upozornili noviny New York Times v dobovom príspevku, mnohí účastníci Woodstocku z hudby v skutočnosti nič nemali. Ozvučenie proste nestačilo pre také obrovské obecenstvo. Väčšina z nich podľa slov redaktora novín „počula hudbu na pódiu len ako vzdialené dunenie“.

Neoficiálnou alternatívou k hudbe bolo pre návštevníkov napríklad užívanie „kyseliny“, ako sa hovorilo LSD. Zdravotníci dohromady ošetrili skoro 800 „zlých tripov“. Zdieľať

Neoficiálnou alternatívou k hudbe bolo pre návštevníkov napríklad užívanie „kyseliny“, ako sa hovorilo LSD. Pamätným bolo upokojovanie jedného z usporiadateľov, keď niekoľko konzumentov zažívalo po konzumácii drogy „zlý trip“ (teda nepríjemné úzkostné, či halucinačné stavy) a museli vyhľadať ošetrenie:

„Neužívate otrávenú kyselinu. Tá kyselina nie je otrávená. Je to proste len zle vyrobená kyselina. Nezomriete. Ošetrili sme už tristo prípadov a je to len zle vyrobená kyselina. Čiže ak si myslíte, že ste užili jed, neužili ste. No ak máte pochybnosti, vezmite si len polovičku tabletky.“

Zdravotníci dohromady ošetrili skoro 800 „zlých tripov“. Keďže zdravotnícky tím na mieste rátal tiež len s 50-tisícovou účasťou, musel ho počas festivalu doplniť asi tucet lekárov, ktorí prileteli z New Yorku, viacero doktorov – dobrovoľníkov z okolia a tiež ľudia s medicínskym vzdelaním alebo ošetrovateľským výcvikom spomedzi návštevníkov.

K hudobnému festivalu patrilo množstvo ošetrení poranených nôh. Niektorí účastníci totiž chodili po pozemku bosí, čo v kombinácii s odpadkami a rozbitými fľašami zvyšovalo hrozbu poranenia.

Došlo tiež k dvom úmrtiam. Jedno bolo dôsledkom predávkovania, v druhom prípade prešiel mladého muža traktor. Vo všeobecnosti sa považuje za zázrak, že úmrtí nebolo viac, keďže na mieste sa zhromaždilo 400-tisíc ľudí. Aj väčšina z tých, čo sú voči Woodstocku kritickí, priznávajú, že navzdory mimoriadnym organizačným nedostatkom išlo o mierumilovné tri dni.

Odkaz od redakcie POSTOJA: Potrebujeme vás!

Články na Postoji nie sú spoplatnené, aby ich mohlo čítať čo najviac ľudí. Vznikajú najmä vďaka pravidelnej mesačnej podpore od čitateľov, ľudí, ako ste vy. Budeme si veľmi vážiť, ak nás budete podporovať. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe článkov, ako je tento. 

Ďakujeme!

Snímka z Woodstocku 1969. Foto: profimedia.sk

Koncert kapely Santana na festivale Woodstock. Foto: profimedia.sk (Baron Wolman)

Pomoc americkej armády

Jedným z mála prejavov násilia na Woodstocku bolo vypálenie stánku s občerstvením v sobotu večer. K logistickým problémom festivalu totiž patril aj nedostatok jedla.

Veľkí dodávatelia s organizátormi odmietli spolupracovať. Takže predaj jedla dostala na starosť organizácia s chabými skúsenosťami a príznačným názvom Food for Love (jedlo za lásku). Tá nemala dosť zásob pre toľkých ľudí. Rady na hotdogy a hamburgery boli dlhé a ceny vysoké. Ľudia sa teda búrili.

Predaj jedla dostala na starosť organizácia s chabými skúsenosťami a príznačným názvom Food for Love (jedlo za lásku). Nemala dosť zásob pre toľkých ľudí. Rady na hotdogy a hamburgery boli dlhé a ceny vysoké. Ľudia sa teda búrili. Zdieľať

Zaskočila organizácia s názvom Hog Farm Collective, ktorá rozdávala poháre s granolou z ovsenej kaše, hrozienok či orieškov. So sendvičmi prispeli tiež obyvatelia z okolia. A nepravdepodobný spojenec: americká armáda.

Na konci 60. rokov vrcholila vojna vo Vietname. Generácia hippies sa voči nej silne vyhraňovala. Napríklad Joan Baez, ktorá v tom čase bola tehotná a na Woodstocku vystupovala so svojimi pesničkami, mala manžela akurát vo väzení, lebo odmietol narukovať.

Keď sa ukazovalo, že na Woodstock zavíta viac ľudí, než organizátori očakávali, americká armáda vyčlenila vojenský vrtuľník s cieľom lekárskej pomoci a zásobovania. Jeho pilot sa krátko predtým vrátil z Vietnamu, no aj jeho počas prvého letu k festivalovému areálu ohromili masy ľudí.

„Ťažko by sa to dalo k niečomu prirovnať,“ povedal v januári pre web Task and Purpose. V každom prípade, zásobovacie lety americkej armády pomohli zabrániť, aby sa Woodstock premenil na humanitárnu katastrofu.

Na nedostatok jedla reagovali účastníci aj zvýšenou snahou deliť sa s ostatnými o to málo, čo mali – často s cudzími ľuďmi. To tiež prispelo k neopakovateľnej atmosfére, ktorej festival neskôr vďačil za svoju povesť.

Vrtuľník americkej armády, dodávajúci lekársku pomoc a zásoby na festivale Woodstock. Foto: profimedia.sk

Snímka z Woodstocku 1969. Foto: profimedia.sk (Baron Wolman)

Babie leto 60. rokov

Bol Woodstock taký, aký sa so všetkými problémami odohral, a existuje ešte legenda o Woodstocku. Tá je sčasti dôsledkom oceňovaného dokumentárneho filmu z roku 1970. Možno v ňom vidieť vystúpenia spevákov (zblízka, nie z viackilometrovej vzdialenosti, kde veľká časť účastníkov nič nepočula), ale tiež momentky, odrážajúce atmosféru festivalu.

Zachytáva napríklad aj spomenuté problémy s blatom, no v divákovi zanecháva dojem, že sa nad to dalo povzniesť s trochou lásky a dobrej vôle a vo všeobecnosti to stálo účastníkom za to. A tak spätne svoju účasť oceňovali aj mnohí z tých, ktorí počas festivalu frflali na organizačné nedostatky.

Išlo o jeden z vrcholov kontrakultúry 60. rokov. Ale dobová nálada sa už vtedy obracala. Americká verejnosť bola unavená búrlivými spoločenskými otrasmi toho desaťročia i vojnou vo Vietname. Ešte v januári 1969 zložil prezidentský sľub republikán Richard Nixon, ktorý sľúbil, že konflikt v juhovýchodnej Ázii ukončí a spoločenskú situáciu doma upokojí.

Woodstock bol jeden z posledných idealistických zábleskov 60. rokov. Nasledujúci rok došlo k rozpadu Beatles a zomrel Jimi Hendrix. Dva týždne po ňom v rovnakom veku 27 rokov a tiež na predávkovanie zomrela Janis Joplin. Zdieľať

Samotné leto 1969 nebolo len o Woodstocku či pristátí na Mesiaci, ktorého 50. výročie sme si pripomenuli 20. júla. Týždeň pred legendárnym festivalom sa na opačnom konci Spojených štátov, v Los Angeles, odohrala beštiálna vražda herečky Sharon Tatovej, manželky režiséra Romana Polanskeho. Ju, jej nenarodené dieťa (bola v ôsmom mesiaci) a štyroch ďalších ľudí zavraždila partia nasledovníkov Charlesa Mansona, maniakálneho gurua apokalyptického kultu, ktorý veril, že v textoch pesničiek od Beatles sa ukrývajú podprahové výzvy na rasovú vojnu.

Nasledujúci rok došlo k rozpadu Beatles a zomrel Jimi Hendrix. Dva týždne po ňom v rovnakom veku 27 rokov a tiež na predávkovanie zomrela v Los Angeles Janis Joplin. Aj ona, tak ako Hendrix, vystupovala na Woodstocku.

Rok 1970 priniesol navyše vznik krajne ľavicových teroristických organizácií Rote Armee Fraktion v západnom Nemecku a Brigate Rosse v Taliansku, ktoré sa niesli na vlne niektorých spodných politických prúdov vtedajšej kontrakultúry. Na ďalšie roky mali zamestnávať policajné zložky svojich krajín.

Woodstock tak bol jeden z posledných idealistických zábleskov 60. rokov. Čo sa spočiatku javilo ako opojný psychedelický zážitok, sa s príchodom 70. rokov čoraz viac obracalo na „zlý trip“.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo