Anjel strážny (Miroslav Daniš)

Anjel strážny (Miroslav Daniš)

Miroslav Daniš, FOTO TASR – Pavel Neubauer

Neveril som, že existujú biele krídla anjela...

Miroslav Daniš
Anjel strážny
 

Neveril som, že existujú biele krídla anjela,
len obraz v kupole nášho kostola
s tvárou vykúpenej radosti.

Neveril som, že rozkvitnuté lupienky sú biele,
keď padajú z neba
na veraje domu,
za ktorým sivasté polia
hľadajú chodník,
kam už dávno nechodím.

Ulica zbiera z orgovánov sladkú vôňu,
nad riekou sa ozýva večerný hlas zvona
a mňa náhodné pozvanie
zanieslo do mĺkveho svätostánku,
kde sa modlili staré ženy.

Neveril som, no anjelské krídla tam boli.
Zvráskavené ruky v lavici pod chórom
strážili naše spoločné detstvo.

 
Miroslav Daniš (1960), básnik, vysokoškolský pedagóg, v súčasnosti pôsobí ako univerzitný profesor v odbore všeobecné dejiny na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Debutoval básnickou zbierkou Dážď stratených (2002).

Báseň Anjel strážny som vybral z vydania Miroslav Daniš: Krehké z kameňa (Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, Bratislava 2016, doslov napísal Vincent Šabík, graficky upravila Jana Satková).

                                                                                          

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo