V Smere s napätím sledujú, či si Fico a Pellegrini tľapnú

V Smere s napätím sledujú, či si Fico a Pellegrini tľapnú

FOTO TASR – Martin Baumann

Súdny proces s Kočnerom a jeho rozšifrovaná komunikácia stavajú oboch mužov pred nové dilemy.

Bez našich podporovateľov by tento článok nevznikol. Viac ako dve tretiny našich darcov nás podporujú pravidelne.

>>PRIDAJTE SA AJ VY.<<

Za normálnych okolností by policajný záznam z vyšetrovania, že „Kočner koná spoločne s Norbertom Bödörom v prospech politickej strany Smer“ a „podľa komunikácie je ochotný vždy pomáhať Robertovi Ficovi, je mu verný, obetuje sa pre Smer, navrhuje a podniká kroky na to, aby sa strana Smer udržala pri moci“ mohol politickú kariéru istého trojnásobného expremiéra aj ukončiť.

Ale zatiaľ zverejnená komunikácia Kočnera z aplikácie Threema, ktorú polícia rozšifrovala v máji, je pre Roberta Fica iba ďalšou nepríjemnosťou v rade, ktorú stačí spolu s Ľubošom Blahom odraziť straníckou propagandou, a ide sa ďalej.

Dokým budú z rozšifrovanej komunikácie vypadávať úlomky obrazu, ktorý už všetci poznáme, a nevypláva niečo mimo doterajšieho rámca, opozičné výzvy, aby odstúpil z čela Smeru, Fica až tak nezabolia.

Opäť je to tu, Fico vs. Pellegrini

Lenže proces s Kočnerom, ktorý bude pokračovať v septembri, môže byť pre Fica ešte bolestivý. Nie pre predvolebnú vojnu s opozíciou, na tú sa s chuťou pripravuje, ale pre hrozby v samotnom Smere.

Jedna vec je to, čo sa deje na povrchu.

Robert Fico a Peter Pellegrini, predseda a podpredseda Smeru, reagovali na zverejnenie rozšifrovaných správ a policajného záznamu podľa celkom rozdielnych komunikačných manuálov: pre Fica je všetko len „pseudokauza o vplyve Mariana Kočnera na políciu“, za ktorou stoja „mocní v pozadí slovenskej opozície a médií“. Pellegrini zas vyzýval všetkých policajtov, aby pokračovali vo svojej snahe, a vyjadril znepokojenie nad tým, že niektorí ľudia mali v minulosti „neprimeraný, neprijateľný vplyv“ na chod orgánov štátu. Od opozičnej rétoriky premiéra delilo len to, že nevyzval Fica na odstúpenie z čela Smeru.

Peter Pellegrini sa tak zas usiluje navodiť dojem istej odhodlanosti, ten budil aj pred začiatkom leta, keď po malej košickej vzbure – v čase Ficovej dvojtýždňovej neprítomnosti – naznačoval, že by aj išiel do straníckeho zápasu, od ktorého výsledku závisí, či „niekto ešte niekde bude“, a reč bola aj o zorganizovaní mimoriadneho snemu Smeru.

Fico sa však z dovolenky vrátil, vylúčil mimoriadny snem, čo po ňom zopakovali aj ďalší, načo sa Pellegrini rezignovane stiahol. A keď sa neskôr premiér dostavil v prítomnosti Fica na zasadnutie poslaneckého klubu Smeru kvôli júnovej voľbe kandidátov na ústavných sudcov, celý čas mlčal. 

To patrí k Pellegriniho náture: užíva si premiérovanie, uvedomuje si, že je populárnym premiérom, vníma, ako ho za to nemôže vystáť superambiciózny Andrej Danko, ktorý kedysi túžil po rovnakom statuse. No súčasne ním lomcuje obava, že bude Ficovi len na okrasu a po voľbách skončí ako najbezvýznamnejší člen scvrknutého poslaneckého klubu Smeru, kde nebude mať spojencov. Preto má chvíle, keď dáva najavo svoju emancipovanosť od Fica, ako keď sa pred eurovoľbami pustil do Blahu. Ale ešte dlhšie trvajú chvíle, keď nedáva najavo nič, pretože to posledné, čo si želá, je otvorená vojna s Robertom Ficom.

Pre Pellegriniho aj pre Fica by bolo v skutočnosti najvýhodnejšie, keby sa koncom leta dohodli a zastavili tak špirálu prehlbujúcej sa nedôvery.

Odkaz od redakcie POSTOJA: Potrebujeme vás!

Články na Postoji nie sú spoplatnené, aby ich mohlo čítať čo najviac ľudí. Vznikajú najmä vďaka pravidelnej mesačnej podpore od čitateľov, ľudí, ako ste vy. Budeme si veľmi vážiť, ak nás budete podporovať. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe článkov, ako je tento. 

Ďakujeme!

Preto je zaujímavejšie, čo sa deje pod povrchom.

Základný problém je, že predstavy Fica aj Pellegriniho o usporiadaní vzájomných vzťahov sa dosť líšia. Fico cíti protitlak a vie, že pre udržanie pokoja v Smere je nútený k istej veľkorysosti. Preto ponúkol Pellegrinimu, aby sa stal volebným lídrom Smeru, a s touto ponukou oboznámil aj ďalších vrcholných členov Smeru.

Pellegrini však odkázal, že takýto post mu nestačí, potrebuje i veľa miest na kandidátke, aby mal po voľbách stranu aspoň čiastočne pod kontrolou.

Pellegriniho karty bez tromfu

Lenže premiér nemá žiadne vlastné krídlo v Smere, ktorým by kandidátku mohol obsadiť, musel by ich importovať zvonka. Jemu najbližší Peter Kažimír odpochodoval do NBS, Raši a Žiga sú ako spojenci až príliš biznisovo-situační. Pellegriniho človekom napokon nie je ani ministerka kultúry a Banskobystričanka Ľubica Laššáková, ktorá mala byť jeho nominantkou vo vláde – naposledy ho nahnevala, keď zastavila dotácie pre projekty LGBTI.

Pellegrini si nevytvoril žiadne stabilnejšie komunikačné kanály s poslancami a členmi Smeru, v priebehu 16 mesiacov premiérovania je tak bez prirodzeného zázemia. Najlepšie si rozumie s ľuďmi, ktorí sú mimo Smeru, jeho blízkym poradcom je Boris Miškovič, to všetko sú skôr technokrati, ktorí by v minulosti pokojne mohli byť aj členmi SDKÚ a ktorí by si možno najviac želali, keby Pellegrini na jeseň odišiel zo Smeru a založil si vlastnú stranu. 

Pellegrini v týchto týždňoch váha, čo urobiť ďalej, lichotí mu vlastná popularita, zhromažďuje sa v ňom frustrácia zo Smeru a vlastného postavenia v ňom, preto sa mu teraz psychologicky hodí proces s Kočnerom aj zverejňovanie komunikácie o tom, ako blízko mali Kočner i Bödör k bývalému vedeniu polície.

Robert Fico už dlhšie koketuje s ideou postaviť na kandidátke Tibora Gašpara, bývalého policajného prezidenta, čo by opozícia aj médiá právom považovali za výsmech všetkému, čo sa dialo pred Kuciakovou vraždou a po nej.

Samozrejme, nielen Pellegrini je v Smere z tohto nápadu zhrozený, súd s Kočnerom sa dá ľahko využiť na to, aby si vynútili stopku pre Gašpara. Oveľa ťažšie sústo pre Pellegriniho bude osoba Ľuboša Blahu. Momentálne najúspešnejší aj najbezškrupulóznejší politik slovenského facebooku má v Smere rastúci fanklub aj priazeň predsedu, súčasne sa Pellegrini ešte nikdy proti nikomu nevymedzil v Smere tak ako proti Blahovi.

No v strane aj tak viacerí vychádzajú z toho, že Blaha bude určite v prvej desiatke kandidátky a mnohí by za kandidátku snov považovali, keby bol jednotkou populárny premiér Pellegrini, dvojkou večný predseda Fico a trojkou rotvajler Blaha, ktorý svojimi masovo zdieľanými statusmi vracia smerákom pocit, že sa ešte za svoju príslušnosť k Smeru nemusia pred blízkymi hanbiť. To bude napokon nútený rešpektovať aj Pellegrini, ktorému sa inak tak páči, že médiá ho vnímajú ako Antiblahu.  

Proces s Kočnerom a prípadne ďalšia zverejnená komunikácia najväčšieho žijúceho gangstra môže do vzťahu Fico-Pellegrini priniesť novú dynamiku. Sám Pellegrini sa však javí ako príliš slabý a ustráchaný na to, aby išiel do premysleného konfliktu s Ficom, v ktorom by ho vyzval o predsedníčku stoličku, alebo aby sa odhodlal založiť stranu a ocitol sa tak v pre neho zničujúcej diskreditačnej vojne s Ficom (a s informačne nabitým Kaliňákom v závetrí). 

Pellegrini stále dúfa, že vonkajšie okolnosti oslabia Fica natoľko, že mu okrem líderskej pozície prepustí na kandidátke viac miest, než by si predseda Smeru vedel ešte včera predstaviť.  

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo